Je potrebné chváliť dieťa?

Zlata stredna cesta. Chvalit radsej viac ako menej. Nechvalit kazdu samozrejmost a nepokladat vsetko, co dieta urobi za samozrejmost, ze to netreba pochvalu.

Ale ved aj to je sposob pochvaly pekne si nakreslil, dal si si zalezat, dobre sa ti to podarilo. Netreba hned tlieskat a vynasat dieta do vysin ake je uzasne.... ale adekvatne chvale by nala byt aj kritika.

Ja chvalim. Aj za malickosti. V USA som videla uplny extrem, my na Slovensku mame od toho naozaj daleko. Neboj sa. Mam pedagogicke vzdelanie, ale clanky typu: "co je spravne", necitam. Proste sa riadim srdcom. Ziadna teoria nie je dokonala. Len matka vie vycitit, kedy dieta potrebuju pochvalu a kedy nie. A to je velmi individualne.

Myslím si, že treba nájsť správnu mieru. Aby tá pochvala vyznela úprimne. Chváliť dieťa za niečo, čo dávno ovláda každé v tom veku, a ono si to aj uvedomuje, môže pôsobiť skôr opačne.

Že každý nech si vychováva deti ako chce.
Áno, chválim, tlieskam, aj pokričím a vedia kedy môžu čakať pochvalu a kedy urobili niečo zle.
Ročná dcérka pomáha upratovať hračky, za každú hodenú hračku do boxu si zatlieska aj sama 🤣 a dvojročný už zatlieska až po poslednej hračke. A budem ich chváliť a tlieskať a jujkať ake mám šikovné deti kým si to budú vyžadovať 😉 a nech sú závislé na pochvale, nečakám že ich bude chváliť niekto cudzí, dôležitá som pre nich ja.

Myslienka za tym je, aby dieta nebolo “zavisle” od pochvaly inych a niektore veci nerobilo len pre tu pochvalu alebo pre to aby uspokojilo niekoho ineho. Toto si dieta potom prenasa aj do dospelosti. Akoze uprimne tazko sa mi stale na to mysli, takze fungujeme tak pol napol s dcerkou. Ked mi ukaze obrazok a spyta sa, ci sa mi paci alebo teda hocico co urobi, tak sa jej vzdy najprv opytam ci sa to paci jej a ci je s tym spokojna. Potom vyjadrim aj svoj nazor a potom zopakujem, ze je najdolezitejsie, ze sa to paci jej a ze sa snazila a urobila to najlepsie ako vedela. Pochvalim ju ak spravi nieco nove alebo ak sa odhodla na nieco co je mozno trosku mimo jej komfortnej zony ale potom jej netlieskam a nechvalim zakazdym ked to spravy. Pre mna je uplne blbost chvalit a tlieskat napr za cikanie na nocniku, my sme vysvetlili co sa tam robi a preco a ked sama nechcela uz plienku zacala chodit na nocnik a hotovo. Cize pri beznych cinnostiach ju nechvalim za kazdu blbost iba ak ide o nieco specialne a tiez nerobime ovacie, niekedy ked nieco spravime tak si na to akoze tlapneme, ze sme to uspesne dokoncili :D

Chvalila som aj chvalim, ale nie prehnane.Kazdemu to dobre padne nie?

Vzdy som deti chvalila. Kazdy ma rad, ked ho pochvalia.

chvalim, ale netlieskam 🙂 vacsinou mam zautomatizovane to typicke "aky si sikovny", ale snazim sa vedome aj nieco pridat, ked uz chvalim, napr. "toto si super vyfarbil, ani si nevysiel za ciaru". (maly nerad kresli, tak preto taky "motivacny" priklad :D)

nic netreba prehanat, ale to okomentovanie mi pride velmi sterilne, je to proste len popis. Podla mna treba aj chvalit typu, ty si ale sikovny, ale aj okomentovat. Myslim, ze dieta potrebuje aj tu obycajnu pochvalu.

treba najst proste spravnu mieru. pochvala nie je zla, no ako vravis, aj s tou treba proste opatrne

Deti treba chváliť. Ja nehovorím že treba búchať šampanské a pustiť ohňostroj, ale kto ak nie rodič má chváliť dieťa

Henten suchý chladný bezemocny opis je akože pochvala?
Ten kto to vymyslel tak nech si to strčí do riti.

Ja ako matka chválim svoje dieťa, som nám pyšná a hrdá. Hento poviem bezdomovcovi keď si pozbiera spaky pi sebe

Kopec terapeutov povie, že k ním chodia ľudia, lebo majú pocit menejcennosti, rodičia ich nikdy za nič poriadne nepochválila. Nevedia vyjadrit svoje emócie, lebo maximálne dostali suchý chladný komentár

presne tak taka stredna cesta, zase nie kazdy den za vsetko 30krat lebo to proste nie je pre to dieta dobre, ale tak obcas jasne 🙂 je na to aj vela publikacii kde o tom aj psychologicky a vedkyne hovoria 🙂

Ano je potrebne chvalit od tych najblizsich. Potom nie su odkazane zbierat 👍od cudzích ludi na fb a Ig. A takto si budovt ego. Zdrave sebavedomie rastie v rodine a buduju ho rodičia.

pozitivna motivacia je pre mna dobra vec a kedze nas od mala ucia orientovat sa na negativa (dostal som dvojku za jedno zle a nie za devat dobre), tak pre mna je to o to dolezitejsie, aby moje dieta videlo aj tie pozitiva a aby sa citilo sikovne a ocenene samozrejme s rozumom, sami to vsade vidime, ze ludia pisu iba negativne recenzie, buduju si sebavedomie a ocakavaju pochvalu od cudzich ludi na socialnych sietach, takze mne je v zasade ukradnute, co si o tom myslia iny, ja svoje dieta chvalim a aj mu aktualne tlieskame (ma rok)

@pribinak prosim ta, co ti pride chladne na takej pochvale? Preco chladne? Tiez syna chvalim takto - jeeej, ako si to krasne vyfarbil, uz ti ide nevychadzat za ciaru 😉 alebo velmi pekny domcek si postavil, paci sa mi (ked stava lego). Nemam pocit, ze sa k nemu spravam ako k bezdomovcovi, co pekne pozberal spaky 😬 ved aj to dieta vie, co presne sa mu podarilo. Vzdy sa tesi, a napriklad ho to ak formuje - ked pochvalim, ze sa krasne snazi nevychadzat za ciaru pro vyfarbovani, bude sa snazit aj nabuduce, lebo presne vie, co som ocenila. Ze je uzasny cely ako je mu hovorim vzdy pred spanim ❤️ ale cez den chvalim konkretne veci. Nikdy som nemala pocit chladu a nema ani syn, tak ma zaujima, co je na tom take odsudeniahodne 🤔

@marzuz89 🤦🏻‍♀️🤦🏻‍♀️

Chvalim len vtedy, ak to vychadza spontanne zo mna. Nikdy nie nejako ucelovo, alebo nezaujato zautomatizovane, ako je to zvykom u niektorych. Napriklad - ak sa dietatu podarilo prejst prvych par metrov na bicykli, tak asi kazdy rodic sa spontanne tesi a vykrikuje slova, ako super, parada, to sa ti podarilo a pod.. Ked uz ale dieta bicykluje par dni a pyta si pozornost slovami, aha mami, pozri, ako idem.. tak na to ja poviem, ano, vidim, alebo pozeram sa.. Nehovorim, ze super ides, apod.. To iste napr. ked dieta donesie kresbu - tak ked sa mu nieco podarilo 1x, alebo vynimocne pekne a slova mi pridu same, od srdca, vacsinou poviem, ze waw, to sa ti podarilo, paci sa mi to a pod. Ak ale dieta nesie svoj x-tý obrazok v poradi a pyta sa, ci sa mi to paci, tak ja nechvalim, prve zistujem, ci ide ozaj o obrazok, alebo chce proste len pozornost - to byva u mensich deti vacsinou presne o tom. Ja sa pytam, co potrebuje, vacsinou to vzdy dopadlo tak, ze obrazok bol zamienka na oslovenie a dieta potrebuje len objat, alebo sa porozpravat, proste chce moju plnu pritomnost. Vela ludi ked dieta donesie obrazok, tak "chvali", ze jej, ake pekne, to podla mna je absolutne scestne a potreba dietata nie je aj tak uspokojena a z pochvaly sa stava vyslovene nieco, co hladka na 5 sekund ego dietata, ale neposkytne to, co ma. Taketo dieta si potom po tie pochvaly chodi stale a stane sa na nich zavisle, pretoze je to aspon chvilkove uspokojenie nenaplnenej potreby prijatia.. Pri vacsich detoch - v podstate uz nechvalim asi vobec, skor vyjadrujem ucast a opisujem moje pocity, ked napriklad uspesne spravi skusku, poviem, ze sa velmi tesim a pod.. To iste ked pomoze v domacnosti - neberiem to ako nieco automaticke a zaroven ma tesi, ak dieta pomoze, takze jednoducho podakujem - Dakujem, ze si vyniesol smeti..

@pribinak pobavila si ma 😂😂😂 ze pochvalit bezdomovca za spaky 🤣🤣🤣

Ja nechvalim typom aky si sikovny/a, ale pomenujem celu cinnosti. Napriklad, ked deti nakreslia nieco, a teda kreslia vela, ci urobia nieco doma. Syn, 4 roky si minule vyprazdnil suplik s vecami na oblecenie, a cele si to naukladal naspat Sam, pekne uhladne. Povedat, ze je sikovny je nic. Pochvalila som ho, ze je to pekne uhladne ulozene, ze tomu venoval trpezlivo cas, pretoze nie vzdy na 1x sa mu podarilo tricka zlozit, a ze to vyzera velmi pekne, a teraz uz bude vediet vsetko, co potrebuje, najst lahko. A ze spolu mozeme upratat dalsi suplik. Bol na seba pysny. Pochvala je dolezita, ale je dolezite, ako dieta pochvalit. Treba mu k cinnosti dodat vnutornu motivaciu, a nie tu vonkajsiu.

@slniecko66 jaj, dala som tam nevhodný príklad.
Ale myslím že deti potrebuju aj emóciu k verbálnej pochvale. Inak sú to len suche slova

To fakt sa aj nad niečím takým treba až tak zamýšľat? Proste pochválim, keď bol šikovný, normálne spontánne, v závislosti od konkrétnej situácie.. či? Od srdca, intuitívne..?

Autorka, ak mas pocit, ze citas, ze nemas pochvalovat svoje dieta, tak si to nespravne pochopila ❤️ MAS chvalit, ale nie dieta ako celok, ale chvalit ho (donemoty ❤️) za konkretne veci. Lepsie sa tak uci, je to pre neho adresnejsie, konkretnejsie, vie, co ano a co nie. Ked vyfarbi obrazok, jasne ze mozes povedat, ze je sikovny. No ja tiez radsej chvalim to co urobil - jeeej, velmi pekne si to vymaloval, a ako pekne si sa snazil nevychadzat za ciaru, super! Dieta sa tesi uolne rovnako tejto pochvale ako obycajnemu - si sikovny, no ma to aj dalsi vplyv a to je budovanie konkretnej predstavy, za co ho chvalime. Moj nema problem u lekarov, no aj tak vzdy pochvalim, ako pekne sa spraval, ako pani doktorku pozdravil, ako si nechal nebojacne vziat krv, ako hento toto. Da mu to ovela lepsi obraz o tom, v com je sikovny, ako keby som len hikala och aky si sikovny (po navsteve napriklad ten pani doktorky). Takze mne to pride ako velmi super tip, len ho treba spravne chapat. Nepise sa nic o tom, ze NEMAS chvalit dieta, ale ze nemas chvalit DIETA, ale to, co dieta dokazalo ❤️

Rovnako funguje aj kritika. Nikdy by sme nemali kritizovat dieta - si zly, nesikovny.. Nepoviem mu, ze je zly, lebo neposluchol, nehodnotim DIETA. Poviem mu, ze sa mi nepaci, ked toto a toto urobil, ze to bolo nespravne, atd. Ze toto a toto je spravne. Aj ma hned namodelovane, co po nom chceme. Lebo taky pokyn - spravaj sa normalne! Dieta nedokaze vyhodnotit. A bude dalej skakat do reci a rucat a podobne. Miesto toho radsej - prosim ta, pockaj, kym sa dorozpravam s tetou a hned potom mi to povies, dobre? Toto je ten princip, ktory sa snazia taketo clanky vysvetlit, aplikovat sa da do vela veci.

@pribinak no, a nic som sa nedozvedela o tom chlade 😅

Ja som vyrastala na takej výchove. Mamka asi chcela, aby sme si nemysleli, že sme niečo viac...neviem. Možno videla, že nie je obrázok najkrajší pod slnkom, tak vždy len tie reči, že je hlavné ako sa to mne páči, hlavne ako sa ja cítim. Výsledok - 4 deti so zabitým sebavedomím. Ja som svoju hodnotu dlho hľadala. A robí to aj mojím deckám. Ja, keď počujem, že hlavne ak si ty spokojná, tak normálne ma stavia z nôh. Ja teda na plnú hubu pochválim, že je to úžasné, ako sa jej to podarilo nakresliť, aká je krásna, ako šikovne to zvládla, aká je múdra...všetko. Tak to cítim, tak to robím... a nemám pocit, že moje deti robia niečo iba pre pochvalu od druhých, skôr mám pocit, že ich to štartuje robiť niečo viac, lebo si viac veria. Úprimne...radšej nech si moje dieťa myslí, že je najkrajšie na svete ako má mať zo seba večnè komplexy.

@lentak1223 vzdy ide v podstate o jedno - o bezpodmienecne prijatie. To, ze tvoja mama nechvalila a ty si sa citila neprijata s posramotenym sebavedomim - to iste sa mohlo stat aj tymi neustalymi pochvalami. Pretoze ani jedno, ani druhe nenaplna skutocnu potrebu dietata. To nie je o pochvale samotnej. A ty svojim detom mozes dat prave to prijatie, ktore si ty necitila. Neustalym chvalenim si sa dostala na druhy extrem, ako tvoja mama. A mozes vychovat cloveka s posramotenym sebavedomim, ktory svoju hodnotu bude odvijat od mnozstva pochval, ktore dostane. Ani jeden pristup nie je v poriadku.

Ja sa skor snažím aby som negativne veci takto opísala. Aby som nepovedala "si zly", ale správaš sa zle, alebo že nejaká akcia bola zlá. Ale pri chvaleni? No ešte to tak. Moje ňuňu šikovné detičulienočky 😂 Ale zas nechvalim za každú blbosť no

@akvi jáj, že som sa ja pozabudla, že som na MK😀Ja som len napísala, svoju osobnú skúsenosť s nechválením. Ja som od mamky cítila lásku, aj oporu a stále cítim. Je to neskutočne dobrý človek, len nám v detsve a dospievaní chýbala tá sem-tam aj prehnaná pochvala, aby sme si viac verili v svete mimo rodiny. Kde píšem, že svoje deti extrémne chválim? Píšem, že to robím, tak ako to cítim v tej chvíli, nedávam si pozor či je to prehnané alebo to mám najskôr okomentovať. Ja neskáčem a netlieskam pri každom prde alebo každom kroku a obrázku dieťaťa, ja ani nie som taký typ človeka. Mám pomaly 10 ročnu dcéru so zdravým sebavedomim, ktorá si svoju hodnotu určite nebuduje na pochvalách od iných (len to treba zažiť, vidieť a nie vyčítať z pár riadkov na MK). Proste som len chcela napísať, že niekedy môžme aj pochváliť naplno, len híkať, rozplývať sa pred našim dieťaťom aj byť úplne nekrktický,aj tlieskať, skákať pre mňa za mňa a nie mať stále v hlave, že je to prehnané a poďme to najskôr okomentovať...