Dali ste dieťa do jaslí od 1. roka?

@mapa a inak ešte k tej statistickej odchýlke. Ak jr na 1000 ľudí napríklad 1-2, čo sú odchýlka, nedá sa ich brat ako vzorku. Avšak, ak by sa všetci ľudia, ktorí spadajú do tejto odchýlky, teda 1000 z milióna nazbierali v jednom labáku a spravil by sa výskum s nimi na určenie pamäťových stop pred detskou amnéziou, tak by to veľmi posunulo vedeckú obec dopredu. Samozrejme, že takéto pokusy boli, hľadali sa účastníci, ktorí si pamätajú veci spred 3 rokov a všetky tieto výskumy odhalili to, že skutočná vzorka, ktorá mala reálne spomienky bola zasa iba odchýlka a ostatní mali tzv. Falošné spomienky, vďaka čomu sa na tento fenomén prišlo a ten sa neskôr vo veľkom skúmal.

Áno, dala som 3 dni pred prvými narodeninami. Išli sme na to postupne a bolo to ok, bez plaču, tešila sa. Učiteľky skvelé. Skúšala som aj s druhým, ale ten naopak vôbec nechcel a plakal. Takže asi podľa dieťaťa. Vyskúšaj, uvidíš ako vám to sadne. Mne povedali, že ak sú s tým rodičia ok, aj dieťa bude. Myslím, že to je pravda

@kavaba Velmi pekne dakujem za tieto slova. Presne to som potrebovala pocut

@bluka2 Dakujem

@elementissa ale je možné, že sa za ten čas už zasa veda posunula dopredu a naozaj sa takýto výskum spravil. Ja som sa výskumu spomienok venovala hlbšie na VŠ, ale to už sú roky dozadu, takže moje poznanie už tie môže byť outletove, keďže sa profesne tejto oblasti nevenujem. Myslím, že to ale nebol vôbec predmet diskusie a autorku zaujímali skúsenosti rodičov s deťmi v jasliach, nie odborná diskisia na tému detské spomienky spred obdobia detskej amnézie. Takže ano, existujú výnimky. Áno, sú vzácne, ale v tejto diskusii ide o úplne niečo iné. A to, ako zvládali deti jasle, či neboli uplakane atď.

Ešte dodám, príbuzná robí v skolke/jasliach a majú tam deti od 1,5r. Ona pracuje s tými staršími a U NÁS je to s tými jaslami naozaj trocha problém, oni sú 2 na celú triedu (cca 15 deti) a tam teda nemajú čas byť individuálne s každým dieťaťom. Také malé deti si vyžadujú osobný prístup, aj ich pomojkat, nemat ich v tej škôlke "nasurovo". U nás je koncept jaslí nedomysleny, no čo počúvam príhody zo zahraničia, tam je počet detí na opatrovateľku značne nižší, deti majú zabezpečené všetky svoje potreby aj po emocionalnej stránke. Ak si to teda môžeš dovoliť, skus dieťa dat do jasiel, kde budú na jednu opatrovateľku pripadať napríklad 3 deti a naozaj sa im budú počas dňa venovať. Veľmi dobre riešenie v zahraničí je aj opatrovateľka domov, ktorá je sama na dieťa a teda sa mu môže venovať celý čas, čo si ty v práci, aj keď za to si človek priplati viac. Všetko sa to odvíja aj od finančných možností rodičov, od ich časových možností a od povahy dieťaťa. Pri samotárovi je opatrovateľka určite lepšie riešenie. Pri sociálnom dietati sú to naopak jasle. Pripraviť dieťa na to, že bude par hodín bývať v jaslickach, s pani ucitelkami, inými deťmi, budú sa tam spolu hrať, spievat si, malovat, chodit do prírody, na preliezačky... Urobiť mu z toho niečo, na čo sa bude tešiť, rozprávať o tom pokojne, vždy v duchu, aké ti bude fajn, vždy ho utvrdit- uvidíš, bude sa ti tam páčiť, nájdeš si kamarátov... Keď o tom budeš hovoriť v pozitívnom duchu, dieťa sa začne tešiť na tých nových kamarátov a na všetky dobrodružstvá, ktoré tam s nimi zazije. No samozrejme, musíš byť o tom presvedčená. A nestrachuj sa, že bude plakať. Práveže, keď sa bude tešiť, nebude plakať. Priprav ho, že ty tam nebudeš, ale v tom pozitívnom zmysle, že "a mamima tam s tebou nebude. Vieš čo to znamená? Ze si uz veľký chlapec/dievča a budeš tam mat kamosov s ktorými si užiješ kopu srandy. No nemusíš sa báť, mamina vždy po teba príde a zasa pôjdeme spolu domov. A ja sa budem tešiť na všetky zážitky, ktoré mi porozprávaš, čo všetko ste s deťmi robili, čo si nové zažil. Dohoda?" ja by som tak pristupovala k svojmu dieťaťu. Hlavne, ak už vie aspoň dačo hovoriť v roku a pol, tak to nebude brat tak, že ho odkladas... Hlavne mu nehovor veci ako, prepáč, že nemôžem byť s tebou a také samolutostive... Jednoducho ty vieš, aká je situácia, musíš ísť do práce, ale dieťa nemusíš zaťažovať dospeláckymi problémami. Jemu to treba podať v zmysle, že keďže je už taký veľký a šikovný a ma rad iné deti, tak bude par hodín bývať s detickami v škôlke a budú tam robiť kopu zaujímavých vecí a ty si ho potom vyzdvihnes a budeš sa tešiť na všetky jeho zážitky. To ho potom ani nenapadne plakat. Prečo? Ved ide na super miesto, kde mu bude dobre a ty poňho o pár hodín prídeš 🙂

@asia83 ja by som tiež nedala
Nemám žiaden takýto zážitok,ale dieťa je malé len raz a keď si ho neuzijem teraz,tak potom kedy???

@kaataarinaa Ak by som mala dobrú pracovnú ponuku, dala by som.

@ciernabrigita môžem sa spýtať odkiaľ si? Take niečo by som uvítala aj ja

@asia83 keby bola materská 2 roky, tak by si obhajovala, že do 2 rokov. keby bola 4 roky, tak by si tvrdila že do 4 rokov. Niektoré deti s tým nemajú problém keď majú 1 rok a niektoré majú problém aj do školy chodiť. Deti sú rôzne. Nerozhodovala by som sa na základe jednej negatívnej skúsenosti niekoho iného.