Samostnatnosť a spánok dieťaťa
Baby čo si myslite o samostatnosti dietatata myslim ohladom jeho izbičky,kedy je podla vas whodne dawat dieta samé spinkawat do inje izby a učit ho v tej jeho izbičke si zvykat?
@silvialilien môj mlaý prespí od 10 mesiacov celú noc, plánovala som ho "presunúť" do svojej izby okolo 2 rokov, vzhľadom na to, že čakáme druhé bábo nechcem, aby sa cítil "odstrčený" po narodení, tak to chcem stihnúť ešte pred narodením bábätka - budúci mesiac kedy bude mať malý niečo cez 20 mes.
moja spaa a aj sama zaspavala od mesiaca....zial prechadzame obdobim separacnej krizy, a idu nam zuby tak ju uspavam resp mi zaspava v naruci....a potom ju dam do postielky a v noci ked place tak ju chlap zoberie k nam do postele...
ked dokazala prespat celu noc spinkala sama vo svojej izbe to bolo tak cca asi od 4 mes
@googlinqa pekne skoro prspala cel noc..mam kamosky a tie ich deti maju aj rok a furt chcu jest w noci..cize clowek sa musi dobre preswedčiť ci este bude chcet krpec w noci jest alebo nie..
@silvialilien tak uz si to presne nepamatam ale ja som strasny spáč a moj maly je pomne dufam ze mu to vydrzi.🙂 ale jasne tiez sa stokrat budil ked bol taky maly a behala som hore dole ako blba. mali sme izby vedla seba ked bol maly mal pootvorene dvere, aj ja a na nocnom stoliku som mala kameru.
To, ako dieťa spí, závisí od mnohých vecí: napríklad jeho temperamentu, rodinného prostredia, zdravotného stavu. Môže nočné budenie ovplyvniť aj spôsob, akým ho večer uspávame? V tejto otázke zatiaľ neexistujú jasné odpovede. Tých málo štúdií, ktoré máme k dispozícií, si všíma najmä čo rodičia pri uspávaní robia – napríklad či dieťa dojčia, či s ním trávia čas, či ho nechajú zaspať samé. Len jedna štúdia sa zamerala na to, ako to rodičia robia.
Výskumníci sledovali mamy s deťmi mladšími ako dva roky: mesačné, trojmesačné, šesťmesačné, ročné a dvojročné. Mamy mali sedem po sebe idúcich dní vyplniť „spánkový denníček“, kam zapisovali, ako deti v noci spali, či sa zobudili, a na ako dlho. Okrem toho boli v šiestu noc nahrávané na video, od chvíle, kedy začali ukladať dieťa k spánku, až do rána. Vo videách si výskumníci všímali nielen to, čo mamy pri uspávaní robia (napríklad či mali s deťmi fyzický kontakt, čítali im, dojčili ich a pod.), ale aj ako to robia (napríklad či sú citlivé, vnímajú signály dieťatka, či rešpektujú jeho autonómiu a osobný priestor, či javia známky hnevu alebo podráždenia).
Zistilo sa, že častosť nočného budenia nezávisí až tak veľmi od toho, čo mamy robia – napríklad ako dlho deťom čítajú, či pred spaním dojčia, či (ne)zostávajú pri zaspávaní v ich posteli. Dôležitejšie bolo to, ako to robili. Tie deti, ktorých mamy boli pri uspávaní emocionálne dostupnejšie, t.j. naladené na signály od dieťatka, sa v noci budili zriedkavejšie a mamy ich museli menej často aktívne uspávať. Vzťah medzi emocionálnou dostupnosťou mamy a dobrým spánkom dieťatka bol tým silnejší, čím boli deti mladšie.
Čo konkrétne znamená „emocionálne dostupná“ mama? Výskumníci uvádzajú príklady z ich nahrávok.
Prvá mama, ktorú označili za málo emocionálne dostupnú: dvojročnému dieťatku čítala knihu, ale vždy, keď sa dieťa snažilo odísť z postele, prísne mu rozkázala vrátiť sa, alebo ho fyzicky pritiahla naspäť. Mama neprestala čítať napriek tomu, že dieťa zjavne javilo známky nezáujmu. Dieťa sa po dočítaní prevaľovalo v posteli a očividne malo problém zaspať, na čo mu mama len niekoľkokrát prikázala, aby si ľahlo a zavrelo oči, a pohrozila, že mu zoberie hračky. Kým dieťa konečne zaspalo, ešte štyrikrát vstalo a odišlo z izby.
Emocionálne dostupná mama dvojročného dieťaťa: Prí čítaní reagovala na dieťa a ak bolo treba, poskytla mu vysvetlenie a uistenie. Po dočítaní pohladkala a objala dieťa, chvíľu sa s ním ticho rozprávala a spievala mu. Potom mu podala plyšovú hračku, uložila ho pod perinu a odišla.
Podrobných štúdií o uspávaní detí zatiaľ nie je veľa, a toto určite nie je „posledné slovo“ na túto tému. Môže nám však pomôcť uvedomiť si, že asi neexistuje konkrétny postup ukladania dieťatka do postele, ktorý “zaručene funguje“ vždy a pre každého. Dôležité je, ako to mama robí – či svojím konaním dáva dieťatku pocit bezpečia a istoty, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre pokojný spánok.
http://cds.web.unc.edu/files/2013/07/Teti_2010.pdf
Ahoj. podla mna je navhodnejsi cas tak okolo dvoch rokov. nasho prveho sme inspirovali novou izbickou a bol taky nadseny a stastny ze hned chcel tam spat. Odzaciatku somsice par noci bola pri nom kym nezaspal ale potom si to dal pekne vysvetlit ze sme vedla. ale je to u kazdeho ine.ale podla mna je to najlepsie vtedy ked uz dietatko tomu rozumie a da si to vsetko vysvetlit. ale to len moj nazor a moja skusenost.
@silvialilien no to poznam, vela mi to ,,zavidelo,, ze mam taku holku, ale predtym sme si vytrpeli jajaj s bruskom nespala vobec a teraz to dohana 🙂
Ahoj maleho som ukladala spat do jeho izbicky ako 3 mes( dovtedy bol v spalni ). dnes ma 2,5 zaspava sam, ma zavrete dvere a nemam problem. Mne to takto vyhovuje, potrebujem mat aj svoje sukromie, vyspat sa... Spinka somnou ked je chory.