Príchod z pôrodnice - moja mama sa k nám chce nasťahovať na 3 týždne!
Ahojte, tak o dva mesiace mám pôrod a prinesieme si domov vytúžené dieťatko. A moja mama si robí plány ako bude u nás 3 týždne možno viac bývať. Prídu aj s
otcom, otcovi bude stačiť tak 4 dni, pozrie na vnuka a hotovo, ale mama mi ja chápem že chce pomôcť, ale manžel nesúhlasí a ja tiež veľmi nie. Je taká dosť rozkazovacna a manžel dominantný, to bude hrôza a do toho dieťa a ja. Keď bola u nás, tak sa jej nepacilo takmer nič. Vadilo jej kde perieme aj ako perieme, kde máme kôš, jednoducho blbosti ale aj tak. Ide o to, že mi hrozí cisársky rez a ona z toho robí horor, že budem uvoľnená, rozrezala a budem ju potrebovať a už diktuje ešte dieťa na svete ani nie je, že ako budeme variť a že kde bude kto späť a manžel pení lebo hovorí, že si bral len mňa a nie svokru.hovori, že týždeň a dosť. Tiež by som radšej bola iba so synom a manželom bez jej asistencie lebo jej rady minlezu na nervy. Ako to jemne naznačiť? Už som skúšala a bolo mi povedané, že budem rozrezala a budem ju potrebovať a nech si toho vážim. Radšej budem makať rozrezala ako neustále počúvať jej rady a tipy z doby ľadovej. Ako to veľmi jemné povedať? Stále si robí plány že 3 týždne ale to nás rozvedie.
Ja som bola rozrezana uz dvakrat 😂 nepopieram, prve dni to boli ako svina, ale po druhom porode ma na stvrty den prepustili z nemocnice a ja som doma plna euforie upratovala o sto dvesto, kedze maly pekne spinkal a v tehu som sa musela setrit, tak ma to uvolnenie uplne nakoplo. Zvladli to bez mamy ostatne, zvladnes aj ty a tak jej to aj povedz. Pre istotu si ju tam nechaj tie prve dni, ak by si sa ozaj citila zle, ale podla mna aj tri dni je dost. Ja mam takuto sestru, co by najradsej zmanazovala moju domacnost, vychovu, varenie, upratovanie, no vsetko. Ked som ja u nej, tak sa nehadame. Ked je ona u mna tak vacsinou uz na druhy den sa posekame a to sa uz ten prvy musim krotit.
Pravdu povediac si neviem predstavit ze by prve tyzdne po porode ktokolvek u nas prespaval. Chodila som po byte polonaha, kojila v obyvacke na vsetky rozne sposoby kedze maly nechcel jest. Maly vrestal v kuse ako pavian nic sme sa nevyspali, do toho hormony.. no nervy strasne.. Stacilo ked mi ma davala nevyziadane rady cez telefon a revala som pol dna a 3 dni som jej nebrala telefon.
Vsetky taketo "napady" ze mi pridu "pomahat" som hned stopla, lebo by to nedopadlo dobre. Vas dom vase dieta, vase pravidla
@sfet ja len toľko.. Rodila som síce normálne, ale tiež v meste, kde bývajú rodičia. My bývame od nich 200km.Tak som chcela zostať po pôrode u nich, navrhli mi to, že mi mamina pomôže po pôrode, je to moje prvé babo. Rodila som v inom meste preto, lebo tam, kde byvame, nemáme nikoho a chcela som mať pri sebe niekoho blízkeho. Po pôrode sme u našich zostali asi týždeň. Z mojej skúsenosti.. Bolo to hrozne. V pôrodnici som s bábätkom nabehla na nejaký systém, som si ho užívala a doma mi ho stále brala mamina. Aši som mala aj slabšiu poporodnu depresiu a ťažko som to znášala. Priznám sa, bol to najhorší týždeň v mojom živote. Stále sme sa hádali, ja som plakala, mrzí ma, že som si malého viac neužil. Jej pomoc si vážim, ale namiesto toho, aby ma učila veci, tak s nim robila všetko sama. Nechcem to všetko rozpisovať, ale ešte aj kojenie mi zazlievala, že načo kojím, proste mi to išlo na psychiku a doteraz prikrmujeme. Chcem tým len povedať, že to môžeš potom dosť ľutovať. Na začiatku si treba podľa mňa babo užiť, zosúladiť sa, a to s mamou nepôjde. My sme teraz už za dobré, ale trvalo dlho, kým sme sa ustálil. V tom čase sa aj s mojim mužom pohádali moji rodičia a to je môj muž kludas. Proste celé zle, a to bábätko žilo v tej atmosfére prvé dni svojho života. Veľmi ma mrzí, že som to neriešila inak vtedy, ale moja mamina by sa tiež asi do krvi urazila. Za mňa určite mamu po pôrode nie, možno tak po mesiaci. Ale samozrejme, pôrod cisárskym je iný, asi treba počkať, ako sa budeš cítiť. Držím palce.
@jaja2 tak tak, lebo ona stále začína s tým, že budem po operácii, ale však zvladlo kopec iných žien, zvládnem aj ja. Manžel mi sľúbil byť tiež oporou. Tiež hovorí, že on tam tiež nevodi svoju mamu. On s mamou ani ktovieaky vrúcny vzťah nemá, to skôr s otcom ale pre jeho rodičov je to v poradí ich siedme vnúča, pre našich prvé, navyše v dobe kedy prestali veriť a dúfať, čiže eufória a očakávanie sú väčšie. Ja to chápem, ale možno práve preto by mali rešpektovať situaciu. Ja im vnúča odopierať nebudem, budú u nás vždy vítani, ale jednoducho do niektorých veci si kecat nenechám. Hlavne mama si veľakrát povzdychne, že bývame tak ďaleko a neuvidí ani ako vyrastá, tak že príde aspoň každé dva mesiace na pár dní a že jej sen je, keby sme prišli tak po pol roku k nim a ona by mohla ísť s kočíkom von a trochu sa pochváliť, že má vnuka, že taky jej sen. Lebo naráža na to, že moja teta má 5 vnúčat a má ich na jednej ulici. Nuz, niekomu sa podarí a niekomu nie. Sťahovať sa kvôli tomu nebudeme ani my, ani oni, treba nájsť vždy kompromis. Lenže v týchto kompromisoch je moja mama taká, že podám pomocný prst a zoberie si celú ruku. Treba rázne povedať, že to bude takto a takto a nie inak!
@stef no ja by som jej povedala že dobre nech príde ale na prvé tri dni, potom si chceš robiť veci podľa seba...alebo potom že nech zatiaľ nechodí a keď budeš jej pomoc potrebovať tak ju zavoláš....veď povedz že muž si berie dovolenku a prvé dni bude pomáhať, tak pomoc zatiaľ nepotrebuješ.....oo je to ťažko, lebo naozaj záleží aké to bábo bude....môže len papať a spinkať a rovnako môže celé dni preplakať a ty nebudeš vedieť čo s ním(nemusí sa vedieť dobre prisať, môže mať koliky, bolieť ho bruško....vtedy pomoc uvítaš lebo bábo celé dni na rukách a ty sa nebudeš mať ani kedy poriadne najesť nieto navariť....suseda mala dcérku tak že celé dni to dieťa prespalo, ale v celé noci prerevala(cez den to potom dospávala), takže v noci ked nechcela aby pobudila celý činžiak(lebo ozaj revala , či bolo najedená, prebalená v kuse len revala celú noc)tak o desiatej jedenástej do auta, previezla sa po meste(malá v aute spala) , zaparkovala a mal oči otvorené a rev.....niekedy to tie tri hodiny pomohlo že naozaj spala aj v noci, ale to bola skôr výnimka a prerevala celú noc....a tak to trvalo prvé tri mesiace.....no ona bola hotová, nevyspatá, cez deń ona spať nemohla (max.na hodinu dve) a musela fungovať lebo aj staršie dieťa....ale je pravda že prvé dni oceníš ked ti bude mať kto navariť a pomôcť....buď sa s ňou dohodni že ju zavoláš ked budeš potrebovať alebo nech príde na prvé 3 dni, že potom si chceš s malou už vybudovať svoj režim....
@mogaa to by bolo jednoduché, keby bývalá blizsie, ale býva ďaleko tak aby sa jej tá cesta vyplatila a nech nemusí stále chodiť hore dole každý týždeň pomaly, má v pláne po pôrode 3 týždne, no to zredukujem na týždeň a potom teda každé dva mesiace na tých pár dní, uvidíme ešte ako to bude. Bodaj by bolo po mne, to by som ich zvládla naraz aj desať. Ale to si nenaordinujem.
slusne mamku posli kade lahsie, aj ked sa bude hnevat.... ze ak to nebudete zvladat tak ju budes volat.. inak sa to neda.. mam podobne dominatnych rodicov a sem tam musi clovek aj prudsie slovo pouzit :/
Uprimne, ja nevidim problem. Tiez mam dva cisarske, pri prvom bola mama u nas skoro cele sestonedelie. Pocas pracovneho tyzdna a na vikend isla domov...mne velmi pomohla, pamatam si, ze mi bolo tak, ze som nevedela ist ani sama do vane..jednoducho mi velmi pomohla, sem tam sme si liezli na nervy, to je uplne normalne
Druhe tehotenstvo som mala rizikove, vobec som nemohla malu dvihat. Mala 13 mesiacov ked som otehotnela a cele tehotenstvo sme fungovali tak, ze tyzden bola mama u nas a tyzden ja u nasich aj s malou, nastastie bola na predcasnom dochodku a dalo sa to takto spravit, pretoze keby nie mami, tak druhu dcerku nemam...
Normalne sa porozpravaj s mamou.
Moja mama k nám po pôrode tiež prišla, resp ešte aj pred pôrodom pár dní. Neviem či u nás bola 3 týždne,či až 4. Ale ja som bola rada 🙂 pomohla mi veľmi, nemusela som variť,upratovať, ani riešiť veci okolo starších detí a mohla som sa ten čas venovať len bábätku a sebe.
Ak ale máš z toho zlý pocit a tvoja mama je taká ako píšeš, normálne na rovinu by som jej povedala, že si cením jej záujem a ochotu pomôcť, ale zvládnem to sama 🙂 nasilu sa u teba držať nemôže 🙂
A zabudla som dodat, ze po druhom cisaraku, tiez bola u nas par tyzdnov a super. Ja som pomoct velmi nepotrebovala, druhy cisarak bol super oproti prvemu ale prisla hlavne kvoli starsej. Ta mala 27 mesiacov a venovala sa hlavne jej, aby neziarlila a nastavili sme si rezim..
A vela vela pomahala..
Z vlastnej skúsenosti....ostante prvé dni doma len vy traja,to sú take chvíle,ktoré sa zopakovat nedajú. Manžel sa tiež musí učiť novej úlohe a uvoľnenejši bude bez svokry za chrbtom. Mimochodom, k tak malému bábätku by sa malo “pchať” čo najmenej ľudí, vírusy sú potvora, obzvlášť teraz.
Mamu pozvi neskôr, keď si trosku zvyknete na seba, trebars keď už bude manžel opäť v práci (ak plánuje s tebou ostať pár dni doma po príchode z nemocnice).
Držím palce.
mne sa tiez ponukala takato "pomoc" z oboch stran,lebo vsak s dvojickami toooolko roboty. ja som im povedala,ze uvidim ako bude,skusime to s muzom zvladnut sami (lebo cim skor zacnes veci zvladat sama,tym lepsie), a ak to nepojde,tak ich radi zavolame na pomoc.nikto sa neurazil,aj ked iste sklamanie bolo citit,ale my uz roky zijeme sami a ja neviem byt v pohode,ked u nas ma niekto byt dlhsie,aj ked to je vlastna mama.
Normalne jej povedz na rovinu ze chcete som užiť s babatkom prvé dni / týždne sami. Aj u mna boli pokusy od priatelovej mami ale povedala som nie a hotovo. Ak vieš ze to nebude dobre tak si nenechaj tento cas zničiť nervami.
Ja osobne nechápem toto chodenie na týždne k mamickam. Nech si zoberie muž dovolenku a pomôže on. Človek to zvládne.
Coo 😲no nie nedojde a botka...prvy mesiac by nemal nik...naco je muz?🙈..si urobite svoj system..zvladnete to..tiez som nestihala prvy tyzden...neboj tak zacal moj behat okolo nas ... ako a aby mne moja mama frflala ci rozkazovala???fuuuha s mojou povahou ako by prisla by aj odisla🤣v dobrom to pisem...ty potrebujes klud a hlavne uvidis ako sa muz ukaze teraz...ver mi ...teraz uvidis koho mas 🙃
Normálne ! Nechceme tá u nás a hotovo!! Od toho máte chlapa.. ju prd do toho ako budete mať navarené.. musíte tvrdo lebo na to doplatite..
Poďakujte mamine, že si to veľmi vážite, ale chcete to skúsiť sama, nakoľko si to chcete užiť s manželom a manžela chcete tiež zapojiť do rodičovských povinností od začiatku, aby si nezvykol na pohodlie a vy budete lietať ako špinavá handra.... A samozrejme poproste ju, či by ste ju mohli zavolať ak to nebudete zvládať, nato určite nebude nahnevaná a pochopí to 🙂
Ja som tiež bola sama s manželom, mama a svokra mi prvý týždeň iba nosili navarené, čo bola veľká pomoc ktorú ocení každá mamička, ale do tohoto kolobehu sa musíte tak či tak zabehnúť.
Keď to nechceš ,stoj si za tým. Máš zrejme skvelého manžela ktorý plánuje dovolenku aby bol s tebou a babom. A NIE so svokrovcami. Sú to veľmi osobné chvíle, kde ste len vy traja a všade v byte bordel a neupratane veci 😉 a nie mama za zadkom s vysávačom. Ver ,že ti to nepomôže. A nepridá na psychickej pohode.
Ja som tiež mala sekciu, dokonca v pôrodnici silný zápal prsníka,pustili ma o dva dni neskôr. V stredu sa malý narodil, v pondelok mi pribalili antibiotiká a šli sme domov. V stredu malý varoval s tatom, ja som sa sama odviezla na stehy a fajront. Na víkend prišla ešte aj manželovi dcéra, bolelo to síce ešte, ale spratala som, navarili sme a oddychovali. Nemala som tu nikoho, zvykali sme si na seba, aj sme boli najedeni, čistí,a poriadok. Dva týždne tu nebola ani noha lebo som to zakázala. Proste naše obdobie. Potom ma už slaktriafalo doma, tak keď mal malý 3 týždne vybehla som k našim. Podotýkam že som bola vyplasena 35 ročná prvorodička a dala som to. Aj tak to bábo je z viacerých ľudí vyplasene, nervózne. Tak som ešte na týždeň zakázala návštevy. Ani ja nechodím k bábätkám skôr ako po troch-štyroch týždňoch. Manžel mal cca 10 dní dovolenku ako sme došli a t bolo všetko. Poradili sme si.
Budete potrebovať hlavne pokoj,veď tých pár dní v nemocnici človeku sa riadne zabrať..hluk,cudzí ľudia, sestričky čo budú chcieť robiť všetko rýchlo,vizity..na kŕmenie vám syna podá manžel aby ste sa nenaťahovali ,jedlo sa dá objednať,viac ako 2osoby v dome netreba 🙂treba akceptovať šestonedelie,je to len váš čas a malinkého 😍
Poriadok a všetko ostatné počká,nech prídu na dlhšie,keď sa bude malé hýbať po dome,len vtedy to už tých starkých až tak nebaví 😃
Držím palce
no ja nechapem preco by mali starostlivost o jedno novorodena nezvladat dvaja dospeli ludia? ved tam bude na tyzden jej muz.... uvari, hodi do pracky, nakupi, poda dieta. Aj ja som mala prve dieta cisarskym rezom. a to nie planovanym .ale urgentny pre zachranu dietata, vysoke horucky matky, nedokyslicenie mozgu malej, dieta malo neurologicke problemy, mne sa zapalila rana...
ale napriek tomu velmi lutujem ze dosla na "pomoc " moja mama. z jej komandovania, poucovania, urazania sa , som bola v strese, zo mna bolo v strese dieta, budem hnusna, ale najviac mi pomohla ked konecne vypadla.
svokru som odmietla este v porodnici, kusok sa urazila, ale potom uznala ze tolki ludia sa v 2izbaku tlacit nebudeme... paradoxne mi pomohla viac ako mama, dosla na 3 hodiny, doniesla varene jedlo na 3 dni, supla som do mrazaku a par dni nemusela varit.
no mama za ten tyzden co bola u nas , mi zozrala nervy... nedonosene kriesene dieta, s cystickou v hlave mi nanucovala aby som ju nechavala vyrevat, nebrala na ruky a krmila kazde 3 hodiny. tie jej socikovske vychovne rady, nenauc ju na ruky, nekoj ked place, nechaj ju v izbe samu , vadilo jej aj to, ze vonku kolisem kociarom /dieta tym rozmaznavam/ alebo ze beriem malu na ruky ked bola hore a my sme sedeli v obyvacke. Jej predstava bola ze dieta sa zobudi a bude 3 hodiny cumiet do bieleho struopu, medzitym 10 minut krmenie a zase strop... Najviac ju tesilo vonku tlacit kocitk a prihovarat sa cudzim ludom aby si vsimli ze aka uzasna babka prisla pomoct starat sa o vnucku.
dalsie rady ohladom toho co by ona nezniesla tak mat v byte ako ja, a co by nezniesla u chlapa akeho mam ja...bla bla.
/PS . dcera ma uz 14, samostatna zdrava, po rukach ju nenosim, ani na cicke nevisi...ako babky predpovedali, ze ju "naucim" na veky vekov
@sfet mam za sebou dva cisarske a ziaden problem, ziadna mama, ani svokra za zadkom. Nie je to ziadna tragedia, jasne-nemozes dvihat tazke veci, ale dieta take tazke nebude, vsetko sa da v pohode zvladnut, vysvetli mame (kludne, ale nekompromisne), ze vsetko zvladnes a ak nebudes zvladat, tak ju zavolas. A ak nebudes mat komplikacie, tak ju isto nebudes musiet volat. Si dospela, tak nech si na to zvykne.
Ja mam doma 4 mesacneho teraz... Rodila som cisarskym. Tiez mala moja mama take navrhy, nastastie na tom nejak netrvala a neurazila sa na to ked som povedala, ze nie a ze ak by bolo treba potom ju zavolam. Nebyva najblizsie ale vie za nami pricestovat. V porodnici za nami bola asi 3 krat a doma potom asi az po tyzdni.
Sekcia je operacia a narocna, ale ked som zvladla s malym hned prvu noc vedela som, ze kazda dalsia noc aj den budu ok. Rodila som rano, vecer uz som bola na nohach a v noci aj sama bez pomoci prebalovala. Na dalsi den bol maly u pediatricky na vysetreni bezo mna a zvysok casu opat spolu. V nemocnici som bol necelych 6 dni. Kym sme sa vratili moj priatel poupratoval, prezliekol periny aj navaril. Bol s nami doma tyzden a pol a som rada, ze sme boli sami. Prve dni boli kludne a maly stale spal, az potom zacali koliky a aj problemy s kojenim. Urcite nechces mat za zadkom kohokolvek ked doma behas polovocu casu polonaha lebo rieis bud kojenie alebo bolave bradavky a podobne. Mne samej to vadilo, nie to este tu mat niekoho dalsieho.
Nebola som hned fit, v 6 nedeli som mala zakazane dvihat tazsie ako 5 kg. Ale na nakup napriklad sme isli spolu a niesol to vsetko chlap. Ranajky som si vedela spravit aj sama, varene jedla chystal on. Ked bolo treba upratal.
Pre mna by boli aj 3 dni vela a to mam s mamou dobry vztah a nie je to general. Zvaz to kedy a na kolko ich chces domov pozvat a oznam im to. Nediskutuj.
@sfet treba povedať rázne- nie nechcem, chcem to zvládnuť sama. Ja som zasa ocenila, keď mi prišla mama pomôcť, manžel bol pracovne mimo domu, bola som s malou sama a na začiatku veľmi plakala, bol to nápor na nervy, vtedy som bola rada, že prišla. Aj keď musím povedať, že naši rodičia sa starajú, len keď ich poprosime, inak sa neozvu takmer vôbec, všetci ešte pracujú a majú aj svoje koníčky. Takze bola to iná situácia, lebo moja mama robila len to, o čo som ju prosila. Ak tvoja mama nie je schopná rešpektovať tvoje rozhodnutia určite by som jej rovno a jasne povedala: nie ďakujem, bol by to pre Vás všetkých určite väčší stres ako pomoc.
Ahoj Sfet. Z mojej vlastnej skusenosti po 1 porode kedy som prirodzene rodila a roztrana som bola uplne vsade som sa aj napriek neskutocnym bolestiam dokazala starat o dcerku. Prvy tyzden bol masaker stat 3 tyzdne som si nesadla a aj tal som to zvladla. Manzel mi bol obrovskou oporou. Bol doma 5 dni. Velmi nam to utuzilo vztah a ja som sa citila dost pod psa a nikoho ineho som vtedy netuzila mat pri sebe. Len jeho a malu. Po 5 dnoch siel do prace a ja som bola 3 dni sama. Pracuje ako sefkuchar cize je v praci 16h a zvladla som to. Pri synovi, ktory sa narodil teraz v marci som ficala hned druhy den po porode. Ziadne bolesti(len take klasicke) po tyzdni som ani nevedela ze som rodila. Manzel opat doma no tentokrat s dcerkou kym som bola v nemocnici a s babtkom len 2 dni. Potom opat do prace a ja som nabehla na starost o dve deti. Uplne ta chapem ze chces mat pokoj a ver ze ten budea potrebovat. Priviest na svet dieta je to najkrajsie co vas caka a potom aj tie dni ked budete doma. Bude to vynimocne a budes potrebovat pohodu aby si mala mlieko aby si mohla dospavat ked sa bude dat. Takze moja rada. Ak manzel chce nechaj nech ti je oporou co najdlhsie. Mamu s otcom popros o akceptovanie a ze im das po 1 tyzdni vediet ci ich budes potrebovat a sama zvazis ci ano alebo nie. U nas rodina najblizsia videla dcerku aj syna az po 3tyzdnoch. Sirsia rodina az po 6nedeli. Pre mna rozhodne najlepsia volba.
No len aby si ju ešte nevolala k sebe a nebola smutná keď bude odchádzať.. aj ja som bola hrdinka, že ju tu nepotrebujem a nakoniec som bola šťastná, že tu bola.. ono to nieje po pôrode tak ako v telke 😂
Tak mne mama najskor naordinovala ze aby muz nemusel brat zo zaciatku dovolenku tak zostane so mnou ona prve dva tyzdne a potom sa prida muz. Tak som jej povedala ze to teda nie, nebude predsa otec svojej prvorodenej dcery chodit prve dva tyzdne jej zivota do prace....dcera bude potrebovat otca a nie babku. Takze to sme si vydiskutovali hned ako s tym zacala 🙂 viem ze to myslela dobre ale tak pochopila a prijala 🙂 no a potom som jej povedala ze rada uvitam jej pomoc ked si s niecim nebudem vediet rady. Byva cez dvor v panelaku oproti takze prist vie velmi rychlo keby nieco 🙂 no a potom som jej zreferovala co nam povedali na kurze dojcenia - ze babky tendenciu vzdy utekat k dietatu ked sa co i len pohne a najradsej by aj kojili tie vnucata :P ale ze nech nam pomahaju maximalne navarit a upratat lebo dieta v prvom rade potrebuje hlavne mamu a otca. Babka najviac pomoze ked odlahci zenu s domacimi pracami. A na to mi hned prikyvla ze vsak samozrejme s tym rada pomoze. Tak verim ze aj v praxi nam to tak pojde 🙂
Zeby u nas mama alebo svokra spala prve tri tyzdne si uprimne neviem predstavit...nech je radsej tie tri tyzdne na telefone s tym ze ked budes potrebovat jej pomoc tak jej zavolas a az potom pride. Drzim palce nech to dako poriesite 🙂
@romiada tak snáď pochopia, že návšteva dobre, ale nie tak, že ma pri východe z pôrodnice budú čakať, to by ma asi vyplasili. Ani pre to dieťa by to nebolo asi najlepšie. Prvé dva týždne fakt len ja a manzel, a potom nech chodia návštevy vrátane rodičov.