icon

Strácate niekedy trpezlivosť s drobcami?

avatar
tanja61
27. máj 2008

ahojte stracate aj vy niekedy trpezlivost so svojimi drobcami ked nemaju svoje dni a vyplakavaju?moje drobatko ma obzvlast kriklavy hlasok a niekedy ked spusti tak ma aj srandy prestavaju bavit a vsimla som si ake fanty ludovo povedane ma uz... 😀 ked nieco nedosiahne co chce tak to uz je vazne o nervy niekedy az ma napadne myslienka mu dat po zadku no iba cez plienku 😅 ale vzapeti ked na neho nakricim je mi to aj velmi luto 😉

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 23. aug 2026 · 43 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Strata trpezlivosti pri dlhodobom plači alebo neposednosti batoľaťa je v diskusii prezentovaná ako bežný a častý problém rodičov.
  • Ako copingové stratégie rodičia uvádzajú hlboké dýchanie a počítanie do desať, krátke odstupy (odchod do druhej izby na ~20 sekúnd alebo odovzdanie dieťaťa partnerovi), krátkodobé „vypadnutie“ z domu a pravidelný pohyb (napr. korčuľovanie 3× týždenne).
  • Názory sa líšia na fyzické tresty: niektoré matky priznávajú občasné plácnutie „cez plienku“ ako disciplinárnu metódu, iné matky preferujú výlučne vysvetľovanie a dôsledné stanovovanie hraníc.


Najčastejšie otázky

Q: Ako si rýchlo udržať trpezlivosť, keď dieťa dlho plače?
A: V diskusii rodičia odporúčajú počítať do desať a hlboko dýchať, ísť na 20 sekúnd do druhej izby, dať dieťa partnerovi, vypiť pohár studenej vody alebo vybehnúť von na 1–2 hodiny; niektoré mamičky uviedli tiež jazdu autom okolo sídliska alebo korčuľovanie ako formu odbúrania stresu.

Q: Je prijateľné dať dieťaťu „plácnuť cez plienku“?
A: V diskusii niektoré matky priznali občasné plácnutie „cez plienku“ ako metódu, iné matky striktne preferujú len rozhovor a vysvetľovanie; tvrdenie v diskusii, že v Anglicku je udieranie na verejnosti striktne zakázané, bolo uvedené bez právneho zdroja.

Q: Ako riešiť obdobie vzdoru u 2‑ročného dieťaťa?
A: Odporúčané prístupy zahŕňajú dôsledné stanovovanie hraníc, opakované vysvetľovanie a prerozdelenie starostlivosti partnerovi; diskusia obsahuje protichodné názory, či 2‑ročné dieťa už „vie, čo robí“.

Q: Ako si dať prestávku bez ohrozenia dieťaťa?
A: Rodičia uviedli, že funguje krátky odchod do vedľajšej izby na 20 sekúnd, prenechanie dieťaťa partnerovi alebo starým rodičom na 1–2 hodiny a plánované krátke výmeny opatrovania podľa potreby.

Q: Aké rýchle techniky na upokojenie rodiča fungovali v praxi?
A: Konkrétne techniky zmienené v diskusii sú počítanie do desať, veľmi hlboké dýchanie, vypitie pohára studenej vody, odloženie riadu ako „ventilu“, krátka jazda autom okolo sídliska a fyzická aktivita (napr. korčuľovanie 3× týždenne).

Q: Ako riešiť odpor pri obliekaní a pri kúpaní, keď dieťa bojuje?
A: Praktické riešenia v diskusii zahŕňajú presun obliekania do izby po kúpaní, zapojenie dvoch dospelých pri obliekaní, prípadné použitie kazajky a preskúšanie iného poriadku po kúpeli, aby sa minimalizoval stres.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Strata trpezlivosti pri plači alebo neposlušnosti dieťaťa je bežná skúsenosť mnohých rodičov.
  • Ako krátkodobé riešenia rodičia odporúčajú predýchať situáciu, odísť na krátko do inej miestnosti, požiadať partnera o pomoc alebo si dať prestávku mimo domu.
  • Fyzická aktivita a plánované krátke „vypadnutia“ z domáceho prostredia (napr. korčuľovanie, prechádzka) sa v diskusii uvádzajú ako účinné na zmiernenie napätia.


Sporné názory

  • 2‑ročné deti: jedna skupina tvrdí, že 2‑ročné dieťa už vie, čo robí, a potrebuje dôraznejšie hranice; druhá skupina tvrdí, že deti do 2 rokov si veľa nepamätajú a tresty majú obmedzený zmysel.
  • Fyzické tresty: niektoré matky považujú občasné plácnutie cez plienku za prijateľné, iné matky preferujú výlučne slovné vysvetľovanie a trpezlivosť.


Otvorené otázky

  • Kedy je opakované slovné vysvetľovanie dostatočné a kedy sú potrebné dôraznejšie disciplinárne opatrenia?
  • Aké sú dlhodobé psychologické dôsledky občasného plácnutia „cez plienku“?
  • Aké právne obmedzenia platia v rôznych krajinách (napr. v Anglicku) ohľadom fyzických trestov rodičov a kde nájsť overené zdroje?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

plácnutie cez plienku, počítanie do desať, odchod do druhej izby na 20 sekúnd, odovzdanie dieťaťa partnerovi, korčuľovanie 3× týždenne, odloženie riadu ako ventil, jazda autom okolo sídliska, pohár studenej vody, kazajka

Miesta a osoby

Anglicko, Sovietskom zveze, rómska osada

Strana
z2
avatar
clover22
•
27. máj 2008

Je to normálne volá sa to ponorková nemoc.

avatar
alami
•
27. máj 2008

jasné, to je normálne. teda, teraz s malým som to nejak ešte nezažila, ale pamatám aké stavy som mala so starším.Viem, že bežala vtedy nejaká reportáž v telke, že kamera zachytila matku, čo vtiahla do auta dieťa a tam ho vytrepala po zadku - teda aby ho nebila na ulici - očividne jej praskli nervy...a ja som si vtedy pomyslela - nie že chúďa dieťa - ako to všetci brali, ale chudera matka... 😔

avatar
clover22
•
27. máj 2008

Vieš moja malá má tri mesiace a tiež ma vie niekedy pekne vytočiť.To narátam do desať predýcham a ide sa ďalej.A ten plač dokáže poriadne píliť uši.Ale aj dospelý nemá každý daň nedeľu.Tak len vydržať,vydržať.

avatar
jahodka11
•
27. máj 2008

haha, jasne, kazdy den 🙂))

avatar
zuzka99
•
28. máj 2008

neboj, to asi všetci, hlavne večer, keď už je unavený a zlý a ja tiež už mám z celého dňa toho dosť, niekedy aj zvýšim hlas, on sa zasmeje, potom ma to aj mrzí keď zaspinká a je ako anjelik krásnučký v postielke. tak si poviem budem trpezlivá, kludná a už ma nič nevytočí zajtra 🙂

avatar
dadulka19
•
28. máj 2008

jáááj,tanja..,veru áno 😝 aj túto noc mi nervy tiekli,keď malá plakalááá 😖

avatar
katia7
•
28. máj 2008

jasne ze hej 😅 a tiez mi je to potom luto ked na neho kricim ale je to take sidlo neposedne a niekedy velmi umrncane a my sme tiez len ludia a mame len jedny nervy no nie? 😉

avatar
miriamkac
•
28. máj 2008

Ja nestracam len trpezlivost ale aj nervy.....a stale sa cudujem, ze sa dokazem z toho dostat a fungovat dalej 😝

avatar
jastr
•
28. máj 2008

samozrejme hlavne posledne dni ked sa pri prebalovani nechce dať znovu obliecť a ked po 10 minútach uz vstava v kočiku a nechce sedieť takže mi von s kočikom chodime na 20 minut von lebo to s nou nema zmysel nadlhe prechadzky chodiť. a pri oboch plače jak keby som ju rezala, niekedy jej hovorim že ju odvediem do romskej osady tu pri nas že tam može chodiť hola a aj papať hlinu zo zeme ale ked ju uspavam a zaspi mi v naruči už viem že by som ju nedala ani za milion . (no pri 10 milionoch by som porzmyšlala, haha) 😀

avatar
tanja61
autor
•
28. máj 2008

no asi nie som sama,to je fakt niekedy o nervy 😉 no ale co nam ostava len predychavat 😀

avatar
lyongirl
•
28. máj 2008

júj, asi každá matka to veľmi dobre pozná a myslím, že každej z nás prasknú nervy. Ja tiež nakričím, po zadku som dala raz, no nemalo to zmysel. Ani to kričanie nemá zmysel, lebo dieťa si neuvedomuje, že robí niečo, čo nás vytáča, ale niekedy to fakt nevydržím a potrebujem si tým krikom uľaviť. Hovorí sa, že deti do 2 rokov si aj tak nič nepamatajú, tak baby, nemajte výčitky, síce, ako píše zuzka99, keď ho vidím, ako spinká a je jak anjelik, mám výčitky aj ja 😉 . Deti nám aspoň trénujú tú trpezlivosť 😀

avatar
dadis
•
28. máj 2008

Hmmm stava sa, ale myslim, ze ma maly uci trpezlivosti...prave vcera som skonstatovala, ze som teraz ovela trpezlivejsia...my sme si totiz s manzelom dost nervaci 😖 , a na zaciatku sme dost pri mala som chytali nervy a nervozni sme boli najma na seba...ale maly to aj tak urcite citil, ale niekedy aj na maleho (ked mal maly asi mesiac, mala som dost taky unaveny den a chcela som si,ako pisu v knizkach,s malym na polhodinku lahnut, ale on nie a nie zaspat, tak po polhodinke uspavania som zavelila MARTIN SPI UZ, samozrejme to mu ku spanku nepomohlo, tak som to este okorenila hlaskou"detsko jedno nevydarene"...tak mi to potom bolo luto ☹ .a vlastne este aj stale je...ved je to nase vydarene a milovane bubatko..tak sme si dali zavazok, ze vzdy ked nas maly nahneva,podla moznosti, zavolame k nemu toho druheho,alebo sa to proste v druhej miestnosti budeme snazit predychat.....a naozaj to funguje...prave vcera som po straaaasne dlhej dobe od neho odisla vedla, pretoze bolo na nom vidiet, ze je velmi unaveny a ako som ho dala do postielky vymyslal a plackal, skusila som pohladkat, poklepkavat po ritke a ked nic nezaberalo a citila som, ze mi zacina stupat adrenalin, odisla som vedla, po 20 sekundach spal 😉

avatar
titulienka
•
28. máj 2008

....ja si nemyslim ze deti do 2 rokov si nic nepametaju...prave naopak su az moc presibane... 😀 ...a moj nazor je ...vysvetlit a niekedy aj dat po tom zadku...keby som sem-tam nedala po zadku tak mi mozno dnes deti prelezu cez hlavu... 🙂 ...myslim si ze ta ruka naozaj v niektorych pripadoch vyznam. ma....normalne niekedy zasnem ak idem s babami von do parku a ked vidim co niektore deti dokazu s rodicmi robit a ako s nimi rozpravaju....no neviem ....ale to ma dokaze vytocit viac ako napr. moje vlastne deti 😉

avatar
tanja61
autor
•
28. máj 2008

tu v anglicku kde zijeme sa dieta na verejnosti nesmie udriet a vobec je to tu prisne tak to by ste mali vidiet co tu tieto deti robia normalne ze dobre ze nebiju svojich rodicov 😨 strasne rozmaznane a drze....dufam ze budem svojho drobca dobre ucit a tieto deti tu ho nepokazia 😀

avatar
lila794
•
28. máj 2008

Ahojte! Moji znami zastavaju nazor, ze s dietatom sa treba len rozpravat, ked urobi nieco zle. Ale akosi nebadaju ako im ich 2rocny krpec prerasta cez hlavu. Je taky zly - teda, on zly nie je, to ta vychova. A uz sa to odraza aj na rodicoch. Mama nervozna, lebo ho uz nezvlada a otec - akoby sa ho to netykalo, manzelke furt dava "mudre rady" ohladom vychovy, ale sam nic nespravi. Jaaj! Keby ste to videli, tak by ste ho vycapkali po zadocku a hned by vedel odkial - pokial. Myslim, ze potom to aj v spolocnosti tak vyzera - my sme boli inak vychovavani.

avatar
cuchre
•
28. máj 2008

mne sa pacila moja mamina ked povedala: pockaj, budes mat chut ho aj tresnut o stenu....ja som kludna, vacsinou am este nevytaca...ale veru, ked mal kolikove revy...o stenu by som ho nehadzala, ale nervozna som bola...o muzovi nevravim, ten sprisni ton, len na take male to este nezabera a viac reve...mi vravia, ze ho moc rozmaznavam, ked je stale pri mne a potom, ked sa mu nevenujem, tak krici...ale ked sa prituli, akoby hovoril maminka moja kde si bola....to je najkrajsi pocit na svete....no uz musime zacat davat hranice, nech si zvyka, aby sa mi v obchode netrieskal o zem 🙂

avatar
lyongirl
•
28. máj 2008

titulienka, ty si pamatáš tvoj život do 2 rokov? Keď si myslíš, že si to deti pamatajú. Oni si pamatajú, ale nie dlho a nakoniec zabudnú.... 😉

avatar
sanicatko
•
28. máj 2008

jasne.aj my mame veselo,presne,ako pisete,ja ked dam malej trochu po plienke,tak sa smeje,ale ked ju vyhresim,tak place.....a samozrejme ja lutujem...

avatar
kili
•
28. máj 2008

lyongirl, ja si pamätám niečo s jasiel, a aj niečo iné 😉

avatar
lencici
•
28. máj 2008

Ja už niekedy revem ako paviján ale manžel ma vždy schladí 🤐 hlavne keď s nou bojujem pri prebaľovaní čudovali by ste sa ako je to ohybné a hlavne keď je pokakaná...Vtedy ma ide trafiť... Ale manžel si to raz vyskušal a aj jeho prešli nervy 😠

S tým trieskaním o zem s tým mám skúsenosti mňa to naučil môj otec 😀 hoď sa o zem mama kúpi len ma to rýchlo prešlo lebo nikdy nekúpila 😒

Už to začína učiť aj malú ale ona ešte ani nevie o čom rozpráva.. Našťastie!!!

avatar
froschka
•
28. máj 2008

lyongirl no tak skus tedy tvoje dieta zacat "vychovavat" od 2 rokov a za takych 5 sa stretnime a uvidime kto ma prcka nespratnika a kto anjelika 😀 😎

prida sa este niekto do stavky?????????????

avatar
zuzka99
•
28. máj 2008

no ja si teda pamatám veci ked som mala rok. teda len také utržky, presnejšie ked som mala rok a 3 mesiace. ako sme boli na dovolenke, kde na výlete a pametám si hračkárstvo v Sovietskom zveze, taku velku babiku vo výklade a skackajucu sliepočku taku na klučik.

avatar
biba12
•
28. máj 2008

NO aj mne niekedy prasknu nervy. Hlavne, ked sa v noci nevyspim. Tak na druhy den mam sto chuti vrazdit. Ale minuôe som bola taka nervozna, vzala som korcule /boli sma dohodnute s kamoskou , ze pojdeme korculovat a nechcela som to rusit aj ked som bola unavena/ a zistila som, ze som sa totalne odreagovala a vybila som negativnu energiu. Teraz chodime korculovat 3 krat do tyzdna vzdy doobeda aj s deckami a potom sa este ideme zahrat s nimi do piesku a moja "nervoznost " sa umiernuje. A este mi pomaha, ked mam vsetkeho po krk, odniest krpca k nasim a ja vypadnem niekam prec do mesta na 2-3 hodky. POtom mi je hned lepsie.

avatar
ivca82
•
28. máj 2008

aj ja sa viem vytočiť a poriadne, keď sa nechce nechať prebaliť, uteká mi, vrtí sa, ale keď zvýšim hlas, ani to nedopoviem a je mi to ľúto 😅 A tiež keď sa jej chce spať, ale robí všetko preto aby nezaspala, ale to už na ňu pošlem muža, nech to ja predýcham 😀 A ja si tiež pamätám nejaké útržky do mojich 2-och rokov, nieje toho veľa ale predsa, a nechcem aby mala prvú spomnieku na to ako na ňu mama kričala 😒 len keď hádam každému raz prasknú nervy..

avatar
besova
•
28. máj 2008

Ja mam niekedy dost, ked po celom dni ho idem uz kupat, unavena a vystavena a maly ma este tak poriadne zacne kopat do brucha ked ho obliekam a atd.. to si myslim ze mu dám uz fakt niekedy poriadne na tu holu rit, sem tam mu pacnem po nej a on sa na mna zacne cerit... a ked byvam uz neŕvoznas nanho a potom o chvylu ma to zacne strasne trápit a vycitam si to... snad nejsom jediná... ☹

avatar
sanicatko
•
28. máj 2008

besova:aj ja dostavam pecky do brucha,lebo si davam malu po kupani na pracku...aj pri kojeni,ked lezime schytam... 😉

avatar
zuzka99
•
29. máj 2008

no ja tiež mam najvačšie nervy po kupaní, ked musim dať plienku a pyžamko, on to nechce, prehýna sa do luku, kope ma do brucha, mláti sebou o podložku, ziape pri tom, to ho musíme obliekať dvaja, jeden drží a druhý chytro oblieka. asi si pojdem požičať nejaku kazajku. neviem prečo to robí. vtedy tiež zvyšujem hlas, proste nemožem byť kludná, ked som už unavená a ledva stojim na nohách a on takto vystrája

avatar
asitka
•
29. máj 2008

no...ja som včera stratila nervy..malá vyplakávala pol dňa...ale keď som videla, že rezignoval aj manžel....a bol priam besný....tak som sa napila vody...nadýchla...a znovu sa tvárila, že pohodička 😒 už sa teším, keď bude mať malá aspoň rok a pol....ale zatiaľ máme len mesiac a jeden týždeň...sa ešte načakáááááááám 😝

avatar
besova
•
29. máj 2008

asi ho budem musiet po kupani zacat brat do izby a tam ho davat do poriadku, lebo na tej práčke som dobitá.. ☹

avatar
titulienka
•
29. máj 2008

lyongirl....nie nepametam si zivot do 2 rokov.....ale to ze mam uz 10 rocnu kocku a po nej mam 7 rocnu tak to viem porovnavat....a ver ze uz 2 rocne dieta vie co robi.....ak sa dokaze opytat ze mu treba cikat a podobne dokaze pochopit ze robi nieco zle.... 🙂 ja nevravim o rocnom babetku ani o rok a pol...ja som len pisala svoj nazor ze 2 rocne babo uz velmi dobre vie co robi....pretoze aj ja som si pri prvej povedalla ved ty to nechapes, ved ty sa naucis...nie nieje to pravda....niekedy trebalo dat aj na ritku, a aj po rucicke aby to nerobila a pochopila to.... 🙂 ...to bol len moj nazor.... a teraz to budem riesit tak isto....a nemusim sa obavat ze sa mi niekde na verejnosti bude hadzat o zem alebo vystrajat ine ciirkusy.... ja som s tym problem nikdy nemala...... 🙂 🙂

Strana
z2