Spoločné spanie so 7-mesačným chlapčekom
Ahojte. Mám 7 mesačného chlapčeka. Od narodenia sme ho dávali spinkať do postieľky ale vždy to bol boj (čičíkanie, nočné budenie, plač). V 5 mesiaci som to už nezvladla a skúsila ho dať spať k nám do postele. Odvtedy je kľud. Malý spinká, par krát sa otoči na prsko trošku sa napije a spí ďalej. Mne to vyhovuje a aj ten kontakt s ním si užívam. Manžel a obe babky ma ale upozorňujú že sa ho už nezbavím. Že bude s nami v posteli už stále. Chcela by som počuť vaše skúsenosti keď str mali spoločné spanie s bábatkom. Keď už bolo vačšie a vedeli pekne spinkať bol problém ho naučiť na svoju postieľku? Ďakujem
Stručné zhrnutie
- Spoločné spanie s dojčaťom často zlepšuje nočný odpočinok rodičky a uľahčuje nočné kojenie, čo mnohé matky označili za hlavnú motiváciu pre zdieľanie postele.
- Bežné praktické riešenia pre postupné odúčanie sú postieľka pritlačená k manželskej posteli (často so spustenou bočnicou), prekladať spiace dieťa do postieľky počas noci a používať motivačné metódy (napr. „Mikuláš“) alebo spánkové poradenstvo.
- Rodičia hlásili úspešné presuny do vlastnej postele v rôznom veku; najčastejšie medzi 1,5 a 4 rokmi, no u niektorých detí nastal presun až vo veku 6+ rokov alebo výnimočne bližšie k 11 rokom.
Najčastejšie otázky
Q: Ako bezpečne zdieľať posteľ s bábätkom a zároveň minimalizovať riziká?
A: Rodičia v diskusii popisovali riešenia ako postieľka pritlačená k manželskej posteli so spustenou bočnicou, veľká manželská posteľ a prenášanie spiaceho dieťaťa späť do postieľky; jedna užívateľka uviedla obavy z neúmyselného pritlačenia rukou, ak je dieťa priamo na matraci.
Q: Kedy väčšinou presunú dieťa z rodičovskej postele do vlastnej postele alebo izby?
A: Väčšina rodičov v diskusii uviedla presun vo veku približne 1,5–4 rokov; niektoré rodiny presunuli dieťa do vlastnej izby skôr (okolo 1–2 rokov) a niektoré až neskôr (6 rokov a viac, v jednom prípade spomínané skoro 11 rokov).
Q: Aké metódy používajú rodičia na postupné odučovanie spoločnému spaniu?
A: Spomínané metódy zahŕňali: ponechanie postieľky pri posteli, prekladanie spiaceho dieťaťa do postieľky v noci, ustálenie času presunu keď dieťa prespí celú noc, motiváciu (napr. rozprávka, „Mikuláš“), výmena postelí/oblečenia (nová posteľ, obliečky) a vyhľadanie spánkovej poradkyne (menovaná Zuzka G.).
Q: Pomáha spoločné spanie pri nočnom kojení?
A: Viaceré matky v diskusii konštatovali, že spoločné spanie výrazne uľahčilo nočné kojenie a eliminovalo potrebu vstávať a nosiť dieťa hore-dole počas noci.
Q: Čo robiť, keď partner alebo starí rodičia kritizujú spoločné spanie?
A: Rodičia odporúčali robiť podľa toho, čo vyhovuje celej rodine, a nenechať sa odradiť radami starých rodičov; niekoľkí uviedli kompromisy ako spanie partnera na gauči dočasne alebo použitie veľkej postele.
Q: Existuje odborná pomoc pri problémoch so zaspávaním alebo odúčaním nočného prisatí?
A: Áno; v diskusii bola menovaná spánková poradkyňa Zuzka G. (lepšiu spánok bábätiek) ako príklad odbornej pomoci pri odúčaní a zlepšení nočného spánku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Spoločné spanie uľahčuje nočné kojenie a môže rodičke priniesť viac spánku v praxi.
- Prechod do vlastnej postele je väčšinou zvládnuteľný a rodičia hlásili úspešné presuny bez dlhodobých problémov.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že dieťa „sa ho už nezbavíte“ a zostane spať s rodičmi veľmi dlho; iní tvrdia, že deti sa bežne plynule presunú do vlastnej postele medzi 1,5–4 rokmi.
- Niektorí vnímajú spoločné spanie ako citovú výhodu pre dieťa, iní poukazujú na stratu intimity v spálni a menší komfort rodičov.
Otvorené otázky
- Kedy je optimálny čas na presun dieťaťa do vlastnej izby pre konkrétne dieťa s ohľadom na jeho povahu?
- Aké konkrétne bezpečnostné postupy pri spoločnom spaní sú najvhodnejšie pre novorodencov a malé dojčatá?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
postieľka pritlačená k posteli, spustená/odopnutá bočnica postieľky, prekladanie spiaceho dieťaťa do postieľky v noci, motivácia „Mikuláš“, kúpa novej postele a obliečok, odúčenie nočného kojenia, spánková poradkyňa Zuzka G., presun dieťaťa do vlastnej izby
Miesta a osoby
Zuzka G.
Čau @autorka, mám aktuálne polročného spí v postieľke keď sa mrvi dám ho k sebe, takže je to 50/50 ale mám aj dve staršie baby 3 a 5 rokov a tie spia už same v izbe, keď potrebujú tak v noci prídu k nám sa potulit a pospať. Staršiu sme učili späť samu v izbe od 2,5 roka a mladšiu od cca 1rok a 8mesiacov...zvládli to.
Myslím že ak to tebe vyhovuje keď je ešte drobatko je to ok. Ty si poznáš dieťa či potrebuje viac kontaktu alebo nie ..no skúsila by som ho už v roku a pol učiť na vlastnú posteľ hneď do vlastnej izby. Podľa mňa čím skôr tým lepšie, čím neskôr tak to bude ťažšie učiť na vlastnú posteľ a izbu.... uvidíš, poraď sa z mužom, popros ho o podporu a oporu v tom...
@idemo Ahoj🙂 moj syn,raz,ked bol chory,spal so mnou na manzelskej a uz z nej neodisiel.Mal tak cca rok. Chlap sa presunul na gauc lebo ho rano budil,ked vstaval do prace ale jemu to nerobilo problem, pretoze rad zaspava pri tv a v spalni sme ho nemali. Takto sme fungovali cca rok. Ked uz maly prespal celu noc,vedela som,ze je cas.ist do detskej izby a posledne mesiace som uz chcela navrat mojho mileho🙂 Jedneho dna,maly mal ce rstvo 2roky, som ho dala na obed spat do detskej a odvtedy tam spi,hned tam zostal bezproblemov. Ale hlupa som,ze som to nevyskusala skor,no uzsme si zvykli a tak sme fungovali. Ale chcela som tym povedat,ze prechod z postele,kde spal so mnou do detskej izby bol hladky🙂 hlavne je,ze sa vyspis a ze si oddychnuta a spokojna
@idemo Ahoj, naša dcérka má rok a od 9 mesiacov spí s nami, pretože bývalá v noci viacx hore a bolo to pre mňa nepohodlné sa stále budiť vstať, postaviť sa zobrať ju z postieľky, nakojiť a znovu dať do postieľky... Odkedy spí s nami v posteli je to omnoho lepšie... Sú dni, keď ide spať skôr ako my, vtedy ju dám do postieľky, aby som si porobila čo treba a keď sa zobudí si ju dám do postele a spime tak do rána... Posteľ máme veľkú, neprekáža mi to... Ja som ako malá tiež veľa spavala s rodičmi v posteli a dlho sme s bratom mali postele v spálni a až potom sme mali vlastnú izbu.... To, že ťa manžel upozorňuje... Manžel je v práci, ty si s bábätkom doma... Musíš si život prispôsobiť tak ako tebe momentálne je najlepšie, aby si zvládla seba, dieťa, domácnosť a manžela.... A babky... Babky sú babky a sú babky, preto lebo už majú čo to odzite, ale to že čosi odzili a im to fungovalo tak a tak neznamená, že majú pravdu a že tebe to bude tak isto fungovať ako im... Takže jedným uchom dnu druhým von, sem - tam magnézium 😂😂 a život ide ďalej... Užívaj si kým je bábo malé 😇
@idemo ja ťa moc nepotešim, ja mám skoro 4 ročného chlapčeka a spí medzi nami v spálni ALE iba v noci, popritom má zariadenu izbu aj svoju posteľ, akurát len v nej spí cez obedny spánok, aj to nechápem ako zaspinka vo školke...
@idemo q co je babky do toho???? Spia s nim oni ci ty? Je to tvoje dieťa? A muž? No ma dieťa nech di zvyká...
Môj syn spáva s nami ma 6r ma prirazenu ppstel pri našej,dcérka ako kedy bud v postieľke alebo vedľa mňa...nebudú s nami spat do 18tky ,7mes je ešte malý a maminku potrebuje nedaj sa odradiť hlupymi rečami
@idemo potvrdzujem 🙃 ja som mala prvu dcéru v posteli od cca. 1 roka kedze kvoli druhému tehu som ju nevládala davat do postieľky. A uz pri mne ostala 🙈 na jednej strane vyhoda, na druhej strane ona cestuje po celej posteli, cize ju kontrolujem.
my mame velikansku postel, doslova letisko. Vie uz spat pekne sama teraz, takže mi to až tak nevadí. Mladsia je v postielke, chcem ju tam nechať co mozno najdlhšie to pôjde.
@idemo My s bratom sme spavali dost dlho s rodicmi, lebo sme nemali ani priestor na vlastne postele prve roky. Nasi na to spominaju ako na najkrajsie roky. Mame obaja okolo 30, uz spime sami 😀 . Tiez ich upozornovali ludia, ze nikdy sa nas nezbavia. Zbavili sa a pomerne rychlo. Sestra s nimi az tak dlho nespavala a aj tak od isteho veku sa zacala k nim v noci vracat, asi mala.nocne mory, nikto nevie doteraz, ale bala sa, tak chodila k nim. Takze to, ze to teraz ho to "nenaucis" este neznamena, ze sa do postele k vam ani nikdy pytat nebude. Deti maju rozne obdobia a potrebuju niekedy citit rodica, je to prirodzene. A aj deti su rozne, niektore potrebuju rodica viac, ine menej. My dospeli robime vela veci spolu, ale od dietata chceme aby pomaly od narodenia bolo samostatne a vsetkeho bez placu a samo zvladalo. Nikdy to nepochopim.
Babky a manžel majú pravdu, už sa ho nikdy nezbavis. Odporúčam jedine kúpiť väčšiu posteľ, aby sa tam raz z potencialnou manželkou zmestil. Druhá možnosť je nasilu ho presunúť ideálne do inej izby, nech sa poriadne vyreve - veď trénuje plucka! Ignorovať potreby takého malého dieťaťa je predsa ideálne pre vzťahovú väzbu.
Prepáč za ironicky koment, ale už má.unavuje, ako je spoločné spanie vnímané ako zlyhanie matky. Prosím ťa nič si nevyčítaj, reaguješ na potrebu svojho dieťaťa ktoré je v tomto veku plne odkázané na teba. Želám veľa šťastia 🧡😁🧡😁
@idemo syn bude mať v auguste 2 roky. Tiež som si vypočula všeličo na to že spí s nami. Ignorujem to. Ja sa vyspím lepšie keď ho stačí v nocim pohladiť ako za ním utekať do inej izby. Ja si to užívam a on to potrebuje tak prečo mu to nedať?
Teraz sme sa vrátili z dovolenky a sám od seba išiel spať do svojej izby. Pomohla som mu zaspať a krásne spal až do rána 😃 podľa mňa detičky do všetkého dozrejú v správny čas 😊
V 2 rokoch sme kupili novu postel,periny,vybrala si obliecky s rozpravkovym motivom a odkedy sa postavila postel,chcela uz spat len vo svojej postielke a izbicke.Uplne bez problemov.Druha rovnako a teraz mame rocneho a spi snami zas.Mne to pri nocnom kojeni viac vyhovuje,ze nemusim vstavat.Rob ako to vyhovuje vam.Ostatnym je do toho nic
@idemo ahoj. Ak vidíš ze je bábätko pri tebe spokojne nebrán tomu. Ved kde inde by bolo bábätku lepšie ako pri mame? My sme boli trochu extrém ale neľutujem ani minútu. Malý s nami tiež spaval v posteli. Niekoľko rokov. Možno sa nad tým budú niektorí pohorsovat ale mam to tak vyhovovalo. Môj názor je ten, ze treba si užívať každú chvíľu s dieťaťom ked sa dá. O chvíľu príde puberta a potom budeme len spomínať na casy keď deti boli malé. Náš sa sám odsťahoval do svojej postele (ale stále v spoločnej izbe) keď mal 6 rokov. Teraz už má 11, svoju izbu a so mnou v posteli nechce spať ani vtedy keď je muz na nočnej.
@idemo aj ja som spravila tú istú “chybu” najprv som mala tie istè pocity bolo to nezaplatiteľné cítiť ju pri sebe, no ale ako išiel čas ona si zvykla tak na cici že sa ku mne otáčala každú hodinu/pol cez celú noc, mesiace ... uspávala som ju 1-3 hodiny každý deň, začala som byť nerôzna, nevyspala som sa ani ja ani ona rušili sme sa navzájom vrtela sa otàčala budila v kuse. O tom ani nehovoriac koľko cm mi na posteľi zostalo na spanie a aj to v daných pózoch kde ešte bolo voľné miesto (veď maminky poznajú). Potom som musela vyhľadať Zuzku G. (lepší spánok bábätiek) lebo samo to nešlo odnaučiť ju z cici cez noc a spinkanie vo vlastnej postieľke a izbe. Zuzke som veľmi vďačná odvtedy malá prespí noc, aj ja sa vyspím v kľude v posteli🙏🏾 Keby som mala možnosť začať znova tak určite ju nedám medzi nás už🙈 (Na začiatku to bolo ešte veľmi dobré bola kľudná spinkala iba na mliečko sa zobúdzala 2-3x ale časom sa to všetko prevrátilo a vyvolalo práve opak ona ani ja sme vôbec nespali, nemusí to byť tak aj u vás ale dávajte si pozor, ak to je nekomfortnè tak sa nebojte zmeny bude to pre vás oboch lepšie.)
@idemo s nami spávali všetky 4 deti a odnaučili sa. Najmenšia má pol roka tak tá ešte nie.
@idemo jasne ze nechce byt sam ziadne dietatko nechce byt samo. Len si to uzite❤️Od narodenia som mala dverku pri sebe v tych 4 rokoch sa sama zacala pytat do izbicky nespala spala este obcas pri mne ale teraz uz len v izbicke. Syncek bude mat 2 ten spi pri mne. Nepocuvajre blbe rady okolia ani nikoho ineho len seba.
Baby a nebali ste sa spat s malymi babatkami na jednom matraci? Resp vy ste sa vyspali? Lebo ja ho mam pri sebe ale v postielke pri posteli, ale ked ho dam k sebe, tak sa neviem vyspat, lebo je moc blizko a bojim sa ze ho udrem rukou alebo co…
Odučí sa a bude chcieť vlastnú posteľ a vlastnú izbu. Ešte som nepočula o tinežerovi, ktorý by chcel spať v posteli s rodičmi 🙂
@idemo to je pekná kravina...
"Keď dozreje, odpadne"
Môj mladsi ma.19 mesiacov. Spí od pôrodu so mnou a noci mame úplne pokojne, len sa.obcas pricucne, prituli a je pokoj. Manžel.ani nevie, že sa zobudi...
Do svojej postele a.za.starsim bratom pôjde, keď bude na to ON pripravený. Nie manžel ani babka...ale ON.
Starsi je v detskej asi od 3,5 roka. Sám chcel.
Netreba to silit. Malí sú len chvíľku...
Školák s tebou spať nebude....vysmeju ho spolužiaci 😉
Užívajte si to.
Moji rodičia to brali vážne, každý má mat vlastný priestor. Spomínam si na jednu búrku, blesky, lejak, tma, nebol prúd a my sme so sestrou s plačom búchali na dvere ich spálne,veľmi sme sa bali.. neotvorili. Lebo každý má svoje miesto a nie,že si zvykneme. Naučili sme sa. Najbližšie sme už nikdy neskusali.
Môj syn ma dva a pol roka a keď bol bábätko, najlepšie sa mu spalo v jeho vlastnej postieľke.. chápem, tiež som zaťažená na vlastný priestor v posteli. Ale v poslednom čase sa to mení, pri zaspávani chce byť na našej a ja s tým nemám absolútne žiadny problém. Keď zaspí, preložím ho do jeho postele, ale niekedy v noci sa chce vrátiť a ja ani s týmto nemám absolútne žiadny problém. Nebude tam do puberty. Vyžaduje prítomnost matky, chce ma cítiť, pri mne sa cíti v bezpečí a ja nevidim absolútne žiadny dôvod mu tuto potrebu v takom utlom veku odopierať.
Ako mama 3 a 5 rocnych deti, ti mozem povedat, ze sa nemas coho bat 😊 maly bol sam od 2r, mala sla k nemu do detskej v 1.5, uuuplna pohoda. Casto k nam v noci chodili, ale uz aj to je pol roka takmer na nule.
Take drobatko je najlepsie mat pri sebe ❤️ a ze sa potom nenauci byt sam je uuplny blud