Skryté násilie v deťoch. Prečo ho nevieme rozpoznať včas?
Ahojte milé užívateľky.
Za celé roky som nezaložila diskusiu ani otázku na tomto fóre.
Ale dnes, po prečítaní článku "Stanú sa sokmi" v časopise Šarm som sa začala znova a znova zamýšľať nad tým, ako výchova a prostredie ovplyvňuje naše deti. Aký podiel za ich činy nesieme a či ich vôbec nesieme.
Je mi jasné, že výchova je dôležitá,ale nie všemocná.
Nedokážem pochopiť tých troch mladíkov, prečo sa uchýlili k takej brutalite v tak mladom veku.( vražda náhodne vybratého taxikára v LM).
A neviem si predstaviť pocity ich matiek a je mi ich naozaj úprimne ľúto.
Zároveň mi prebehla mysľou otázka, čo je horšie:
prežiť smrť svojho dieťaťa ( viem, áno, to je to najhoršie, čo sa môže stať)
alebo žiť s pocitom, že moje milované dieťa niekoho úmyselne, plánovane, chladnokrvne zavraždilo 😔
Lebo ak sa vcítim do kože matky toho taxikára....tiež je to strašná katastrofa 😔
Čo sa deje s našimi deťmi?
Čo im chýba?
Prečo aj napriek pozornosti a láske, ktorú dostávajú, sa takto správajú?
Kam spejeme?
Čo si myslíte?
@bajana autoritativny rodic mozno rozmaznane dieta nevychova, ale mozno sa voci tym vsetkym prikazom a zakazom v puberte dieta vzburi, a bude robit horsie.. Tazko zovseobecnovat..
Ale myslim ze základ cloveka co sa tyka schopnosti socialneho, spolocenskeho a moralneho spravania zacínaju v detstve..
Moja mama mna v detstve casto kritizovala..Ona vsetko najradsej robila sama, vsetky domáce práce, a ja aj ked som chcela ako decko pomoct napr. povysavat tak mi to nedovolila pretoze "urcite by som to povysavala zle"..Pamatam si historku ako som zametala schody a ona prisla a spustila: To ako drzis tu metlu, preboha?..alebo To ako žmýkaš tú handru, to sa tak nerobí..
A ked som predvčerom zametala v kuchyni dlazku, napadla ma presne táto mamina veta, takisto aj ked žmýkam handry.. bohuzial, je to vo mne zakotvené, aj ked sa uz na nu nehnevam.. Dufam ze som sa práveže poučila 😉
@slozika , chapem ta. Aj tvoj hnev. mam to v zivej pamati... A stala sa mi nedavno zvlastna vec. Prisla k nam do polepsovne jedna z tych dievcat, ktore moju dceru sikanovali. hm..., bola to pre mna velka skusenost. Nedokazala som to dievca nenavidiet, necitila som voci nej vlastne ziadne zle pocity, iba lutost. Viem, v akých pomeroch zije, viem, co zaziva, co jej doma chyba... Hned na zaciatku pobytu u nas som sa s nou porozpravala, povedala som jej, ze sa jej nebudem nijako mstit, ani jej nic za dceru vracat. Velmi casto sme sa potom spolu rozpravali, pochopila som, preco sa to dievca spravalo k mojej dcere hnusne. A aj ona pochopila, ze kym moja dcera je gymnazistka, krasne, sikovne, dobre dievca, ona sa tula po svete ako stratene kuriatko a robi pruser za pruserom... A ta spoluziacka, ktora ich na to sikanovanie navliekla, je chranena svojou rodinou, chodi zatial na dobru skolu, ale lieta v pruseroch, v chlaste, drogách... ono sa to jedneho dna vsetko nejako vyvrbi a aj ona pochopi... som o tom presvedcena.
@barborkark , je velmi narocne byt dobry rodic 🙂 . Prilisna autoritativnost nie je dobra, neustala kritika tiez, ale zdravy respekt, pochvala - ked je za co, trest - ked treba, spravodlivost a DOSLEDNOST - to su podla mna piliere dobrej vychovy.
@nikawero12 aj ja si to takto pamätám, neviem či je dobré počúvať návody psychológov. Stále majú iné metódy a po rokoch sa tieto metódy nie vždy ukážu ako správne. V našej rodine to fungovalo asi takto: moja mama mala puritánsku výchovu so samými zákazmi, príkazmi, nemohla sa moderne obliekať, maľovať, jej mama, moja babka neváhala použiť facku a bitku ako výchovný prostriedok. Moja mama si povedala, že ona bude iná matka. Aj bola. Mne a mojim sestrám boli moji rodičia kamaráti, nikdy som nedostala facku, mama nám šila najmodernejšie kúsky, ktoré v osemdesiatych rokoch iné deti nemali. Mohla som si chodiť kam som chcela, ale pozor, nikdy som benevolentnosť mojich rodičov nezneužila. To, čo mi zasa na mojich rodičoch vadilo, hlavne na mame bolo, že nám nebola veľmi blízka. Hoci sme mali liberálnu výchovu, taká tá blízkosť, rozhovory mi tam zasa chýbali. Tak som sa ako rodič z toho poučila ja a ja chcem byť pre moje deti blízka osoba a veľa s nimi komunikujem a budujem blízky vzťah. Určite aj ja robím chyby a moje deti sa im raz budú chcieť vo výchove svojich detí vyhnúť 🙂
Ale čo som tým chcela vlastne povedať: žiadny rodič nie je dokonalý, u každého výchova funguje na inom princípe: niekto striktne dodržiava momentálne návody psychológov, niekto kopíruje výchovu svojich rodičov a niekto vychováva presne opačne ako vychovávali jeho rodičia. Myslím že to ani nejde aby bola jednotná výchova pre všetky deti, aj dospelí sú rôzni, aj deti sú rôzne, treba výchovu šiť dieťaťu na mieru, ale k tomu zasa treba vnímavého rodiča a nie každý rodič je vnímavý 😒 Takže dobrá výchova je vlastne veľmi zložitá vec a nájsť tú správnu mieru dôvery, rešpektu, lásky je teda poriadne ťažké.
@0silvia0súhlasím s tebou, deti sú rôzne a teda aj výchova by mala byť zvolená tak, aby z dieťaťa vyrástol zodpovedný človek. Niektoré dieťa je od mala dobré, ale na niektoré treba aj pevnejšiu ruku. U nás to bolo tiež tak. Ja som nikdy nedostala od rodičov, lebo som bola poslušné a kľudné dieťa, ale môj brat bol pekné kvieťa a veru pár krát dostal riadnu "nakladčku" od mamy. Dokonca keď už bol dospelý, tak raz mame niečo zapapuľoval a tá mu takú vyťala, že stena mu dala druhú. Lenže ja som z generácie, keď sa nikto nad fackou nepozastavoval. A som toho názoru, že výchovná "po papuli" by stále mala fungovať - a nech si psychológovia a humanisti hovoria čo chcú!.....Jednoducho stále platí, platilo a bude platiť to príslovie " ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo". Len problém je v tom, že niektorí rodičia si to nechcú uvedomiť, alebo si to uvedomia pozde.
@nikawero12 veru, aj na mojich deťoch vidím, že rovnakou výchovou by som toho veľa nedosiahla. Syn je nezodpovedný lajdák, ktorého treba stále kontrolovať a dcéra je zodpovedné dievča, ktoré vie, kedy čo treba urobiť a nemusím ju do ničoho nútiť. Keby som mala jednotnú výchovu pre oboch, vždy jeden z nich by trpel. Tak sa snažím nájsť ten správny mix výchovných postupov pre každého jedného z nich, ale zas netvrdím, že to robím dokonale. Ale snažím sa 🙂
Veru aj na mojich detoch vidim ze musim pouzivat dva rozne typy vychovy, a vobec ze je efektivne vyuzivat individualny pristup ku kazdemu z nich, a ze dieta zdaleka neprichadza na svet ako nepopisany list. Doslednou vychovou, sice laskavou a partnerskou ale urcite s hranicami sa da dosiahnut vela ale nie je to vsetko. Negativne sklony sa mozu vynarat znenazdajky v roznych obdobiach zivota. Nedavno som citala pekny citat uz si zial nepamatam autora ale znel "Vlastnosti našich detí sú niekedy problémom a niekedy aj darom, pretože nás vracajú k sebe k našim pocitom, emóciam a potrebe komunikovať bez obviňovania."
dievčatá, ďakujem za vaše príspevky 🙂
všetky som si prečítala a všetky majú kusisko pravdy
som rada,že sa ešte nájdu osoby s podobným zmýšľaním ako ja a ktoré sa nad svojou výchovou zamýšľajú a hľadajú správne postupy
nie sme dokonalé, nik nie je dokonalý
len naozaj si myslím, že doba sa zmenila, ako matky sme dosť vyťažené aj prácou, na rozdiel od našich babičiek, ktoré boli väčšinou domáce gazdinky, občas na rolu, do repy,do chmelu 😀 😉 a mali viac pod kontrolou svoju rodinu 😉
toto sa dnes už nedá docieliť, zriadenie spoločnosti je iné a preto sme tak často frustrované a unavené, lebo jednoducho nestíhame a ani nevládzeme byť na všetkých frontoch na 100% 😉
Preco?
Pozrite sa okolo seba.... nasilie vladne svetom.
V televizi je plno trápnych reality show a poucnych detských programov je velmi malo. Poucnych rozprávok bez nasiliam je minimum. Je ich tak malo, ze tie decka ani nebavia. Krasne poucne rozprávky nahradili rozprávky plne nasilia, skodoradosti a pod. Schvalne, ked sa opytate, aka je najoblubenejsia rozpravka Vasich deti. Co s atam najcastejsie spomina? Pingu, Mása.... Co daju tieto rozprávky detom? ved ta mala robi stale zle... ziadne poucenie ani nic.
Dalsim dôvodom je zly priklad rodicov. Ked tu sledujem rozne hadky pre hluposti(ako napríklad diskriminacia nekojacich matiek, matiek, ktore preferuju zdravy zivotny styl) ani sa nedivim, ake tie decka su☹
@macamac ahoj chcela by som ti odpovedat na toto: "že slovom OTEC nazývajú svojho vlastného bio otca, s ktorým sú v pravidelnom kontakte, ale aj súčasného partnera matky"
Ked moja bio matka zistila ze je tehotna chcela ist na potrat,moj otec ju prehovaral,prosil,vyhrazal sa jej bitkou a aj smrtou aby ma porodila ze potom sa uz starat nemusi...no tak neviem ci zo strachu (moj otec 190cm a 100kg) alebo sa zlutovala ale nakoniec ma porodila moja babka povedala ze ani ma vidiet nechcela....tak si ma otec vzal k sebe a s babkou a dedkom ma vychovavali,potom si otec nasiel inu zenu asi ked som mala 4 mesiace a odvtedy sme spolu rodina aj s mojou mamou..ano tou mamou ktora pri mne bolo ked ma trebalo prebalit,nakrmit,pochovat a aj vychovat...ktora sa nebala zodpovednosti a starala sa mna ako o svoju (vtedy 5 rocnu dceru)....takze zase ono je tam vzdy nejake pozadie preco bio rodicia niesu spolu a nevidim ziadny problem preco by deti nemali volat mama alebo otec niekoho kto sa o nich stara...
@dorenika samozrejme 🙂
tvoj prípad určite nie je ojedinelý, ale určite takýchto prípadov nie je väčšina
naozaj, smutné, nevieme, prečo tvoja mama deti nechcela,alebo teba...nie každá žena chce byť matkou
takže u teba to vidím jednoznačné, čo sa oslovovania týka
ja som len na okraj spomenula tento konkrétny prípad
vieš, tam sa stará aj bio otec, jeho rodičia o vnučku tiež, takže mne to príde divné, mať dvoch otcov...
ale je to môj názor, neodsudzujem
len keď fungujú obaja...neviem.....mne to príde zvláštne 😉
@barborkark Som sa v uvodzovkach pousmiala, nad tym ako si chytila horucu platničku, aby si zistila ako velmi je horuca a to preto, lebo mi to pripomenulo situaciu ked som pracovala v holandsku ako au pair a maly stvorročny chlapček, sa aj napriek vyslovenemu zakazu chytil zehličky lebo chcel vedieť ako velmi to pali, no ja som vtedy nechapala, som kukala na to decko ako puk, ale zaroven som prišla na to, ze uz takto sa dieťa uči na vlastnych chybach, zisti, ako velmi pali zehlička a uči sa znašať dosledky svojho spravania, to znamena ze ked som neposluchol bude to bolieť a nabuduce to uz nespravim. ja napriklad neučim svoje deti, aby vratili uder, ale ked ich niekto udrie alebo vytrhne hracku z ruky, nepoviem im, ved nechaj tak, zober si inu hračku, no pardon, mne by tiez vadilo keby ku mne niekto prišiel a vytrhol mi niečo z ruk, asi by som nielen strčila, a uz vobec si neviem predstaviť keby ma niekto z ničoho nič strčil, no to by som vratila uder, obrana je predsa prirodzena reakcia na utok.