Dieťa je ako bývalý manžel
Som rozvedena, nedokazala som uz dalej fungovat s muzom. Vkuse nieco zabudal, neurobil svoje povinnosti, nebavilo ho to, ale ani nemal zmysel pre povinnosti a zodpovednost, ze to treba urobit, vraj naco, preco by mal, castokrat sme sa hadali, ze som potrebovala, aby mi viac pomohol. Ked som uz nevladala, a jednoducho som mu neoprala, nenavarila, napocuvala som sa vycitiek, aka som otrasna zena, manzelka, clovek a podobne. Citil sa urazeny a ukrivdeny on. Ja som sa pri nom uplne zmenila, neustale som kricala, ako ma vytacal svojim pristupom a postojom. On si tieto stavy riesil este aj robenim napriekov, odchadzanm z domu a podobne, ze sa so mnou neda vydrzat, co som chapala, naozaj sa nedalo, samej mi bolo zo seba zle. Ale nechapal, ze on je ta pricina. Nakoniec to viedlo k rozvodu.
Teraz ale zistujem, ze nase dieta je take iste a je mi do placu, darmo tu sedim a vysvetlujem svojej ratolesti, ze kazdy musi prispiet primerane do kolobehu domacnosti svojou pracou, a ze hadam si tie ponozky, tricka zvladne dat do skrine aj samo. Pocuvam to iste ako od muza: mna to nebavi, preco to musim robit... ked som parkrat dieta neobsluzila, alebo nedovolila pocitac, pocuvam rovnako, aka som otrasna matka a pod. Citi sa neskutocne ukrivdene, ze ved neurobilo nic zle a nezasluzi si "trest". Pritom je inak dieta dobre a mile, dobre sa uci. Ale toto maju priserne chorobne zle nastavene toto vnimanie. Mne je uz uplne zle, do placu, casto vrieskam na decko, uz som mu niekolko krat vyhodila na oci, ze je ako otec, ze nech sa spamata, ze ci si fakt mysli, ze ludia okolo su tu na to, aby ich obsluhovali. Ale pointa je ta, ze oni veria dokonca tomu, ze si z nich chce clovek urobit otroka, hoci si ho robia zo mna. Nejedenkrat, ked som v minulosti muzovi povedala, ze chod s dietatom na prechadzku, alebo chodte skladat lego, aby som teda aspon v klude porobila, co teba nebavi, tak povedal, ze on dietatu nebude robit otroka. A teraz este, ked musim komunikovat s ex, tak pocuvam, ako na hovno som vychovala dieta, lebo unho po sebe odlozi tanier, neodlozi po sprche uterak. Normalne neverim vlastnym usiam,, nema absolutne ziadnu sebareflexiu, ze ved to presne iste robil aj on.
Baby uz ma trapi len jedno, ako sa nezblaznit a zaroven prestat z frustracie vrieskat na dieta a neobvinovat ho ze je ako otec, proste je ake je, uz to chcem len akceptovat... lebo s dietatom sa nemozem rozviest pre to, ze ja sa citim zle, ze ano... proste nechcem, aby sa dieta, nech je ake je, citilo zle a nemilovane. Lebo darmo uistujem, ze ho lubim, uz mi vycitalo, ze ho nemilujem.
Ja myslim, ze tak reagujem preto, lebo mam strach ze dieta bude ako otec , lebo teraz sa tak javi, ale mozno nebude, mozno z toho vyrastie, je to predsa len dieta, a radsej chcem, aby vyrastlo v laske a zdravo, aby malo sancu raz dozriet a postavit sa k zivotu zodpovedne. Ci mam to cele pomylene?
Inak este napisem, ze dieta ma 13 a ja som nikdy na nikoho svojich prvych 25 rokov nekricala, kym som nespoznala muza. Nie som rodena furia.
mas to tazke. teraz nie su take moznosti kvoli korone, ale mozno by dobre padol nejaky tabor, kde bude mat povinnosti, zodpovednost. kde uvidi, ze kazdy nieco musi, pripadne najst nejaku dobrovolnicku aktivitu, na ktorej sa budu podielat aj deti v jeho veku, potrebuje aj nejaky muzsky vzor, motivaciu. moja znama tiez nemohla pohnut so synom, ale v inej veci, on zanedbaval hygienu, bol taky "prirodny" typ, dlha brada, vlasy si tiez nechcel za nic dat ostrihat, umyt. ale v hodnotach problem nebol. pomohlo, ked si nasiel frajerku, velmi sa zmenil, potom sa ozenil, stal sa velmi zodpovednym, starostlivym.
Ale ved kazde dieta je take ako opisujes,cest vynimkam 🤣 klud nadych,vydych. Usmernuj aj nadalej,nech nezdivicie,ale nevkladaj do toho tolko emocii. Povedz raz a vyckaj,kym to urobi. Pokus sa ukludnit. Kazdy obcas vybuchne,ale vrieskat kazdy den je hrozne. Ja snad ani nepoznam mamu,ktorej by dieta neosomralo,aka.je hrozna matka a ake je dieta chudatko,ze musi doma pracovat. Deti vsetko ofrflu. Maloktore dieta,ak take vobec existuje,nejde s nadsenim nieco robit. To su len svetle chvilky.
Prestan nervozne vrieskat a obvinovat. Proste s kludom oznamuj, co chces. Napis rozpis, co kto ma robit. Motivuj. Robte veci spolu, nedavaj iba prikazy. Davaj na vyber kedy a co radsej cchce urobit z nejakych povinnosti.
Tebe by sa pacilo, aby po tebe mama v detstve pre kazdu pips. neustale vrieskala?
Oznamis, ide sa prat. Dones veci na pranie. Po doprati sa vypina wifina, vyberies pradlo, povesat. Inak 1.nebudu oprate, pojdes spinavy 2. wifi zostane vypnuta na pol dna.
Poviem ti na to len môj pohľad. Dieťa nie je ako exmanžel, dieťa je proste ako každé dieťa 🤷🏻♀️ A bohužiaľ exmanžel je tiež ako dieťa. Dieťa za to nemôže, ale ex áno. Dobre si urobila lebo by mal syn tento zly vzor cely čas na očiach. Myslím že teraz je ešte tvárny. Dali Ti tu návrh že si máte spraviť rozpis úloh, nechaj vybrať dieťa čo bude robiť. Nápis zoznam úloh a povedz že napr tri z nich budeš robiť ty a zvyšné ja. Ale zároveň bude mat pocit že vybral si ich on. 🙂 za skúsenie nič nedáš 🙂
Vek dieťaťa? Lebo v istom vývinovom obdobi je to úplne normálne
@zuzzinkaa iba napíšem ze deti nepočúvajú,oni pozorujú... a určite by som odporucila prečítať 5 jazykov lásky 🙂
Môže to byť aj genetika,ale v tom veku určite hlavnú úlohu zohráva puberta. Musíš to len nejako ešte 2-3 roky prežiť 😉
@zuzinapipina napísala som niekde že počúvajú? 🤔 veď práve tým pozorovaním som myslela že je fajn že ten lenivý oco už nie je doma aby nemusel odpozorovať všetky jeho zlozvyky…
@zuzzinkaa Ospravedlňujem sa to malo byt autorke🙈🙈🙈
Rozumiem ti. Riešim niečo podobné, ale rozvod ma ešte len čaká. Muž 10 rokov to isté, ešte pridám, že chýbajúca empatia, nerešpektovanie hraníc druhých ľudí a narcistické črty. Ale ja mam tri deti, a viem s istotou povedať ze len jedno z nich (8r. chlapec) to po ňom podedilo. Mladšie dievčatá sú úplne iné, jasne, ze všetky deti niekedy nechcú pomáhať, plniť si povinnosti a tak... Ale v takej normálnej miere. No pri synovi je to stále a so všetkým a každý deň, fakt sa trápim, mam to asi podobne ako ty, niekedy som už zúfalá úplne. Myslím ze to budem riešiť so psychológom, po rozvode to asi bude potrebne.
Jednoduchá odpoveď na otázku: ,,Prečo to mám urobiť ja?" ,,Lebo nikto iný to neurobí."
Synovi by som natvrdo vysvetlila, že každé zdravé a normálne dieťa potrebuje dozrievať a rásť aj v zodpovednosti a v plnení si povinností. A ak nerastie, je s ním niečo v neporiadku, je to, ako keby šesťročné dieťa nosilo plienku a nevedelo sa samé obliecť a najesť. Tak isto, keď on má trinásť, potrebuje robiť veci, ktoré mu povieš, lebo je už na ne dosť veľký. Argument, že ho to nebaví, nie je argument. Väčšinu ľudí domáce práce nebavia, ale urobiť ich aj tak treba.
Musíš počkať kým z toho vyrastie, neboj sa to ho prejde každý puberťák je takýto, mne to robí aj moja 5 ročná dcéra niekedy a vtedy jej poviem neurobíš to tak ja ti nedám to a hotovo, ale hlavne nikdy mu nehovor že je ako otec, pretože to môže vnímať tak, že ho nenavidis,
Internat
No veľa robí aj puberta, mam to doma, takže sčasti je to aj vekom. Ale dosť asi aj s otcovej povahy ci minimálne obkukane od neho.
Skus trochu zmeniť taktiku. U nás niekedy platí akokeby časový limit, proste nechcem od nej všetko absolútne hneď ale ma na to napr. hodinu, do večera, záleží od toho o co ide. Vypnúť WiFi je ako diaľkové ovládanie na pubertiaka, je to účinné ale skus pri týchto prácach použiť iný trest - následky ktoré súvisia s neurobenim danej veci, lenivostou...
Nesprace si do skrine oprate prádlo? Tak bude musieť oprat jednu pracku - potriedit, povesat, poskladať.... Keď sa mu zdá veľa roboty s jedným uložením do skrine a sťažuje sa ze to musí robiť on tak nech si vyskúša co z toho procesu skutočne robíš ty
Neodlozi si tanier po jedle? Tak bude umývať všetky riady..
Proste keď nespraví drobnosť, svoju čast práce bude vždy nasledovať práce oveľa - oveľa viac. Zdôvodni to tým ze keď ma pocit ze je otrok lebo musí spraviť malo takto aspoň zisti co to obnasa cele
Určite by mal mať jednu svoju stabilnú kazdodennu povinnost, napríklad vykladanie umývačky (spratavanie riadu), vynášanie smeti, proste co sa ti bude hodiť aby bolo každý deň spravené. Ta činnosť bude jeho zodpovednosť, niečo čo bude musieť spraviť sám od seba kazdy deň.
Chce to hlavne veľa trpezlivosti a pevne nervy. Nepolavit. Bud kreatívna, nerieš všetko krikom.
Mojej napríklad stačí - pri neporiadku v izbe, nespratani opratych veci (áno toto je proste klasika) najskôr ma samozrejme limit - do večera si spraces to a to. Potom ju iba prídem upozorniť a keď nepomáha tak si donesiem stoličku do jej izby sadnem si tam k nej (ideálne tak ze jej vidím do PC alebo inej činnosti co robí) , pokojne jej poviem ze keď to nevie spraviť sama môže to robiť pod dohladom... sedím.... Pripadne ešte začnem aj všetko komentovať, ale pokojným hlasom ako nejaký robot ...
To ma také nervy na toto že hneď všetko prace....pre pubertiaka peklo mama nasackovana v izbe. 😃
Raz som jej posielala správy na messanger, dookola, asi pri 10 to už nevydržala a šla spraviť co bolo treba.
Ale vravím hlavne kľud, nereaguj na prevracanie oči ci frflanie a nejaké poznámky, nech sa tvári ako chce. Bud dôsledná a naozaj trpezlivá, niektore veci môžu trvať dlho
Uff. Prajem ti kludne nervy. Prvy problem bude pubertalny vek. Po druhe-nekric. Radsej predychaj, ale neurob. Opakuj viac krat. Ked neurobi, tak nabuduce povedz, ze si mu zabudla nabit kredit, zabudla oprat mikinu, zabudla..... Nedostane peniaze,ked bude potrebovat. Resp. by som mladeho pobalila a dala na par tyzdnov k oteckovi na striedavku. Nech si to obaja uziju.
Je to u nas tak, ze 5x nieco poviem v klude a total ignoracia, ako v minulosti od muza, tak teraz od dietata, samozrejme sa uistim, ze ma pocuju. Ziaden respekt. Samozrejme, ze zacnem zvysovat hlas a vtedy sa spamätaju, ale prejdu do protiutoku a obhajovaniu. A ja som uz alergicka na vetu, preco to mam urobit ja? Uz som vysvetlila vsetko co sa dalo, v tej hlavicke to maju nejak pokrutene, neda sa pochopit. Este uvediem taky priklad, ze pocas rozvodu som s dietatom bola parkrat u psychologicky a ta mi sama od seba povedala, ze raz preberali spolu nejaku temu a ze dieta vobec nebolo schopne pochopit co mu ta psychologicka vysvetluje - islo tiez vlastne o nejaky problem s emaptiou.