Čo by otcovia urobili inak po rokoch?

Zaujímajú ma hlavne otcovia, ktorí to majú za sebou a deti majú väčšie alebo už dospelé. Keby ste sa mohli vrátiť na začiatok a vziať si so sebou to, čo viete dnes — čo by ste urobili a čo by ste naopak neurobili?

Konkrétne by ma zaujímalo:

1. Čo bol váš najväčší omyl na začiatku rozchodu — niečo, čo sa vám vypomstilo až po rokoch?
2. Naopak, čo ste vtedy urobili a dnes viete, že to bolo správne alebo nesprávne rozhodnutie?
3. Ako ste postupovali, keď sa do toho plietli svokrovci aj keď rozchod nebol z vašej strany? Dá sa s tým niečo robiť, alebo je lepšie sa do toho vôbec nepliesť?
4. Ako ste to zvládali, keď dostal nový partner matky otcovskú rolu — nie kamarátsku, ale otcovskú? Čo fungovalo a čo ste pokazili?
5. Ako ste sa vyrovnali s tým, že navonok to vyzeralo úplné inak, než ako to bolo v skutočnosti — a nemali ste to ako dokázať? Dokumentovali ste veci, alebo ste to nakoniec pustili? Čo vám z toho dalo pokoj?
6. Kedy má zmysel ísť na súd a kedy je to len strata rokov a peňazí?
7. Podarilo sa vám dostať stýkanie do lepšieho stavu? Čím konkrétne — dohodou, mediáciou, súdom, alebo až tým, ako dieťa rástlo ?
8. Ako dopadli vaše súdne rozhodnutia? Vyšlo to tak, ako ste čakali?
9.Kedy by bol podľa vás ideálny čas dieťaťa na striedavú starostlivosť z odstupom času keď sa nato pozriete a v prípade, že matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou aj keď nemala relevantný dôvod , ako ste postupovali vyhovel - nevyhovel vám súd? Čo by ste urobili inak ?
10. Keď dorástli? Videli to s odstupom inak, než ste čakali?

Stačí, ak odpoviete aj len na jednu otázku. Pokojne píšte aj do správy ak to nechcete tu písať. Ďakujem za každú odpoveď.