Nevenovanie sa dieťaťu. Čo to znamená?

ja si myslím, že je to na dieťatku a jeho schopnostiach kedy začne rozprávať. ja mám mladšie dieťa, ktoré napríklad povedalo mama asi 4 krát, ale naučili sme sa hop z rozprávky mickyho mausa, čiže je to o tom čo sa páči dieťatku. napríklad ja som veľmi tichý človek, radšej premýšlam a niekedy vidím, že Lili nestačí čo hovorím- intenzita a tak potom pridám o stošesť. inak pohybovo je Lili nadaná, chodí po schodoch hore sama(pod dozorom), tancuje, vylieza. a čo sa venovaniu týka, snažím sa aj keď ma moje Lilušiatko ignoruje, ona sa proste hrá rada sama, aj keď jej to často kazím, a u nás to funguje asi tak, že ak má moja mama pripomienky k tomu, s čím a ako sa hráme, tak jej dám priestor a môže sa venovať aj ona. ak sú to tvoji blízky, tak ich kľudne zapoj a ak sú to "pieskoviskové mudrlantky" tak ich ignoruj. aj tak ti najlepšie vieš, koľko sa venuješ a ja si myslím, že ak máš svoje dieťa rada a dávaš mu to pocítiť, tak to je najdôležitejšie.

no neviem, rozpravas sa s dietatom dost? Staci dietatko do vsetkeho zapajat, vsetko mu komentovat, vysvetlovat, neodbyt ho na jeho otazku, ale trpezlivo a laskavo odpovedat. A bavit sa s nim normalne, ako so seberovnym, ziadne suslacky a tutulu mutulu vrava. Ale ked je to dvojrocne dietatko tak este by som asi o zaostavani v reci nehovorila. To sa este moze rozbehnut az budete prekvapeni. Este doplnim, ze podstatne je, ze dieta rozumie uplne vsetkemu co mu hovorite, pokial toto zvlada, vsetko je v poriadku napriek tomu, ze este nerozprava. Ak ma problem s porozumenim, potom treba spozorniet.

Moja taktiež nepovie ani za svet "normálne" slovo, len tie svoje hatlaniny - je zato ukecaná poriadne, ale nikto nej nerozumie, len ja 😀
Čo sa týka hrania, tak sama sa nedokáže pohrať, všetko povyhadzuje, porozhadzuje hračky a tým to končí, rada s nami umýva riad, pomáha mi pohádzať do práčky blielizeň, vysávame spolu, utierame prach, varíme. Proste dospelácke "hranie" ju baví, ale bábiky, kocky, rozprávky nie...Vie, kde "bývajú" vtáčiky (ukáže na stromy), ako robí mačka, pes, medveď, skoro všetky zvieratká. Ukazuje v knižke, po riadkoch mi ukazuje, keď čítame...vie, do ktorej dierky ide aký tvar vkladačky...atď...
Ale ak sme niekde, tak sa ma tiež všetci pýtajú, že prečo nerozpráva, že neukáže a nepovie, kde je mama...len ticho pozoruje ostatné deti.

Porovnávanie, to je to čo detom najviac škodí. A ešte potom také tie staré mamy, tety z ulice a tak.
Vo vývoji existuje určitá variabilita , priemer a normálna odchýlka. Ja mám tri deti a každé bolo niekde inde v reči.
Najstaršia dcéra bola najukecanejšia, tá začala v 15 mesiacoch a boal somr ada ked sa konečne zastavila večer , v 4 rokoch dostala mozgovu porážku a začínali sme všetko od znova.
Syn do 2,5 roka bol ako partizán , ani slovo, jediné čo rozprával dlho potom bolo " ja bajaja " a reč bolo ako taká až v troch rokoch , dnes je z neho šikoný a mudry pubiš, ktorého idem občas prizabiť.
Moja najmladšia dcéra je v rozprávaní taký lepší priemer, v 18 mesaicoch začala a teraz má 2,5 roka a dá sa s nou viest celkom slušný dialog.
Nejak extra a prehnane som sa deťom nevenovala, vždy tak prevádzkovo 🙂

No, ako by som to napísala...ak by bolo príčinou toho, že dieťa ešte nerozpráva, nevenovanie sa mu matkou, tak by muselo byť doslova neustále zatvorené niekde v zvukotesnej skrini. Totiž aj keď sa matka venuje menej, dieťa predsa nie je izolované, má aj otca, chodia babky, návštevy, na ihrisku sa stretáva s inými deťmi a ľuďmi ktorých počuje rozprávať, doma ide sem-tam telka, rádio, predsalen tí rodičia sa aj medzi sebou rozprávajú...a dieťa už vyzreté na reč sa dokáže naučiť rozprávať aj len z takýchto podnetov, ako tu už niekto spomínal, aj dieťa hluchonemých rodičov sa naučilo rozprávať. To kedy dieťa začne rozprávať je hlavne podmienené jeho neurologickým vývojom, musí byť dovyvynutá určitá časť mozgu, a to je podmienené hlavne geneticky. Ak táto časť nie je ešte dostatočne vyvinutá tak sa môžte aj pretrhnúť vo venovaní sa svojmu dieťaťu, nepovie nič alebo len minimum. A u každého dieťaťa sa táto časť mozgu dovyvýja inokedy. Dá sa povedať, že najčastejšie je to zhruba v 2 rokoch, ale to rozpätie môže byť od roku až takmer do 5 rokov. Nehovorím, že to je úplne zbytočné venovať sa takto dieťaťu, ale čo sa týka "naštartovania" rozprávania má to skutočne malý vplyv. Potom keď už sa dieťa rozbehne (tzn. rečové centrum sa dovyvýjalo) tak áno, lebo vtedy už začíname rozvíjať jeho slovnú zásobu a to môžme urýchliť tým, že sa s ním veľa rozprávame a opisujeme všetko čo vidí a čo robíme.
Takže žiaden stres, pri 2-ročnom dieťati už vôbec. Ak nie sú diagnostikované nejaké iné neurologické poruchy, ktoré by na to mohli mať vplyv, tak to určite príde. Babkám, tetkám a inému okoliu, ktoré má blbé poznámky treba povedať, že "Ak má rozprávať také somariny ako ty (urážky, bludy - správne slovo si vyber podľa seba 😀 ) tak to radšej nech ani nerozpráva!" 😀 😀 Ale veď to je tak vždy, najľahšie je za všetko obviniť matku bez rozmyslu, bez snahy si o tom aspoň niečo zistiť. Veď keď má babka pocit, že sa dieťaťu matka málo venuje, no tak nech sa páči, môže sa mu chodiť denno denne venovať a potom sa ukáže, či ho za týždeň naučila hovoriť. 😉 🙂

Tak ja si mylim, ze mam rezervy v tom, ako sa venujem synovi, ale menit to nebudem, pretoze robim, co mozem a maly je velmi sikovny. S malym som 95 percent casu sama, takze sa mu venujem tolko, kolko sa da pri upratovani, kazdodennm vareni a dalsich povinnostiach, na ktore som sama. Snazim sa s nim vela rozpravat, spievam mu, ucim ho basnicky a pesnicky, ale ze by som sa s nim nejako vela hrala, to nie, nemam na to cas. A tiez potrebujem niekedy cas aj pre seba a kedze sa od neho nemozem pohnut, musim si ho najst aj popri nom. Napriklad teraz si na ihrisko nosim knihu a kym sa maly hra, ja si chvilu citam. Maly je dost samostatny, co sa tyka hrania, sam sa prebavi doma aj na ihrisku. Myslim si tiez, ze mnihi rodicia to prehanaju a deti sa potom same nevedia zahrat, poznam take ripady z okolia. Maly je sikovny, pozna vsetky pisemnka a cisla, znacky aut, vie vela pesniciek a basniciek. Rozpravat vo vteach zacal po 2 rokoch, dovtedy rozpraval slova, vedel sa dohodnut. Jeho najvacsia zabavka teraz je skladanie puzzle, zvlada puzzle z 25 dielikov. Na ihrisku mu nebeham za ritou, necham ho hrat sa sameho, aby si vedel aj sam vymysliet nejaku hru. Najviac zo vstekeho mi prekazaju rady okolia,co mam ako robit a co zanedbavam. Moja mam mi napriklad povedala, ze uz sa mohol davno pytat na wc, keby som travila menej casu na PC a ucila ho to. S prepacenim, kaslem na taketo reci.
Co sa tyka venovania sa: rano sme obycajne doma, ja upratujem alebo varim, maly sa sam hra, ked neco potrebuje , pomozem mu, ale musim si dokoncit povinnosti. Okolo 10.00 ideme von, tam som mu k dispozicii. po naavrate domov sa napapa a ide na 2 hodky spat. Ked sa zobudi, opat vyrazame von, cize to je cas, ktory sa mu venujem. Ked sa vratim domov, zase mam povinnosi, musi sa hrat sam, potom ho chystam na spanok. Pred psanim sa mu venuje otec, cca 1 hodku. Ked sme na prechadzke , ked ho umyvam, a pri vsetkych cinnostiach a s nim snazim vela rozpravat, takze tento cas sa snazim maximalne vyuzit.

ked som sa dcérke venovala učila ju slová,básničky nikdy to nezopakovala,teraz ked mám malého (nemám na nu čas)sem tam mu spievam,rozprávam básničky dcérka vie všetko.možno že tá všetká snaha sa dieťatku nepáči

myslím, že to neni v nevenovaní sa,,,,moja mamina, keď sa jej narodilo prvé dieťa, bolo vymodlené doslova a pochybujem, že by sa mu nevenovala, a napriek tomu v 2 rokoch nehovoril, len ukazoval,,,,netráp sa rečami,,,,hrajte sa, spievajte si, chodievajte na prechádzky, robte čo vás baví 🙂

Ja mam dnes 22-mesacnu dcerku a vsetci nam hovoria, ze ma nadpriemerne vyvinutu slovnu zasobu. Rozprava skoro vsetky slova, casuje, sklonuje, hovori aj par suveti a vacsina je zrozumitelna aj cudzim ludom. V roku mala slovnu zasobu nieco okolo 50 slov.
Ale nemam pocit, ze by to bola moja zasluha. Venujem sa jej presne tak isto, ako kazda ina mamina - co najviac sa da, ale zase obcas treba aj uvarit, upratat atd. 😉 Dcerka bola nosene dieta - niezeby sme to planovali (dokonca som o takom termine ani nepocula vtedy), ale preto, ze pri lezani sa jednoducho "srdila" - od narodenia zvedavec - a to jej aj ostalo 😀 Tak som s nou v ramci moznosti musela chodit na rukach, rozpravat jej, vysvetlovat, spievat... Pocuvali sme pesnicky, aj detske, aj ine. Zaujimali ju knizky, tak od malinka "citame" A v 1 roku prepadla Spievankovu - to jej ostalo, spolu s Bambulkou. Ine rozpravky ju nezaujimaju - kreslene vobec, obcas ju zaujme nieco, kde su deti "zive" (nie kreslene). Dcerka je take sidlo, mele vari odkedy jej jazyk narastol - cize skor ona nas nuti rozpravat jej. Napr. ked pocuje nejake pre nu nezname slovo, sama pre seba si ho nahlas zopakuje aj 2x po sebe. Tiez som si len nahodne vsimla, ze napr. pesnicky sama od seba nespieva, ale ked zacnem jeden vers, doplni druhy, a tak vie aj celu pesnicku "zopakovat".
Myslim, ze je to dane povahou dietatka, nie tym,kolko sa mu clovek venuje. Jasne, ze su vynimky, ale to su skor extremy velke 😉 Mam kamaratky, ktore maju podobne stare deticky a robia s nimi presne to iste, nic viac ani nic menej, a deticky sa rozhovorili neskor. Takze asi to nebude tym venovanim sa 🙂

Ahoj, tak my mame dnes presne 2 roky a s recou nam to ide celkom pekne. Treba sa ale odmalicka venovat, citali sme si knizky, pozerali obrazky, ucili sa zvierata, ked sme sli von, vsetko som jej ukazovala a menovala. Televizor moc nepozeravame. V detskej izbe sa moc nehrava, cely den sa tmoli okolo mna, nic nemozem robit sama. Vsetko co robim, musi po mne opakovat. Sice niektore slova ju rozumieme iba my, ide jej to pekne. Dolezite je venovat sa, neodstrkovat deti. Mam kamaratku, ktora ma 4 rocneho chlapca a doteraz jej nerozprava. Vie len ten zaklad... Takze len cvicit, cvicit a cvicit...

Moja malá začala rozprávať veľmi skoro... Rodina to pripisovala tomu, že sa s ňou veľa rozprávam... Tak to skús vyskúšať, je to možno lepšie ako keď pustíš rozprávku - moju malú rozprávky skoro vobec nebavili, teraz už bude pomaly mať 3 roky a sama si povie či chce rozprávku alebo nie... Veľa šťastia 🙂

Môj malý má 21 mesiacov a až teraz sa mu pomaly rozväzuje jazyk, ale aj tak rozpráva len svojou hatlaninou, ktorej rozumieme len my, rodičia... a to sa mi už rok huba cez deň nezastaví, čo pri ňom nonstop meliem, všetko vysvetľujem, všetko opisujem, lebo ináč je nervný... 😉

Ahoj, ja mam dvojrocnu princeznu a je ukecana az moc 🙂 rano vstane a zacne kecat a zasatvi sa az ked ide spat 🙂))
ale musim povedat ze sa jej aktivne venujem cely den, a vecer ked dojde manzel z roboty tak potom on. Kazdy den ju naucime nove veci, strasne vela snou citame, kreslime, robime kreativne veci ako vystrihovacky, plastelina, rozne skladacky, puzzle a pri tom jej neustale rozpravame a vysvetlujeme veci. bavime sa snou ako s dospelou, vsetko co chce vediet jej vysvetlime a je teda velmi velmi zvedava. pozna skoro vsetky zvieratka, vie kde byvaju a aj casto on sama povie ze chce byvat v Afrike 🙂, ja snou chodim na cvicenie pre male deti plus do herne aspon 2x do tyzdna. ale najviac je to o komunikacii.
vie povedat cele svoje meno, adresu, pocitat do 15, vsetky farby, uz ju ucime rozoznavat blede a tmave odtiene a to nehovorim ze ju ucime aj po anglicky a ide jej to velmi dobre, vie pocitat do 5, pozna zakladne farby, vie sa pozdravit, vypitat si jest, zvieratka a podobne veci v anglickom jazyku.
Od malicka jej pustame naucne rozpravky v anglictine a teraz jasne ze uz pozera aj normalne detske rozpravky. ale naozaj je to vela o komunikacii, nikdy jej nepoviem ze nemam na nu cas, ked chce nieco vysvetlit alebo sa hrat alebo citat knizku a to je myslim to najdolezitejsie. ale je pravda ze kam snou dojdem tam mi povedia ze je vidiet ze sa jej neustale venujeme ;)
skus snou vela vela komunikovat, citat knihy a najma jej vysvetlovat veci tak ako rozumnemu clovieciku 🙂 lebo deti su velmi velmi chapave az moc ;)

Môj syn má už 15 mesiacov a je desne ukecaný 😀 😀 😀 už od narodenia len kecá a kecá. A slovo ani jedno !!! V období medzi 8 a 10 mesiacom sa začal pekne snažiť "mama" cica" daj" a iné , no po roku ako keby uťal a ostalo len aaaaaa bababa uuuu neenenene a mám pocit ako keby sa rečovo vrátil tak niekde do pol roka. Pohybovo je úžasne zdatný (teda samozrejme , mne mame to tak prijde 😉 ) ale je veľmi veľmi nervný a až mu sekundu nerozumieme , alebo aj rozumieme ale nevyhovieme, tak už sa trepe o zem. Vidím, že uňho bude reč ešte beh na dlhé trate, s viacerými návratmi a rozbehmi.
Chcem vás inšpirovať, my s ním chceme skúsiť babysigns , znakovú reč pre počujúce batoľatá, lebo je to naozaj frustrujúce pre obe strany keď si väčšinu času nerozumieme. Niektorí majú názor že až dieťa vie používať znaky že sa mu naozaj pomalšie rozvíja tá reč, ale používať znak môže aj pri ešte nedokonalom vyslovení slova , kedy mu nerozumieť, prípadne na vyjadrenie emócie.
Inak , ja tiež veľa od okolia, a hlavne od mamičiek, ktorým deti hovoria aspoň havo, mama a tata počúvam že sa malému nevenujem a nerozprávam naňho. Zabolieť to zabolí tie reči , hlavne keď viete že robíte maximum ale treba púšťať jedným uchom dnu a druhým von....

môj syn ma 2 a pol roka a rozpráva asi 50 slov, ale nie celé vety. okolie prečo nerozpráva jednoducho nepocuvam, ja viem ze sa mu venujem maxim, ze je velmi sikovny, bez plienky od roka a pol, rozumie všetko, ak sa mu jazyk nerozpletie do 3 rokov, budeme to riesit s logopedom.

my sme sa asi venovali nadmerne 🙂
ale mala si to ziadala sama. Od polroka mala mnozstvo podnetov, ci uz odomna alebo od mojich rodicov. Mala velke netoxicke pastelky, cmarala. Citali sme detske knizky, aj casopisy. Hrali na klaviriku. 🙂 Kazdy den sa jej niekto venoval v tychto cinnostiach. A rozpravali sme sa s nou normalne, ziadne suslanie.
Bol to velky rozdiel,ked som videla 3r dieta aj 5r , ktore este nemalo vlastne farebne pastelky a pisalo len obyc perom. Ako sa potom ma naucit farby? My sme malej pri kocikovani vsetko ukazovali a ucili ju kazdy den. Znama sa mi smiala ze naco ju ucim travickova zelena,nebickova modra a nakoniec jej chlapec ako predskolak nevie farby ani pocitat do 10. To je o venovani sa dietatu. Nevravim, ze kazdy ma zacat tak skoro ale zacat treba a nie sa len spoliehat na skolku a ucitelky co tam maju kopec deti a nestihaju sa kazdemu rovnako venovat. Najprv ma prekvapilo ze dnes uz skolka /predskolska/ nie je len o hrani. Deti mali zosit,ktory museli prejst cely do konca roka, aby mohli postupit do ZS. Nam v poradni urcili, ze mala je o 2,5r popredu oproti detom v jej veku.
Ale je to len o rodicoch, co svoje dieta naucia. Vidim ten rozdiel zakazdym, ked ini rodicia len pustia telku po prichode domov,aby mali od deti pokoj. Mala tiez pozera,ale vyberam co. Od 2 r sa hrala na PC Detsky kutik na rozdiel od susedovie strielaciek. Stale nieco vyrabame, kupujem jej kreativne sady. Chodime na tvorive dielne do Materskeho centra.
Kazde dieta potrebuje nove podnety .
Pokial je nejaky problem a rodicia sa velmi trapia,nie je ziadna hamba navstivit poradnu a nechat si pomoct. My sme boli a nelutujem.
Pekne sviatkovanie prajem 😉

to čo ti vyčítajú je úplná hlúposť..presne dnes má moj krstný syn- dieťa mojej naj kamarátky 2 roky a nepovie jedno jediné slovo, pritom mama sa mu venuje 24h denne. A moj syn bol to isté, pomaly do 3 rokov ani mäkké F. Dcéra naopak krásne kecá od 1,5 roku a venovala som sa im rovnako. Je blbosť to spájať, reč a či sa niekto venuje..keď dieťa nechce hovoriť, možeš sa aj roztrhať. Ono sa rozkecá samo, skor či neskôr. 😎

nechápem okolie...načo sa do toho vôbec starajú, každé dieťa je jedinečné, každé má svoje tempo vo vývoji, určite tu nie je ani jedna mamina, ktorá si môže povedať "nevenujem sa dieťaťu" veď sme s nimi stále, komunikujeme, hráme sa, chodíme na prechádzky... ak chce mať niekto deti podľa tabuliek, rovno ich začnime klonovať....ja sa v poslednej dobe stretávam tiež z rôznymi hlúpymi otázkami okolia, moja malá má 1,5 roka, niektoré slovíčka jej idú lepšie, niektoré horšie, vidím na nej, že ak nechce hovoriť - nehovorí, vyzerá oveľa staršia, je dosť vysoká (už sme prekročili tabuľkové rastové normy) a má dlhé vlasy, preto si každý myslí, že má minimálne o rok viac, a keď sa jej spýtajú napríklad "ako sa voláš?" a ona neodpovie, tak pozerajú na mňa ako keby som spadla z mesiaca....

Vies kedy som si ja uvedomila, ze je uplne zbytocne dat na reci druhych? Ked jedna mamicka zacala poza moj chrbat rozsirovat, ze nezvladam svoje deti (mam dvojcata). Nevahala na nas poslat jednu milu pani z uradu, aby nas skontrolovala🙂 Bola to presne ta mamicka, ktora hned po porode odletela na polroka domov (lebo vsak s dietatom jej musi NIEKTO pomoct) a ta ista mamicka, ktora neskor navstevovala psychiatra (nie psychologa), pretoze mala za sebou niekolko nervovych zruteni s vlastnou dcerou. Ja, tak ako ona, zijem v UK, kde som na dvojcata uplne sama, nepoznam babickovanie a pod., zvladla som cele tehotenstvo a porod v inej zemi a toto sa mi stane🙂 Takze presne vtedy to bolo🙂 A k veci, co sa tyka nevenovaniu sa babu, je to podla mna to, co som videla aj u nej (par mesiacov som s nou byvala, este ako bezdetna a pomahala jej s 3r.dcerou), to jest sposob vychovy asi takyto; dietatu hodim drahe hracky, ale nepoviem mu ako sa ma s nimi hrat, ziadne citanie rozpravok, radsej pustim video (mala ho priamo v izbe), ziadne varenie, len polotovary (mama predsa TAZKO pracuje), uplna ignoracia, ked si mala zacala trhat vlasy a kopat do pracky, mama ju zamkla do detskej, nevnimam pocity, nepocujem, nevidim a vyzadujem, aby sa dieta prisposobilo mne a nie naopak...toto je podla mna uplne mimo a take kvazi maminky by si zasluzili jednu po hube, lebo dieta si bohuzial rodicov nevybera...takze pokial citis, ze robis svoje maximum, nech je akekolvek, rob to dalej a kakaj na ostatnych 🙂

ahoj, ja mam 2,5 rocnu. Jej slovna zasoba je tiez taka vselijaka, ked mala dva roky - bolo to minimum slov, ktore by som vedela zratat. Snazim sa jej vela citat, opisovat veci vonku, rozpravat o tom co vidi v telke... teraz ma 2,5 roka - vsetko po mne opakuje, kazdym dnom nabera viacej slov....takze otazka casu...

nas maly ma 2 roky a pocuva doma 3 jazyky, kedze manzel nie je slovak a co to sa nanho lepi, dake slova vie povedat, vety este nie a nerobim si z toho hlavu. podla mna to pride, ked ma, vsak naveky mlcat nebude 🙂 aj poznam chlapceka, ktory do 3 rokov nerozpraval a potom hotove vety. si netreba vsimat, co ostatni hovoria, nezavisi to len od toho, kolko sa s nim rozpravas a vysvetlujes. ale vo vseobecnosti je to urcite dobre.

no, ja by som sa vobec netrapila tym, ze sa nevenujes dostatocne. Venujes sa tolko, kolko uznas za vhodne, kolko vam vyhovuje a kolko zvladas. Nemusis byt super matka, ktora sa venuje dietatu kazdu sekundu dna, to nie je zaruka nicoho, akurat tak nesamostatneho dietata, ktore si nevie samo ani knizku pozriet, tot moja skusenost. Hlavne sa nenechaj deptat recami, co vsetko by si mala s dietatom robit. Ak si precitam ten zoznam od @rolak, tak patrim k matkam, co sa nevenuju 😝, kedze malemu nespievam a nerecitujem, neverklikujem pazvuky od rana do vecera....hra sa casto sam, aj ma vela hraciek...chudacik zanedbany ☹.
Ja sa s malym rozpravam normalne, ziadne 'rozvijajuce'' techniky nepraktizujeme a to, kedy zacne hovorit, neriesim. Ak je dieta celkovo sikovne, vnimave, tak rec urcite pride. A hlavne bud na seba hrda, nenechaj sa takto lahko zneistit 😉. Ty vies najlepsie, co pre svoju dcerku robis a nikoho do toho nic. Ja by som na taketo hlupe narazky vobec nereagovala. Tvoja dcerka ma na rec este cas.

Naša malá rozpráva pekne, vie básničky a pesničky, povysvetľuje, nakáže, ...a nik mi nechce povedať, že sa jej dostatočne venujem 🙂 keby ani necekla, tak "odborník" sa nájde vždy. Netreba počúvať, tieto zaručené hodnotenia, ty si mama a vieš čo všetko dieťaťu dávaš a čo by si mohla vylepšiť. Zveličené, ale niekedy mám pocit, že dostatočne sa venuješ len vtedy, keď je tvoje dieťa kojené do 3 rokov, odplienkované v 6 mesiacoch, pozná farby v 18 mesiacoch a v 2 rokoch si samo vyplní prihlášku do škôlky. Každé dieťa je iné, jedno objaví čaro kociek v roku a pol, druhé keď má 4 roky. Našu dcérku napríklad nezaujíma momentálne nič iné ako liezť na všetko na čo sa dá a zažiť poriadny adrenalín, takže momentálne sa jej vôbec nevenujem v oblasti kreslenia, strihania a iných pokojných činností. Takže klídek, dvoje dietko sa určite rozreční, len trochu neskôr 😉

ja mam doma dva a pol rocne chlapca a v dvoch rokoch toho vela povedat nevedel. Neboj aj ja som pocula od okolia a od mami ze malo rozprava ze uz by davno mal a bla bla. Nie, kazde dieta je ine. A viem to lebo teraz mam babulku a to je sto a jedna. Na kazdeho iny meter.
Este otazocka ma tvoje babo svoju hatlaninu ? Ak si rozprava po svojom tak je to ok, pomenuva veci tak ako vie. Aj moj maly ma svoju rec a uz sme sa daco z nej naucili aj my napr. cukoň - cukor, kapuki - pukance, mekaka - hviezdicka 😀
Na vsetko treba len cas, neboj o par mesiacov sa jej usta nezavru. Ja teraz pocuvam mama co to je stale dokola.

to ci sa smojemu dietatu venujes dostatocne musis hlavne posudit sama...mojej niekedy skor leziem na nervy a chce mat chvilku skor pre seba...ale toto keby mne niekto povedal tak by som hop poslala niekde....