Syn má rád cudzích ľudí, ani mu nechýbam
Mamičky, mala niektorá také dieťatko, ktoré bolo spoločenské a malo rado cudzích ludi? Najmä ženy 😁 môj malý by kľudne zostal s hocikym, ja mu nechýbam.Chodime cvičiť a tam všetkých vyobjima, na mňa ani nepozrie. Ma 11 mesiacov. Riešim hlúposti, ale mne chyba, že nie je na mňa ani trochu naviazany. Viem, budete písať, že mám byť rada, že nie je na nme stále prilepené. Jasne, ale takú malú na viazanosť by mohol mat. Kľudne by odišiel domov s niekym cudzím. Je pravda, že je stále som ou. Aj na ocina sa vždy nalepí, keď príde z prace, ale ja, keď prídem napr. Z obchodu, tak to ani nevníma. Je mi z toho trochu smutno.
Stručné zhrnutie
- Deti vo veku okolo 11–18 mesiacov môžu byť prirodzene veľmi spoločenské a bez problémov si nechať od cudzích ľudí podať ruky alebo ísť na ruky; v diskusii boli uvedené príklady detí vo veku 11, 14 a 15 mesiacov s takýmto správaním.
- V diskusii bola interpretácia, že pokojné nechávanie dieťaťa s dôverným opatrovateľom alebo inštruktorkou (napr. pri plávaní) môže byť prejavom bezpečnej, stabilnej väzby na rodiča, nie známkou nedostatku náklonnosti.
- Praktické odporúčania z diskusie zahŕňali nevyžadovať náklonnosť násilím, učiť dieťa pravidlám bezpečnosti (neísť s cudzím), skúšať krátke obdobia bez rodiča a využívať starých rodičov alebo inštruktorku na socializáciu.
Q: Je normálne, že 11-mesačné dieťa je veľmi spoločenské a nezdá sa byť viazané na matku?
A: Áno; rodičia v diskusii uviedli deti vo veku 11, 14 a 15 mesiacov, ktoré sa pokojne dali do náručia cudzím ľuďom alebo inštruktorkám, a odborné vysvetlenie označilo také správanie za možný prejav bezpečnej väzby.
Q: Ako rozpoznať separačnú úzkosť oproti bezpečnej väzbe?
A: V diskusii sa uvádzalo, že separačná úzkosť sa prejavuje výrazným plakaním a lepením sa pri oddelení, zatiaľ čo bezpečná väzba sa prejavuje tým, že dieťa v pohode zostane s dôverným opatrovateľom a vie, že sa rodič vráti.
Q: Ako naučiť dieťa, aby neodchádzalo s cudzím človekom?
A: Rodičia odporúčali jasne vysvetliť pravidlo "ide len s osobou, ktorej mama dôveruje", nacvičovať situácie a nechať dieťa krátko s dôveryhodnými osobami (napr. babka, inštruktorka pri plávaní) ako praktický tréning.
Q: Zmení sa správanie veľmi spoločenského dieťaťa s vekom?
A: Podľa diskusie správanie môže zmeniť; niektoré deti boli spoločenské do 1 roka a neskôr sa stali viac viazané (príklad: dieťa teraz 3,5 roka), iné zostali spoločenské aj do 2–3 rokov.
Q: Prečo môže byť dieťa viac náklonné na otca alebo starú mamu než na matku?
A: Rodičia v diskusii uviedli, že "vzácnosť" (otca vidí menej) alebo častý kontakt s babkou spôsobí, že dieťa prejavuje intenzívnejšiu náklonnosť k tým, ktorých vidí menej často alebo s ktorými má špecifické aktivity.
Q: Čo robiť, ak matke chýba prejavená náklonnosť dieťaťa?
A: Rodičia radili užívať si obdobie, nesnažiť sa náklonnosť vynucovať násilím, všímať si iné prejavy lásky (hľadanie matky, spoločné rituály) a overiť dôkazy o väzbe napríklad pri dlhšej neprítomnosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je bežné, že niektoré deti sú veľmi spoločenské a nechávajú sa bez problémov vziať cudziemu človeku.
- Pokojné správanie pri oddelení rodiča odborné vysvetlenie v diskusii popísalo ako možný znak bezpečnej stabilnej väzby.
- Odporúčania zahŕňali nevyvíjať nátlak na prejavy náklonnosti a učiť dieťa pravidlám bezpečnosti.
Sporné názory
- Niektorí rodičia radia "neriešiť" a byť radi za nezávislé dieťa; iní rodičia priznávajú smútok, že dieťa neprejavuje náklonnosť k matke tak, ako sú očakávali.
- Niektorí účastníci interpretujú spoločenskosť ako pozitívny znak pre adaptáciu v škôlke; iní sa obávajú, či ide o nedostatok silnej viazanosti.
Otvorené otázky
- Ako sa individuálne správanie dieťaťa vyvinie v ďalších mesiacoch a rokoch u konkrétneho dieťaťa?
- V akom okamihu a akými metódami je najefektívnejšie intenzívnejšie učiť dieťa pravidlám bezpečnosti voči cudzincom?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
separačná úzkosť, stabilná väzba, nestabilná väzba, učenie bezpečnosti pred cudzími, nechávanie dieťaťa s dôverným opatrovateľom (babkou, inštruktorkou), adaptácia na škôlku, postupné krátke obdobia bez rodiča
Miesta a osoby
žiadne
Bud rada.. Ako už baby písali - ty si s ním stále. Si s ním doma na materskej, venuješ sa mu. Vidí stále iba teba. Práveže je to veľmi dobrý znak stabilnej väzby - on si ako dieťa uvedomuje, že jeho mama je pri nom a vždy sa k nej môže vratit, že ho vždy prijme naspäť. Deti, ktoré majú nestabilnu väzbu sa snažia lepiť na rodičov a robia humbuk - keď ide rodič do inej miestnosti alebo mimo ich dosah, majú vnútornú úzkosť, že ich opúšťa. Vesaju sa po rodičoch a chcú byť iba pri nich - lebo sa obávajú, že ak by sa vzdialili, rodič by odišiel a opustil ich. Potrebujú mať rodiča stále pod kontrolou, aby si boli iste tým, že rodič ich miluje a prijima. Toto, čo popisujes ty je normálna stabilná väzba. Nemá problém ostať s cudzími, ostať s ujom, tetou, kamoškou... Lebo si je 100% istý, že k tebe sa môže vždy vrátiť, že ťa vždy nájde, že tam stále niekde si, aj keď ťa nevidí. A vďaka tejto základovej väzbe si bude tvoriť stabilné a zdravé vzťahy aj v budúcnosti. Mne to pripomína naše mačky. Momentálne som doma na PN s rizikovým tehotenstvom. Hoci som cely deň niekde pri nich, väčšinou o mňa ani nezakopnu. Raz - dvakrát sa prídu pomojkat a zasa si robia svoje. Keď príde manžel, všetci 4 sa naťahujú za ním a chcú sa brat na ruky - on je ten vzácny, prichádza predsa až večer. U vás je to rovnako - tatino je vzácny, lebo ho nevidí tak často. Preto sa chce tulit hlavne k nemu, keď je doma. Vonku sú vzácni všetci, lebo s tými nie je nikdy. Jasne, ze k tebe nepobezi, keď dôjdeš z obchodu - ved pred chvíľou si bola s nim a už si opäť nazad - mama odišla a za chvíľu príde, vobec to tak neberie. Keby si ho nechala na týždeň u starých rodičov a ty s mužom by ste šli dakam na wellness, tak by si videla, ako by sa z teba tešil, keď sa poňho vrátite. Už po týždni by bol cely šťastný, že mama je späť. Chápem, že niekedy môžeš mať pocit, že to dieťa ťa vôbec nemá rado. Ale opak je pravdou. Ma s tebou taky silný vztah, že sa nebojí vzdialiť sa. Len mu musíš vysvetliť, že nemôže odísť s hocijakým cudzím človekom, iba s tým, komu ho ty sama odovzdás, lebo o cudzích nevieme, ako sa správajú a teda môže ísť len s niekym, komu mama dôveruje. On si na to zvykne a nebude ti utekať s cudzími
@elementissa jaj bodaj by to tak bolo. Hej príde mi to uňho ako samozrejmosť, že som pri ňom. To je asi dobre. Len napr. Keď plače a je doma aj muž, ak sa mu náhodou niečo stane, naťahuje sa za ním. Nie za mnou. Ja sa snažím byť stále nablízku, teraz bol chorý, tak som ho za ruku držala, hladkala po chrbatiku keď kaslal a pod. Proste som stále pri ňom keď potrebuje, on ani takú ozajstnú separacnu krízu nemal.
@jaja23 to sa časom zmení....to nebude tak navždy...