Môže medicínu vyštudovať každý?
Myslite si, ze medicinu vie vystudovat kazdy priemerne inteligentny clovek, ked sadne na zadok a 6 rokov maka, alebo si to vyzaduje naozaj nejake specificke danosti, lepsiu pamat, atd.?
Stručné zhrnutie
- Štúdium medicíny trvá približne 6 rokov a vyžaduje zvládnutie veľkého objemu učiva s častou potrebou intenzívnej prípravy na jednotlivé skúšky (uvádzané obdobia prípravy 2–6 týždňov).
- Prijímacie skúšky na medicínu sa vo väčšine prípadov skladajú z chémie a biológie (niekedy aj fyziky) a prijatie často závisí od výsledkov prijímačiek, nie od samotných známok zo strednej školy.
- Okrem disciplíny a odhodlania diskusia zdôrazňuje potrebu konkrétnych vloh: výborná pamäť, záujem o chémiu a biológiu, znášanlivosť krvi a praxe, a ochotu absolvovať 12‑hodinové až 24‑hodinové služby; alternatívou ku klinickej dráhe je vedecko‑výskumná kariéra.
Najčastejšie otázky
Q: Vie priemerne inteligentný človek vyštudovať medicínu?
A: V diskutovanej výmene sa uvádza, že priemerný inteligentný a veľmi odhodlaný človek môže medicínu vyštudovať, ale zároveň sú konkrétne prípady ľudí, ktorí aj napriek snahe štúdium nezvládli; úspech často závisí od vloh a schopnosti zapamätať si veľké množstvo učiva.
Q: Aké predmety sú najčastejšou súčasťou prijímačiek na medicínu?
A: V diskusii sa spomína, že prijímačky sú prevažne z chémie a biológie, niekedy aj z fyziky, a ak prijímačky nevyjdú, uchádzač si môže získať doučovanie a skúšať to znova.
Q: Koľko času treba pripravovať na konkrétne skúšky počas štúdia medicíny?
A: Účastníci uvádzajú, že príprava na jednotlivé skúšky môže trvať zhruba 2–4 týždne, pri niektorých skúškach až 4–6 týždňov, pričom na iných školách môžu byť kratšie intervaly 1–10 dní podľa počtu skúšok.
Q: Je na medicínu potrebná výborná pamäť?
A: Diskusia jednoznačne uvádza, že medicína zahŕňa veľké množstvo memorovania a že výborná pamäť je významnou výhodou pri zvládaní štúdia.
Q: Ako vyzerá praktická časť štúdia a služby v nemocnici?
A: V praxi študenti od druhého ročníka absolvujú prax v nemocnici a počas štúdia sú bežné 12‑hodinové a niekedy aj 24‑hodinové služby, čo ovplyvňuje životný štýl a pracovný čas po skončení štúdia.
Q: Môžem po medicíne pracovať vo výskume namiesto klinickej starostlivosti?
A: Áno, diskusia uvádza, že absolventi môžu ísť do výskumu (napr. výskum nádorov na mozgu) alebo do akademickej sféry, ak nechcú alebo nemôžu pracovať v nemocnici na zmeny.
Závery z diskusie
Zhoda
- Štúdium medicíny je náročné a vyžaduje veľké množstvo učenia, disciplínu a čas na prípravu skúšok.
- Prijímacie procesy na medicínu často zahŕňajú testy z chémie a biológie, a prijatie závisí hlavne od výsledku týchto prijímačiek.
- Klinická prax zahŕňa aj nočné a dlhé služby (12 h a 24 h) a nie každý absolvent musí ísť do priamej klinickej praxe; možnou alternatívou je výskum.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že medicínu zvládne priemerný inteligentný človek s dostatočnou snahou a disciplínou, zatiaľ čo iní tvrdia, že na medicínu treba nadpriemernú inteligenciu alebo špecifické vlohy (napr. veľmi dobrú pamäť).
- Niektorí tvrdia, že známky zo strednej školy nerozhodujú a dôležité sú prijímačky, zatiaľ čo iní považujú školské výsledky a všeobecnú inteligenciu za relevantné pre úspech.
Otvorené otázky
- Do akej miery sú školské známky a IQ prediktormi úspechu na medicíne v porovnaní s motiváciou a disciplinou?
- Koľko fyzickej a psychickej záťaže dokážu dlhodobo zvládať študenti medicíny pri kombinácii štúdia a práce?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
prijímačky z chémie, prijímačky z biológie, prijímačky z fyziky, doučovanie, Rímske právo, latinčina, doktorát, bioinžinierstvo, výskum nádorov na mozgu, 12‑hodinové služby, 24‑hodinové služby
Miesta a osoby
Viedeň, Martin, Čechy
Je to individuálne, poznám ľudí čo medicínu nezvládli aj napriek disciplíne a snahe. Ale zas je rozdiel čo vnímaš ako priemernú inteligenciu. Známky v škole o inteligencii nevypovedaju. Jednotkarky odišli s plačom lebo ich vyhodili chudatka zo skúšky a trojkarky dávajú ľavou zadnou koľko krát
Nemyslím si. Je tam enormné množstvo memorovania, treba výbornú pamäť. A málokto dokáže týždne sedieť na zadku a učiť sa od rána do večera.
To záleží ako zvláda tie predmety (biológia, chémia atď), ktoré sú tam dôležité, a či to zvládne uvidí najmä v prvých dvoch-troch rokoch, či urobí načas skúšky.
Priemerný žiak to môže mať dosť ťažké.
ja si myslím že bežný človek - bez známosti , dostane zabrať..
synov kamarát vyštudoval, ale mal pomerne veľké problémy.
susedka vyštudovala aj s malinkou dcérou, ktorú mala v 2 ročníku.
Moja bývalá spolužiačka vyštudovala medicínu. Už na základnej ledva šla na trojkach, logické myslenie žiadne, moc jej to nemyslelo. Ale makala poriadne, ja by som to nedala
@mpg
@euka210 Baby nečítate s porozumením. Autorka písala o priemernom inteligentnom človeku. A to je 99% jednotkárov na gymnáziách či iných stredných školách. Študenti medicíny a lekári nie sú nadpriemerne inteligentný (podľa stupnice) ale normálne priemerný inteligentný ľudia - tak ako na väčšine vysokých školách či iných postoch vyžadujúcich vysokoškolské vzdelanie. Na vyštudovanie medicíny netreba mať vysoké číslo IQ (ani nemajú), stačí záujem a sadnúť za učebnice a učiť sa. Treba si položiť otázku, či by lekár vedel vyštudovať VŠ technického smeru, či za právnika, architekta alebo ekonóma. Je dosť pravdepodobné, že by mu to spôsobilo problémy pri štúdiu a to najmä z dôvodu, že dané predmety by ho nebavili. Bolo by to pre neho ťažšie ako medicína.
Závisí od toho, ako chces potom pokračovať. Mala som spolužiakov, ktori sa len a len učili, tvrdili, že nie je čas na nič iné a spokojne skončili. Ja som skončila tiež, dokonca s lepšími známkami a popritom som plnohodnotne pracovala. Plus som stihla jazyky.
Medicínu milujem, vďaka jazykom som výborne zaplatená a mám fakt spokojný život. Takže nie je to až také peklo, aby sa pri tom nedalo pracovať.
Ale aby som odpovedala na tvoju otázku - podľa mňa bolo štúdium fakt dosť náročné, mám spolužiakov, ktorí si popri medicíne urobili právo, konkrétne poznám dvoch a ti hovorili, že sa na jednu skúšku na medicíne učia 4-6 týždňov, na práve okrem zopár špeciálnych skúšok ako obávané Rímske právo, im stačili 2 dni.
Hlavne na to treba mat aj talent a zaludok. Moj muz isiel z elektronickej priemyslovky na medinu vo Viedni, vzali ho, ale po 3 rokoch si vybral specifikaciu na bioinzinierstvo. Doktorat ale robil z vyskumu nadorov na mozgu, nejake tri typy. Hlavne cloveka musi bavit chemia, fyzika a ta prax v nemocke. Oni mali hned od druheho rocnika, takze sa dost namakali.
áno, podľa mňa uplne v pohode, mala som kámošku medičku, bola som svedkom "učenia sa " ... Akurát musiš byť pripravená teda na telo, krv ... Toto je podľa mňa to, čo by mňa zadržalo to isť študovať.
@mooonika1975 mna tie 12tky sluzby a casto aj 24 sluzby. Ako je ine byt lekar potom vo svojej ambulancii a ine je byt tie roky v nemocnici.
Myslím, že na medicínu treba fakt veľa chcenia a sily. Nie každý je na latinčinu a tie podrobnosti, ktoré je potrebné vedieť. Nie každý znesie pohľad na ihlu či krv... Medicína nie je o tom, ako @kiki68 napísala, že musí pracovať v nemocnici 12h ako sestra či 24h ako lekár... Môže pracovať aj za minimum a vypomáhať v domovoch dôchodcov... Je to len na každom, či je ochotný venovať čas tomu, že bude pracovať pre to, aby boli ostatní zdraví, nie aby zarábali na chorobe ostatných...
Jasné že to zvládne človek ktorý sa učí a chce to, ženy ak nemáte vlastnú skúsenosť tak neraďte, každý si mysli že je to najťažší odbor, pritom sa v pohode dá porovnať aj s inými odbormi prirodovedeckymi napriklad farmáciou…
ja mam vystudovanu technicku VS. nam neraz starucki profesori, ked nas chceli povzbudit, hovorili, ze VS technickeho smeru vystuduju len inteligenti, pravo a medicinu vystuduju taki, co im staci disciplina a dobry zadok.
Ja s tym vsak vobec nesuhlasim, kedze mam spoluziacky zo strednej, ktore medicinu studovali a tam sa ucia take kvanta uciva naspamat, ze trebars ja s mojou pamatou by som to nedokazala. Mam 14 rocnu dceru a ona by bola dobrym adeptom na studium mediciny, lebo ma sialenu pamat- precita si 2x ucivo a dve A4-ky takmer doslovne zopakuje.
@gemerka17 kukni na net, priemerna inteligencia je 90-100...25%obyv.... urobia maturitu, vysku len tazko. Na VS potrebujes nadpriemer a na medicinu urcite.
A ze jednotkari na gymku su priemer...total somarina ...to su nadpriemer a mozu tam byt napriemerne inteligentni buduci IT, ktori maju vysoke IQ 1 len matika a prirodne odbory, zo Sj atd.mozu mat kludne aj 3.
Znamky ani IQ nie su urcujuce pre dobry zivot, najuspesnejsi byvaju prave 3 v skole, lebo vedia co chcu, su vynaliezavi a pri vysokom nadpriemere mozu chybat socialne zrucnosti a EQ...
@letter môžem ti z vlastnej skúsenosti povedať, že chcieť a učiť sa nestačí. Keď nemáš na to potrebné vlohy, tak sa môžeš aj na hlavu postavit. A to sa týka všetkých odborov nie len medicínskych. Ja by som v živote nevystudovala IT alebo technický odbor ale medicínu aj bez každodenného učenia. A je plno čo poodchadzali z mediny farmačky či iných lekárskych odborov lebo to proste nedávali, aj keď veľmi chceli a snažili sa pre to urobiť všetko. Na to treba aj trošku talentu, schopnosť zapamätať si veci adekvátne uvažovať, nie len chcieť a mať disciplínu. Je to to isté ako keď človek nevie spievať. Síce sa možno nauči nejak pracovať s hlasom aby to neznelo ako texaský masaker, ale asi sa tým neuživí.
@matkahelka jasne...su technicke typy, pamatove, jazykove, umelecke....moji nevedia napr.kreslit, ale matika im ide velmi dobre, jedneho zaujima vsetko o prirode, mensi vie slovicka z anj skor ako jeho starsj brat 😁
@kacernakokse to ako ja, co nemam technicke myslenie...kym mi to manzel nenakresli, tak len z rozpravania to proste nepochopim ked ide o technicke vecj...a to ja mam Vs a on "len" maturitu. On zase nechape na co je filozofia 😁 ...kazdy ma vlohy na nieco ine.
@kiki68 Viem, že to je brané počas štúdia ako prax. Kamarátka tak mala, ale zostala pracovať v nemocnici. Za to ja by som šla inam. Išla by som pomáhať druhým do zdravotníctva ako pacientom, ale nemôžem si dovoliť pri mojich deckách a rodine, že tam strávim celé dni... Takže sa rozhodujem, ktorou cestou ísť... Idem si to všetko vyzistiť priamo na škole, ako to vlastne funguje
Nevyskúšas, nezistis. Najprv sa tam dostať a potom vyskúšať. Ak je srdce na správnom mieste t.j. baví Ťa to, disciplína a chuť/ túžba po niečom robia veľa ako zvládnuť aj veľké prekážky.
Samozrejme, že vie. Ide to určite ľahšie ak ťa dané veci bavia, zaujímajú a máš k nim vzťah. Tam je to skôr založené, že naraz treba vedieť veľké množstva učiva na skúšku, avšak tých skúšok máš tak 2 kusy. Príprava na skúšku môže trvať 2-4 týždne. Na iných VŠ je to skôr o systéme viac skúšok, na ktoré ti treba ten týždeň - 10 dní. Množstvo učiva bude plus mínus rovnaké. Len je to inak naporcované.