Vzťah matky a 15 mesačnej dcérky
Môj problém, teda ak sa to dá tak povedať spočíva v tom, že moja dcérka ma bola mňa neberie ako svoju najbližšiu osobu v jej živote.
Vôbec sa nebojí ľudí, je veľmi spoločenská, pôjde s hockým kto sa jej milo privraví alebo sa na ňu usmeje a dá sa povedať, že ja som jej vtedy ukradnutá a dokonca môžem aj odísť preč a ani by si to nevšimla, neviem prečo je to tak, no trápi ma to neuveriteľne a po večeroch keď si na to spomeniem plačem 😔
Ja nechcem tak veľa, len to, čo mi patrí, lásku mojej dcérky a vedieť to, že som pre ňu tá najdôležitejšia osoba. Ja to však neviem, nedá mi to najavo nijak , ja viem, že je malá, ale veď iné deti v mojom oklí sú k svojim mamičkám iné, plačú za nimi , hľadajú ich keď odídu z ich dohľadu.
čím to je?? bojím sa, že sa nezmení a ja budem pre ňu len to, čo aj iní.
ČO ROBÍM zle??
Stručné zhrnutie
- Nieprejavovanie jasnej „maminkovskej“ pripútanosti u 15‑mesačného dieťaťa je často normálne vývinové obdobie súvisiace so spoločenskou a zvedavou povahou dieťaťa.
- Mnohé rodičky uviedli, že správanie sa často mení približne okolo 16–24 mesiacov, keď deti začnú viac prejavovať náklonnosť a separačné reakcie.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú viac fyzických prejavov náklonnosti (pusinkovanie, hladkanie, túlenie), verbálne vyjadrovanie lásky a štúdium vývinovej psychológie pre realistické očakávania.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo moje 15‑mesačné dieťa neplače, keď odídem, a zdá sa, že ma „nepotrebuje“?
A: Takéto správanie môže byť prejavom spoločenskej a sebavedomej povahy dieťaťa alebo známkou bezpečného pripútania, pri ktorom dieťa dôveruje rodičovi natoľko, že si dovolí preskúmavať okolie; odborná literatúra o vývinovej psychológii to považuje za normálne.
Q: Kedy sa zvyčajne mení správanie a dieťa začne viac prejavovať náklonnosť k matke?
A: Viaceré rodinné príklady hlásia zmenu medzi 16 mesiacmi až okolo 2 rokov, pričom niektoré deti sa stali viac „maminkovské“ po dovŕšení 21–24 mesiacov.
Q: Ako môžem zvýšiť prejavy náklonnosti u svojho dieťaťa?
A: Rodičia odporúčajú pravidelné fyzické prejavy náklonnosti ako pusinkovanie, hladkanie a túlenie, verbálne opakovanie „veľmi ťa ľúbim“ a trpezlivé, nekonfliktné dávanie voľnosti dieťaťu pri objavovaní sveta.
Q: Je dobré, keď je dieťa spoločenské a bez obáv z cudzích ľudí z hľadiska škôlky?
A: Áno; v diskusii rodičia uviedli, že spoločenské a sebavedomé dieťa malo uľahčený nástup do škôlky, niektoré deti sa dokonca tešili na „veľkú“ škôlku už vo veku okolo 2 rokov.
Q: Mám sa obávať o bezpečnosť, ak dieťa bez problémov odíde s cudzím dospelým?
A: Rodičia v diskusii vyjadrovali obavy o bezpečnosť a odporúčali nenechávať dieťa bez dozoru; treba byť obozretný, najmä ak máte viac detí alebo krátky čas na dohľad.
Q: Čo robiť, ak dieťa reaguje opačne a je extrémne pripútané k rodičovi?
A: Diskusia ukázala, že existujú extrémne prípady vysokého pripútania, kde dieťa plače pri každom odlúčení; odporúčaná stratégia je hľadať rovnováhu, trpezlivosť a v prípade potreby konzultácia s pediatrom alebo detským psychológom.
Q: Môže dočasná hospitalizácia matky alebo pobyt v pôrodnici spôsobiť zmenu v prejavoch náklonnosti dieťaťa?
A: Áno; v rodinných skúsenostiach deti, ktoré boli prvýkrát niekoľko dní bez matky (pobyt matky v pôrodnici), reagovali večerným silným plačom a hľadaním matky, čo ukazuje, že reakcie na odlúčenie sú individuálne.
Závery z diskusie
Zhoda
- Neprojevovanie nadmernej závislosti v 15–16 mesiacoch je všeobecne v diskusii považované za normálne a často žiaduce prejavenie sebavedomia dieťaťa.
- Viacerí rodičia uviedli, že fyzické prejavy náklonnosti (pusy, objímanie, hladkanie) a verbálne uisťovanie „ľúbim ťa“ sa odporúčajú ako spôsob upevňovania vzťahu.
Sporné názory
- Niektorí rodičia považujú nezávislé správanie dieťaťa za pozitívne (ľahšia adaptácia do škôlky), zatiaľ čo iní ho vnímajú negatívne z hľadiska bezpečnosti a emocionálnej intimity; obe perspektívy sú v diskusii uvádzané ako možné interpretácie správania.
Otvorené otázky
- Prečo niektoré deti prejavujú extrémnu nezávislosť už v rannom veku, zatiaľ čo iné sú veľmi pripútané, zostáva nejasné a závisí od individuálnej povahy dieťaťa a rodinného kontextu.
- Ako optimálne vyvážiť poskytovanie voľnosti dieťaťu a súčasné budovanie hlbokej emocionálnej väzby pri jednotlivých temperamentoch dieťaťa zostáva bez jednotného návodu.
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
vývinová psychológia, pusinkovanie, hladkanie, túlenie sa, verbálne vyjadrovanie lásky, adaptácia do škôlky, pobyt v pôrodnici
Miesta a osoby
Dublin
ahoj 🙂 som rada, že reaguješ ešte stále na túto tému
Poviem ti pravdu zmenilo sa to o niečo a samozrejme k lepšiemu 🙂 som rada 🙂
No aj tak keď je napríklad s mojimi rodičmi, čo ich zbožňuje , je jej jedno či som tam, či nie, alebo ani si nevšimne že idem preč , to ma trošku trápi, ale je raz taká a snažíme sa ju aj s mužom brať takú aká je, je to úžasné, šikovné dieťa 🙂
Vieš , keď bude staršia, strašne túžim s ňou dobre vychádzať, byť jej dobrou kamoškou, a hlavne dobrou mamou, chcem ju vychovávať, ale zároveň chcem aj aby min dôverovala, nebála sa mi niečo poveda´t, proste chcem mať s ňou úžasný vzťah 🙂 myslím, že to chce asi každá matka
Zatiaľ som vždy ja tá planá, čo ju núti do všetkého, čo jej robí tie veci, ktoré ona nechce :(
Maly je tiez velmi sikovny, v podstate bezproblemove dieta, take velmi spokojne ale je strasne zivy a to su jedine problemy ake su, ze neustale musim na neho davat pozor ale to skor ja s tym mam problem, lebo som z toho neustaleho striehnutia a upozornovania unavena...tiez ked je u mojej mamy je uplne v pohode, trochu place ked odchadzame ale nemame problem ho tam na par dni nechat...a ked prideme sa tesi ale za chvilu akoze normalka ako keby sme tam ani neboli 🙂 ... aked odchadzas a zakricis na nu tak mala co? nas maly mi ked idem napriklad vecer cvicit a je s ockom tak sa bezi so mnou rozlucit zakyva mi a da pusu...ale neplace...niekedy mi normalne chyba ze za mnou nechodi ako ine deti ze mama toto mama hento...on pride, vypyta si alebo ukaze co chce a co nechce a hotovo...a mojkanie to uz je trocha lepsie ale len "odtial potial" 🙂
vies cim to je? charakterom a povahou tvojej dcery a tym, ze si jej v utlom veku dala tolko lasky, ze si ju uvedomje a je pre nu tak samozrejma ze nema strach objavovat svet a novych ludi, to je predsa uzasne!
Tvoja dcera ta lubi a velmi a prave preto je stastna, spokojna kdekolvek kde ju nechas, pretoze ti doveruje a citi ze aj ty ju lubis a doverujes jej.
Je vedecky dokazane, ze deti su vacsinou najmenej mile k osobam o ktorych bezpodmienecnej laske vobec nepochybuju.
A co sa tyka placucich deti ked rodic odchadza, niekde som pocula (myslim ze to bola pedopsychiatricka) ze deti casto robia co sa od nich ocakava a kopiruju pocit rodica ktoremu "srdce trha" opustit dieta, tak to sa posla toho sprava a place, ale keby ste za tymi skolkarskymi dverami trochu postali poculi by ste ze v momente ako sa za vami zavreli vase dieta stichlo....
Bud stastna ze je tvoja dcera taka, aka je, bude to mat v zivote lahsie a bude stastna a tym padom aj ty
Mame v rodine pripad, zena, ktora nie je schopna byt dokonale stastna 1000km vzdialena od rodicov. Tato zena ma manzela a dieta a napriek tomu stal riesi utrpenie ktore jej fakt ze je vzdialena od rodicov sposobuje. Toto chces pre svoje dieta. Tato zena je podla mna emocionalne neuplna, niekde sa stala chyba...
Tiez mam 15 mesacnu dceru a je taka ista ako tvoja, mna to tesi, vidim ze zije vlastny zivot, ma svoje kamaratky, svoju pestunku, tety a strykov ale vie ze som jej maminka a ze cokolvek sa stane som tu pre nu.
Vazne, podla mna je z tvojej strany egoisticke chciet aby bola tvoa dcera k tebe takto priputana, ona ti nepatri, nikdy nepartila, ty si tu na to aby si ju lubila, chranila a sprevadzala kym nebude schopna bezpecne fungovat sama ale svoj zivot si tvoja dcera zije sama od narodenia, akceptovat toto je podla mna naozajstna rodicovska laska.
@pastelka99 Ahoj, mam s malym rovnaky "problem" ale toto je uz stara tema, cize by ma zaujimalo ci sa to uz zlomilo...u nas po 2 roku je to trochu lepsie, uz sa vyplasi aspon ked mu vonku zakricicm papa tak ja uz idem...dovtedy som si mohla odist na kolko som chcela... 😉