Som vyčerpaná z dcéry
Baby ja som už na prášky z mojej dcéry odratávam týždne mesiace kedy už konečne pôjde do škôlky lebo ja fakt už nevladzem. Najradšej by som sa zbalila a odletela sama niekde na ostrov a nepočula nič len ticho. Od rana sa nezastavim lietam furt jak veverica po celom byte lebo to moje dieťa všade kde môže spraví len bordel. Idem na wc, vrátim sa a všade je rozsypana múka. Kým jedno upracem zas vyvedie niečo iné porozhadzuje chrumky na zem a skáče po nich. Zas môžem vyťahovať vysávač. Potom si zmyslí že ide do skrine a všetko svoje oblečenie vyhadze na kopu von. Večerné zaspávanie katastrofa vresk a rev ako keby ju z koži driem susedia si možno myslia že čo jej preboha robím. Je 9 hodín večer ja padám na papuľu ako po 16 hodinovej šichte niekde vo fabrike... keby môžem tak už o siedmej večer asi zaspim. Som na ňu sama, nemám ju komu dať postrážiť takze to len musím doslova s ňou už pretrpieť. Ráno vstávam s pocitom (nehnevajte sa za blbe slovo ) do bo*a zas to iste cely deň každodenný kolotoč normálne už nemám ani chuť sa ráno zobudiť. Vonku keď počujem ako sa mamičky rozprávajú aké majú kľudne deti že sa samé zahrajú všetko v pohode vysmiate a spokojne a predstavím si u nás ten cirkus tak mi je do placu prečo moje dieťa stále musí len zle robiť ? Prečo sa nemôžme normálne dohodnúť bez revu ? Prečo z ihriska jediné odchádzame s plačom na celé mesto? Prečo za všetko musí len pištať ? Neviem ani načo to sem píšem neviem čo chcem počuť asi že aj tu sa nájde mamina s rovnakým dieťaťom ktoré od rana do večera len vyvádza a podporíme sa medzi sebou postazujeme sa.
Prajem vam pekný večer ďakujem za prečítanie a idem si dať magnezium lebo ma už vystre🤯
To sa vola,jedna na zadok. Akože raz by mi moja dcéra (uz ma 12) rozsypala muku,alebo naschval rozsypala chrumky a skákala by po nich. Nebavíme sa v rovine,ze by sa jej vysypali lebo jej vypadli z ruky. Ale od malička som ju učila ze si ma po sebe pekne upratať,ze ked sa dohrá s hračkami,ma ich uložiť tam kde ich mala.
My sme aj v zime aj v lete trávili velmi veľa času vonku,doma bola len minimálne. Ale v kazdom pripade,mala nastavene hranice. Teraz uz ma 12 uz s ňou puberta plieska a čoskoro sa jej narodí bratcek...
@gleep1 Ako sa respektuje dieta ?
@gleep1 👌👌👌👌👌
@staskadexter keď sa matka niečo taketo musí pýtať... To je teda dosť smutné
@staskadexter to myslite vážne takúto otázku? Úplne takým istým spôsobom ako sa rešpektuje dospelý človek. Prečo by ste nikdy neudreli starenku ale za to malé bezbranne dieťa s nevyvinutým mozgom by ste pokojne bili? Viete o tom že časť mozgu ktorá ovláda naše nutkanie ( niečo spravit) je dozreje až v 20 rokoch? Pozrite sa na seba ako ťažko sa niekedy ovláda Vám- máte zlozvyk? Ste v obchode a vidíte niečo makucke a máte potrebu to chytiť? Vy máte mozog na rozdiel od tých malých zlaticiek vyvinutý. Podľa mna je nechutne keď rodicia miesto pochopenia a vysvetlenia zbijú dieťa.
Poznám 3 matky ktoré svoje deti vychovávajú láskavým rodicovstvom- a láskavé neznamená bez faciek- mna otec nikdy neudrel a vždy ma slovne extrémne ponižoval a rany na duši mi to spravilo hlbšie než mama ktorá mala lákavé slova ale za to ma bila remenami a prakerom na prasenie kobercov- a áno, uvedomujem si milión jaziev na duši ktoré z toho mám a veľa zlého správania ktoré z toho vyplýva, ale ja sebareflexiu a posvietenie si na vlastne ego trenujem (skumam) už asi 5 rokov- desiatky kníh a hodiny u rôznych psychológov- kam som sla dobrovoľne lebo boli veci na ktoré som sama nevedela prísť.
Spat k tým matkám- som to ja (1 rok) sestra (3 ročne dvojičky) a kamarátka (2 a 5 ročný chlapec a dievča) a viete co? Mame najlepšie deti zo všetkých deti ktoré poznám. Ja kam prídem tak mi povedia aká je moja mala úžasná. Sestra dala deti do jasiel a učiteľky jej vraveli že tak úžasne deti tam ešte neboli- že sú extrémne mile, empaticke, vedia take veci čo niektoré 3 ročne deti nevedia.
Viete, existuje nezvladnuta výchova- a v takej istej miere medzi rodičmi ktorí bili a ktorí nebili svoje deti.
A som v skupine montessori výchova- úžasná deti rešpektujúca výchova a keď si neviete predstaviť ako sa vôbec taký rešpekt voči dieťaťu prejavuje tak si prosím vás prečítajte nejakú knihu lebo je to naozaj smutne že sa vôbec niečo take úbohé dokážete spýtať. No a v tej skupine sú úžasne vychovane deti- a žiadne z nich nikdy nedostalo facku. Určite tam nie je taká čo by mala takýto problem- že ju dieťa nerešpektuje. Naozaj Vám odporúčam pridať sa do skupín, prečítať knihy- uvidíte na vlastne oci. Príspevok na MK Vám nepomoze.
Ja si myslím, že vždy je žiaduce vcítiť sa do dieťaťa. Prečo môže robiť pre nás nepochopiteľnu vec, automaticky to neznamená, že nám robí naschvál. Mne toto veľmi pomohlo. A zároveň uznať jeho emócie. Tiež my dospelí mame zle dni a situácie a znášame ich rôzne a nepomôže nám určite ak niekto ďalší na nás nakričí a zakáže nám plakať a pod. Pomôže nám možno vyrozprávať sa dobrej kamoške, mužovi, mame... Alebo len byť chvíľu sami so sebou.
Deti takto prejavujú nespokojnosť s danou situáciou, každý rodič musí vedieť prečo. Takto malé dieťa nepríde za vami a nepovie, že mu vadí to a to, poďme robiť niečo iné atď atď....
Zároveň je potrebné nastaviť hranice. Škôlka nemá dieťa vychovávať
To už je podľa mňa aj vzájomná ponorková choroba. Keď sa otvoria detské centrá tak ju daj aspoň tam na dve-tri hodiny a choď na kávu, po nákupoch... Potom sa dá na veci pozerať inak 🙂
@kkovacovak úplný súhlas 👍👍👍
@gleep1 prosím vás to máte nejaké skupiny vramci svojho mesta kde chodíte osobne alebo aké myslite skupiny ?
Nie, inšpiratívne skupiny na Facebooku alebo účty na instagrame- ja sledujem len iná mama v Chorvátsku, ktorá viem že nedavno začala dávať porady.
Ale podľa mna sú najuzitnicnejsie knihy- skúste knihu detský mozog vysvetlený rodičom, je to úplne jednoduchá kniha ktorá sa rýchlo číta a minule som ju videla aj v tescu.
@gleep1 áno tu sledujem aj ja, ďakujem popozeram aj tie skupiny
Skúste tu knihu 🙂 naozaj sa veľmi rýchlo číta a nemusíte ju citat postupne, nájdete si kapitoly ktoré vás zaujímajú a s ktorými máte vo výchove problém.
A inak čo sa týka Vás, odporučila by som Vám knihu Sila prítomného okamihu. Sú ľudia ktorým zmenila život, sú ľudia ktorých sa nijako nedotkla. Keď ju budete citat srdcom tak možno zmení život aj Vám. Ak Vás zaujme už si potom sama môžete nájsť podobne knihy. Toto je taký úvod a základ do danej “problematiky”.
@gleep1 Je mi luto ako sa k Vam choval otec. Uvedomoval si, ze co robi ? Pisete, ze Vase deti su v skolke "extremne mile a empaticke" Ano, suhlasim, pani ucitelky maju ulahcenu pracu, pretoze tieto deti urobia do bodky to co sa od nich chce. Su predsa "extremne mile" cize volne prelozene naplno vychadzaju v ustrety inym ludom. Myslite si, ze je to vhodna vlastnost do zivota? nebolo by lepsie keby deti vedeli asertivne prejavovat svoje potreby smerom ku prostrediu v ktorom ziju ? teda nie su vzdy mile, ale su aj protivne, tvrdohlave, energicke. Cize prejavuju svoju osobnost. Reflektuju svoju osobnost voci osobnosti dospeleho. Naucia sa primerane dostavat od zivota to o co sa zasluzia.
A tu sa vraciam ku svojej povodnej otazke "Ako sa respektuje dieta?" zdanlivo nenapadna otazka, ktora v sebe skryva vela otaznikov. Ako respektovat dieta, ktoreho potreby rodic uplne nepozna? ved keby poznal, neprichadzalo by ku konfliktom ako pise napriklad autorka aj v otazke tohoto prispevku.
Akože kto to nemá doma, nepochopí. Brat má takú dcéru, staršiu od môjho najmenšieho o 9 mesiacov. Chytala som sa za hlavu, že čo tá dokáže malá Mášenka. A neskôr som pochopila. Malý bol dobré bábätko a kľudný bol celkom ešte aj okolo roka. No odkedy sa vie plaziť, robí zle. Vedome. Nepomôže pekné slovo, prosba, upozornenie, rázne upozornenie, krik ani po zadku. Ako sa naučil plaziť jediný jeho cieľ bol zhodiť kvet v kuchyni. Iné som nerobila len pomedzi domáce práce zachraňovala fikus 😂 aby ho nezhodil. Potom som si povedala, však ho to nezabije ale sa aspoň zľakne. Tak som nechala nech ho zhodí, zľakol sa, zasekol sa pod jeho konármi, už to bol celkom veľký strom. Nechala som ho tam zo 10 minút vrešťať nech si zapamätá, a fakt škodoradostne som sa smiala. Viac ho nezhodil. Toto sa však dalo aplikovať tam, ale ako mu zabrániť nevylievať schválne čaj na gauč, na zem, vypluvat mrkvu a rozjazdiť ju odrazadlom po zemi, všetko zo všade vyťahovať, pokaziť a ísť presne ako píšeš kým som spratala jednu sprostosť čo urobil on medzi tým spravil niečo iné. Je to o povahe dieťaťa. S dvoma staršími neevidujem nič takého, s týmto menším to je ako uragán. Pritom je strašne milý, slušný, prajný a múdry, príde za mnou "mamima daj mi nejakú robotu, alebo s čím ti pomôžem?", ale tie krpaté ručičky ho neposlúchajú. Vie že robí zle, vie že bude za to trest a aj tak musí, je zvedavý, chce vedieť čo sa stane. Minule zakuril v peci. Motá sa okolo muža pomaha mu nosiť drevo a kúriť tak to skúsil sám. Lenže máme to prepnuté teraz na kolektor a keby na to hneď neprídem mohlo sa zle stať, stačilo že muž odišiel na par minút vziať niečo čo potreboval k práci k susedom. Veľmi rozmýšľam čo s neho bude a dúfam že sa toho dožije, že ho nenapadne taká sprostosť, ktorá mu bude osudná, sklony k tomu rozhodne má (počas jazdy na bicykli keď to mal riadne rozbehnuté skúsil čo to urobí keď otočí korman o 180 stupňov). Nakoniec ten pobyt v nemocnici ktorý nasledoval berie ako dobrodružstvo a pýta sa kedy ešte pôjdeme 🙈😵😂. Prilbu na bicykli už jednu úplne rozbil a druhá vyzerá po pár dňoch používania už tiež všelijako. Navyše sa mu vždy podarí ešte aj čosi nechtiac, v týždni mu spadol jogurt čo jedol v kuchyni za stolom tak, že bol všade ešte aj zospodu stoličky. Bežne spadne celý počas jedla na zem. Už mu niekedy vravím že jo prilepim lepiacou páskou o stoličku a večer odlepím. Stále musím kontrolovať čo robí, neexistuje nechať ho dlhšie ako pár minút samého. Napriek všetkému nemôžem povedať že by som sa na neho hnevala, práve naopak, vie tak odzbrojiť že ho musím pučiť a stiskat stále. A fúkať rany a utierať slzy a veriť že s toho vyrastie.
@huxy je skolkar, denne bojuje s viacerými virusmi, a pri oslabeni imunity sa choroba moze spustit. Podporným faktorom laryngitidy je preťažovanie hlasiviek. Nie vzdy ked place, dostane laryngitidu. Mal uz laryngitidu potvrdenu lekarom, ale bez záchvatu v noci, bez dusenia, bolo to práve vtedy ked mu zacala najprv bolestou v krku, zvysenou teplotou, a velmi sme si dali zalezat aby mal hlasový klud.
Ale.uz sa aj stalo,ze bol zdravý, teda aspon tak vyzeral, potom na vecer krical, hneval sa, vrieskal a v noci dostal laryngitidovy zachvat. Jeho nejaky virus osidloval uz, ale to myslim ze kazdeho škôlkara atakuje denne množstvo virusov. Niekedy staci ze ich ofukne, alebo výraznejší stres, v nasom prípade krik a virus vypukne... Pokial je niekto nachylny na laryngitidy, tak ju moze spustit aj len krik. Napríklad moj syn nikdy nemal anginu, ale synovec ten ma angíny opakovane. Ked je chorý tak angina. U nas je to zase laryngitida.
Ja mam to iste. Moj ma 2 roky, a cuduju sa ked poviem co robi zle. A ked su chvilu s nim tak pochopia. Ma presny rezim, spanok na minutu presne, venujem sa mu, chodime vela von a na zahradu, ale on nevie minut energiu, on je sialeny 🙂 . kto nezazije nepochopi 😀 Lenze ja mam k nemu dalsich dvoch,takze ja uz tiez niekedy nevladzem a rozmyslam, ci aj ine mamicky zazivaju co ja 🙂
@staskadexter takto si vy vysvetľujete milosť a empatiu? To čo popisujete je rezignácia a nie milosť a empatia. Mali by ste si naštudovať čo tieto veci znamenajú. Hovorila som inak o sestrynych deťoch a chodia do montessori jasiel teda už škôlky a tam to funguje úplne inak než v bežnej skolke. Je mi ľúto že keď niekto povie na človeka že je milý tak si pod tým predstavite človeka čo mlčí keď ho niekto predbehne v rade. Nie, to nie je milosť- vychádzať v ústrety iným vlastnou obeťou. Je to spôsob akým sa pocity vyjadrujú a vlastne postrehy vyjadrujú, spôsob akým sa potreby a pocity iných a ako sa na ne reaguje.
Nepoznáte potreby svojho dieťaťa? A pokúsili ste sa ich poznať? Ja potreby svojej dcéry chápem.
Dieťa sa rešpektuje tak že vnímate jeho potreby a uznávate ich. Uznávate jeho city a pracujete s nimi. Rešpektujete ho tak že ho netrestate za niečo za čo nemôže (aj keď vy si pravdepodobne myslite že môže)
A nie, rešpektovať dieťa neznamená nechať ho skákať Vám po hlave lebo ono to tak chce- veď predca nie je znakom rešpektu to, že sa necháte predbehnúť v rade, že sa necháte znasilnit, že sa necháte ponižovať lebo to ten druhý dospelý chce. Nie, toto si nemyslite. Aj v rešpekte sa nachádzajú hranice ktoré dieťa nemá prekročiť a majú byt pevne a dieťaťu sa vo svete kde pozná hranice žije oveľa lepšie a bezpečnejšie.
@huxy az teraz citam, ze krik a plac... No to je take striedanie, chvíľu plače, chvilu reve az chrci. A ja myslim,ze práve pre toto ma nabeh na tie laryngitidy. My mame v rodine viacero deti a tie keď placu, tak fnukaju, mrncia, ale ten moj akoby zamerne reve az mu preskakuje hlas... Ako som uz napisala az chrci. Teraz uz je to trosku lepsie, ale do toho 3,5 roka sa nedalo nic vysvetlit poriadne..
A teraz je aj tak extremne precitlively. Zvysim hlas na neho kedze uz mu to opakujem po 8 krát, a on zacne plakat, kričať: " nekriiiiic na mna". Pritom ja som len zvysila hlas a uz je ufnukany, a aj tak neurobi co som mu povedala. Tak znova zvysim hlas napriklad, prosim ta vyzlec sa ! a uz je v amoku.... a chce sa pomojkat... polutovat... Len ja neviem co s nim teda robit, ci nechat ho revat, alebo pomojkat za to,ze som si dovolila na 10 krat zvysit hlas a v podstate este stale neposluchol
Nehovorím ze to je uplne denne,ale niekoľkokrát za.tyzden sa to deje.
Mooooja ❤️ je toho toľko, čo by som ti rada napísala. Ale mám strašne málo času.
Je toho veľa. Naozaj je. Toto, čo píšeš je začarovaný kruh. A ak ti nemá kto pomôcť, tak ti len držím palce, aby ste to do škôlky nejak preklenuli.
Ono, ak sa deje u nás toto, čo píšeš, vypnem. Ten deň neupratujem, nevarím a máme celý deň len ovocíčka a zeleninu 🤷🏼♀️😄, neperiem.. na všetko sa vyplašlem a ideme von. A vonku sa šálime, šantíme a keď už sme na jednej lodi, spolu nejak prídeme na to, čo sa deje 🙂 či má deň blbec, žiarli na bračeka, je jej smutno za ockom, alebo jej nevenujem žiadnu, alebo len minimálnu pozornosť už dlhší čas (keď ma chytí upratovacia nálada a celé dni len niečo robím, triediť, prekladám.. alebo prerábam 😅) a podľa toho pokračujeme ďalej.
A že to nie je nič výnimočné. A ☝🏻 v takomto kolotoči sme.boli pár mesiacov.
ALE! ☝🏻 toto by som si nemohla dovoliť, kebyže večer nepríde manžel, ktorý poupratuje a navarí namiesto mňa.
Takže ak chodí na turnusy, alebo fakt neskoro z práce, nespolupracuje.. tak.. moja ❤️ len ťa nadiaľku obíjmam a prajem ti silu, pevné nervy a všetku nehu ktorú potrebuješ ❤️
Viem, že niektoré mamky to myslia dobre, ale často to vyznelo ako kritika, odsúdenie a to teraz fakt nepotrebuješ ❤️ keby si chcela, napíš 🙂
Aj ja mám takého syna 3 ročného + ešte 2 deti k tomu. Keď fakt urobí zle, musí 3 minúty sedieť na taburetke v chodbe sám - má trest. Bitka u nás nezaberá, lebo sa mi začne smiať a potom biť mňa. Najstarší taký vôbec nebol. A mladšia... no uvidím, teraz má iba rok. Škôlka do veľkej miery pomôže. Držím palce!
@betkaulicna ďakujem 🥰
@lilope prosím Vás prečítajte si knihy a potom sa vyjadrujte. Psychológia je veda a je na to v súčastnosti milión studii že či je taká výchovna po zadku dobra. Nie, nie je a nikdy nebola. Vy keď sa cítite zle a ste nahnevaná, pomôže Vám keď príde muž a jebne Vám jednu po papuli a povie takto nemáš nárok sa cítiť a okamžite s tým prestaň? No asi by to nepomohlo, že? Myslite si že deti fungujú inak? Môžete ich tými vychovnymi len zlomiť- v budúcnosti z toho ide strach, hnev, strata sebadôvery- nič dobre naozaj nič z facky nikdy nevyplynulo. To že vy máte taký pocit je len vaša neznalosť faktov a psychologie. A keď výchova bez facky zlyhá nie je to dôsledok toho že rodicia nedali facku. Je to dôsledok toho že rodicia čo sebou nechali zamerať, že strácali nervy, kričali, nerešpektovali dieťa a dieťa potom nerešpektovalo rodičov. A nemylte si rešpekt so strachom, lebo fackou navodite strach a dieťa niečo nespraví lebo sa vás boji. Vzbudzovať u dieťaťa rešpekt spôsobí že dieťa niečo nespraví lebo si rodiča váži- to tato tu vôbec nezvládla. A sú deti ktoré rodicia bijú a aj tak sú jak z divých vajec. Naozaj facky všetko zhoršia- a ja vás môžem odkázať len na 3000 kníh a studii ktoré v súčastnosti sú ale take ako vy poznám- zatnete sa a poviete si že vy ste múdrejšia než ta stovka psychológov ktorá tomuto zasvietila svoj život. No, to je už vás problém. Ja vedu milujem a verim jej. Vy si pokojne omielajte ekvivalent “zem je ploska” vo sfére rodičovstva.