Chlapec
Ahojte maminky prosím Vás, mám synčeka 6.m. Keď príde niekto cudzí k nám tak chvíľku plače ale potom je dobre. Usmieva sa. Na brata sa usmieva stále keď sa šantime rehoce sa, ale on ignoruje môj hlas. Keď mu zatlieskam zahrkam hrkalkou tak sa otočí hneď ale keď mu poviem menom alebo volám na neho alebo aj iné hlasy volajú na neho z boku tak sa neotoci. Proste ignoruje ľudské hlasy, veľmi veľmi má strach. Mali ste niekto takú situáciu?. Aj keď proste sme u cudzích tak nehrá sa tak ako doma doma je živši no s porovnávaním s bratom je tichší utiahnutejsi. Po izbe má sleduje nemá problém sa usmiat na mna aj v zrkladle len mi príde taký vážny a to že nereaguje tak na ľudské hlasy. Prvý syn bol veľmi spoločensky a vnímavý.
Mali ste niektorá taketo bábätko ?.
Hej, to moja tiez bola zo zaciatku taka moc babatkovska ale to som nevedela a teraz reaguje socialne krasne. Neviem, kedy sa to obratilo, ale slo to postupne. Teraz viem, ze boli tam vlastne stale tie prejavy normalne, len som videla iba to, z coho som mala obavy. Napr ona akoze vyslovene pozerala za mnou ale nie az tak vyrazne na mna, napr sa divala mojim smerom, ked som odchadzala a ja som si natocila video, aby som vedela, ako travi ten cas, co lezi na posteli. Vtedy som bola jak slepa, uplne som si to inak interpretovala. Ze sa diva len nahodne na dvere a pod.