Nespím ja - nespíš ty
Ahojte maminky nespavých detí. Zakladám túto diskusiu, nakoľko síce na MK je toho veľa popísaného o deťoch, ktoré nechcú spať, ale všade píšu aj maminy detí, ktoré im spia už od pôrodnice (možno aj skôr). Takže týmto prosím všetky mamičky poslušných a krásne spavých detí, aby neprispievali do tejto diskusie, inak tým ohrozia moje psychické zdravie! V okolí mám totiž takých mamičiek dosť. A už nevládzem. Dokonca som z toľkého vyčerpania už aj ochorela... Všetkým detí spávajú, poslušne sedia, nevýmyšľajú atď. Potrebujem sa tu trošku posťažovať a hlavne podporiť ženami, ktoré majú rovnaký problém ako ja. Takže: mám 9-mesačnú krásnu dcérku, ktorá je ale veľmi nervózna, od narodenia uplakaná (najprv ju veľmi trápilo bruško, teraz zuby...), bola aktívna už v bruchu, kde ma kopala tak, že som od bolesti plakala. Už v pôrodnici nechcela spať, bola som jedinou mamičkou, ktorá celé noci pochodovala po chodbe (po sekcii), aby nezobudila ostatné deti. Za 9 mesiacov sa takmer nič nezmenilo. Najprv som ju musela celé hodiny! uspávať na rukách, lebo inak vrešťala, až prestávala dýchať. To s obľubou robí dodnes. Teraz mi zaspáva na prsníku, aspoň v niečom je to ľahšie. Ale tu to končí. Vydrží spať súvisle maximálne 20 minút, potom sa začne mrviť a preberie sa. Robí to cez deň, i v noci! Keď sa s ňou zavriem večer do izby, už nesmiem odísť. Takže žiadny iný život už nemám :( Neviem, čo je to vyložiť si nohy, zapnúť tv, alebo byť s manželom, čo starším synom. Takto sa potom budí celú noc. Dokáže byť aj 20x hore. Výnimočne prespí pár hodín vkuse, ale to je skôr náhoda. Doobeda to isté, poobede tiež. Doobeda prespí dlhšie len na prechádzke v kočíku, poobede je prisatá k môjmu prsníku, aby nezobudila staršieho brata, ktorého mám tiež doma. Už som zúfala, zničená po psychickej stránke, ale aj fyzickej, lebo som natoľko vyčerpaná, že na mňa sadla angína. Dcérku veľmi milujem, ale mám pocit, že nevládzem ďalej. Sú noci, kedy prespím dokopy tri hodiny prerušovaného spánku. A potom ráno musím fungovať. Ľahnúť si s ňou cez deň nehrozí, lebo mám doma ešte syna a aj tak spí tak málo, že ja nestihnem ani zadriemať a už je hore. Potom mi nejaká super matka povie, že jej mesačné dieťa spí celé noci a že len leží a neplače, alebo že nejaká iná mamička ani nevie, kedy jej dieťaťu išli zuby. A to moja malá sa majnovšie trhá a budí po 5 minútach, lebo kričí od bolesti zubov. Skúšame všetko- gély, čípky, homeo, keď je najhoršie aj nurofen. Rozmýšľala som už aj o odstavení (možno sa tak často budí preto, lebo hľadá prsník a cumlík nechce), ale odmieta mi um a ostatné papá ako vrabček. Nehovorte mi, že som si ju tak naučila, nešlo to inak. Základ bol prežiť... Už jedno dieťa mám a čo to viem, ale syn takýto nebol ani zďaleka. Ďakujem za prečítanie a každé povzbudenie.
@oblecenieavecicky viem ze je to už dávno ale mam rovnaké dieta. Kedy sa vam to zmenilo? Aké je to dieta teraz? Tiež mam ešte jedno starsie a som na pokraji síl.
@petralor Zdravím. Keď som si prečítala svoje príspevky, ani veriť sa mi nechce, aké ťažké to bolo. Ale bolo. Doteraz cítim smútok, keď si spomeniem na to obdobie. Zmenilo sa to skutočne až odstavením. Aj to som dcéru musela odstaviť zo dňa na deň, keď bola prisatá vyše dvoch hodín, čo sme cestovali v aute a ja som už plakala od bolesti. Vtedy som si povedala, že dosť. To mala rok. Poplakali sme si obe, ale nakoniec samotné odstavenie bolo jednoduchšie ako som si myslela. Potom dlho zaspávala na mne, ležala mi na bruchu, potrebovala ma cítiť. Okolo troch rokov už spávali deti spolu v izbe. Ale ešte aj teraz má obdobie, že chce spať pri mne a ja si to konečne užívam. Vyrástlo z nej jedno neskutočné dievčatko. Raz nám detská lekárka povedala, že ona je tzv. extrémne náročné dieťa (boli sme aj na kardiológii kvôli tomu "zachádzaniu" sa a tam tiež potvrdili, že to je len afektívne, nie fyziologické) a že ona má takéto správanie v sebe, že časom sa to len pretaví do niečoho iného. Doteraz neobsedí, je pomerne náladová, stále tancuje, spieva, tvorí, všade jej je plno. Začala chodiť už v 10 mesiacoch, neskutočne skoro rozprávala, aj sa rýchlo odplienkovala. V škole jej navrhovali preskočiť ročník, je veľmi šikovná. Takže prežili sme a už si ju užívame. Ale zopakovať by som si to nechcela. Stálo ma to veľa. Moje zdravie, fyzické, aj psychické - odvtedy mám problémy so spánkom a takmer sa nám vtedy rozpadlo manželstvo. Ale ustáli sme a verím, že aj vďaka tomu sme všetci silnejší. Veľmi držím palce, nech to čím skôr prejde. Lebo to vie skutočne pochopiť len ten, kto to zažil. Želám veľa síl a trpezlivosti 🍀
@oblecenieavecicky ďakujem za odpoveď. Trochu ste ma upkojili. My sme s mužom už na pokraji síl. Mne sa chce plakať. Taka som už vyčerpaná. Tiež plánujem v roku skočiť s kojenim. Zaspať nevie sama. Len kojenim. Tiež ma to už boli keď cuca aj hodinu. :( Hadam sa mi to tiez podari ako vam. Ona ma toľko energie. V 6 mesiacoch sa stavala. V 7 už chodila okolo nábytku a v 8 už chodila sama, aj vonku v topánkach. Aj tak sa neunavy. Cez den od 6 rána pospi max hodinu (to musim byt pri nej a po 30 minutach douspat) a ide spať o 20 aj neskor a nonstop hore :( Hadam to prezijeme a bude z nej tiež také šikovné dievčatko.
@oblecenieavecicky ahoj,moja susedka prezila to iste.nie si sama s tym,casom sa jej to zlepsilo,zial,skoro dva roky s tym trapila,ani poobede sa jej nechcelo spat,furt revala,ako ona spominala na to 🙂
Casom sa to zlepsi,ona ma taku povahu,ze je neposedava,sportuje,furt je v pohybe a neda sa ju zastavit.v lete bude mat 10....planovali druhe dieta,ale ona sa boji znovu vsetko prezit.
Moja byvala kolegyna mala tiez take dieta,ona dokonca mala predpisane lieky na ukludnenie.predovsetkom zelam ti vela vela trpzlivosti.nic nebude naveky.drz sa.