Ako pomôcť dcére zvládnuť príchod nového súrodenca?
Ahojte, k staršej dcére (takmer 5 rokov) pribudol novorodenec. Zo začiatku asi prvý týždeň po príchode z pôrodnice bol fajn, dcéru sme nedali hneď do škôlky kvôli chorobám, aj manžel bol doma. Nejaký výrazný problém naozaj nebol, staršia dcéra sa pomerne tešila, hľadkala malého, mala dobrú náladu. Ale ako dni plynuli, začalo to byť stále horšie. Dcéra začala byť kvôli všetkému plačlivá, myslela som si, že je už z dlhého pobytu doma znudená, keďže pri novorodencovi som nemala toľko času na ňu (aj keď som sa snažila vždy aspoň 10-20 minút denne s ňou zahrať, hry a tak, porozprávať sa s ňou, objať ju, atď, večernú rutinu sme ponechali tu istú, vždy som jej ja alebo manžel ak nebol v práci prečítali rozprávku a dali ju spať). Myslela som, že ako sa vráti do škôlky, tak to bude všetko zase fajn. Ale práve naopak. Zo škôlky chodí úplne rozladená, nahnevaná, koľko krát nechce ísť ani domov, že ona chce byť v škôlke, a prečo som tak skoro po ňu prišla, a ona sa chce hrať a je urazená na mňa. Doma keď jej niečo zakážem (napríklad skákať po gauči pri malom novorodencovi alebo behať s jedlom po celom byte) tak sa koľko krát hodí o zem ako keby mala snáď 2 roky a obdobie vzdoru a začne vrieskať na celú bytovku. Ja už neviem čo robiť, fakt vramci možnosti sa jej snažím venovať, vysvetľujeme jej veci, aj včera keď sme isli cestou zo škôlky (malý spal v kočíku) som sa s ňou snažila rozprávať, ako bolo v škôlke, a tak sa zaujímať o ňu, aby nemala pocit že je na vedľajšej koľaji, tak bola odutá a začala ma odstrkovať od seba. Koľko krát po nás s mužom začne kričať a nemá žiadny rešpekt pred nami, a to sme ozaj skúšali všelijaké metódy, či už pekne jej dohovoriť, snažiť sa vcítiť do jej emócii, presmerovať pozornosť, alebo aj tvrdo určiť hranice, nepomáha nič, žiadne zákazy. Strop bol, keď malému nasilu chytila ruky, a nechcela ma k nemu pustiť a malý plakal. Už mám niekedy chuť ju naozaj vyplieskať po zadku, ale chápem, že ona nejako len nevie spracovať tie emócie, a ja jej v tom nedokážem nijako pomôcť, ona je tak strašne tvrdohlavá. Inak je šikovné dievča, dokáže pomôcť, strašne veľa veci zvládne sama, ale toto obdobie je pre nás všetkých hrozne náročné 😢. Teraz sa ráno pred škôlkou oblieka aj 20 minút, a pomôže len “vyhrážanie” že pôjde do škôlky v nohavičkách, ak sa nestihne obliecť, lebo ju berie do škôlky muž pred prácou a aby stihol, musia ísť o 7 ráno z domu. Inak by sa snáď ani neobliekla a tvárila sa cele doobeda, že ona sa nedokáže obliecť. Ja im ráno chystám raňajky, a starám sa o maleho, ktorý vtedy akurát vstava. Do toho aj novorodenec spí skoro stále len na rukách, na prse, alebo v kočíku, pripadne ešte v nosiči. Fakt niekedy s prepáčením padám na hubu z novorodenca a do toho takého uvrieskane 5 ročne dieťa, keď je muž do večera v práci, tak večer len čakám na to, aby keď už staršiu dám spať, aby si aspoň novorodenca zobral na pol hodinu na ruky a ja sa mohla aspoň osprchovať bez toho, aby novorodenec vrieskal niekde odložený. Maleho uspať na nočný spánok trvá väčšinou par hodín a spať chodí až po 22, niekedy aj 23. Cítim sa ako hrozná matka. Nehovoriac o tom, že koľko veci v domácnosti len tak stojí, som rada keď pri nich navarím niečo rýchle na večeru a večer pádnym od únavy do postele a v noci x krát nočný kolotoč kŕmenia a prebaľovania a vstávam totálne unavená.
žiarli, ale pre ňu je to situácia ako keby si tvoj muž priviedol do rodiny novú ženu a od teba by chcel, aby si ju ľúbila a starala sa o ňu, jasné, že by si žiarlila, nechcela by si, aby sa jej muž venoval, aby trávil väčšinu dňa s ňou a na teba už nemal toľko času ako predtým... musí to spracovať a musí mať istotu, že ju stále máte radi ako predtým
možno by pomohlo, keby trávila čas len s tebou a mladšie dieťa by bolo u otca/babky aspoň na hodinu denne alebo opačne, aby si ju muž zobral niekde von do parku, na ihrisko, na zmrzlinu, aby mala pocit že je stále vaša princezná
No takto...
Darmo ze dcerka by nemala byt na vedlajsej kolaji, na tom sa zhodneme. Ale 5 rocne dieta je dostatocne velke, aby chapalo hranice ublizovania babatku, vrieskania na celu bytovku, vrieskania po rodicoch, skakanie na gauci pri novorodencovi. Ani by neletelo, aby som jej po takychto excesoch milucko vysvetlovala. To na okraj. V zasadnych veciach proste musi mat dosledne dane hranice - a ziadne ze "toto na nu nefunguje"...
Co sa tyka casu - 10-20min je podla mna malo, skuste sa s manzelom po praci a skolke prestriedat, jeden s babom, druhy trebars hodinku niekde pomimo moze zobrat dceru, prip.sa venovat nejakej aktivite s nou.
A len offtopic, ale toto tiez nie je "okej":
"Maleho uspať na nočný spánok trvá väčšinou par hodín" - ak novorodenca uspavas PAR HODIN nieco je velmi zle. A to hovorim ako matka viacero deti a teda jedno bolo fakt tragicky nespavec.
Cíti, že je na druhej koľaji. 10-20 minút denne sa jej venovať je strašne málo. Venuj sa jej viac, ona teraz potrebuje viac ako novorodenec
Zapoj ju aj do pomoci s bábätkom, nech cíti, že je dôležitá
@anonym_eb022b Ma sa rozpolit? Novorodenca nechat v ohradke pol dna?
a súhlasím s tým, aby si ju zapojila do starostlivosti - nech donesie/odnesie plienku, pomáha s kúpkaním, keď dojčíš môže byť ona pri vás a niečo dobré papať, keď prebaľuješ ona môže prebaľovať svoju bábiku
@anonym_eb022b Ma sa rozpolit? Novorodenca nechat v ohradke pol dna?
@anonym_3753cc Nie, dá sa aj súčasne venovať obom, keď novorodenec nespí. Môže ležať vedľa, kým sa pohrajú. Novorodenec je časovo najmenej náročný.
Je pekné počasie dá sa ísť spoločne na prechádzku, na ihrisko.
@anonym_autor suhlasim, ze veci ktore su cez ciaru aj v normalnej situacii treba razne zakrocit. Ma 5r, uz tomu viac chape ako keby mala 2r. A 10-20min denne s nou je zufalo malo. Ja som dojcila a popritom starsim citala rozpravku. Ked je maly kludny, nech si lezi na gauci a ty sa s nou za ten cas hraj. A popros ju o pomoc pri malom...doniest plienku. Ked sa hadze o zem, tak sa hadze. Akysi regres je v poriadku. Moj si obliekol perinku alebo nie aby maleho "tahali" hore, ale 3r a 5r s nim chodili po 4 po dome 🤣
@anonym_autor Možno by pomohol čas len osamote s tebou alebo mužom, ukázať jej fotky že aj ona bola bábätko a že si ju tiež prebaľovala, krmila a tak. A celkom ma tam vyrušuje to slovo "tvrdohlavá" že bola vždy, skôr mám pocit že je to o Vás že nemáte u nej autoritu a kým bola sama išlo všetko podľa nej a bola ok v správaní hoci Vás nerešpektovala a ako prišiel súrodenec je problém že to nejde podľa nej a nedokážete jej vyhovieť.
@anonym_3753cc Nie, dá sa aj súčasne venovať obom, keď novorodenec nespí. Môže ležať vedľa, kým sa pohrajú. Novorodenec je časovo najmenej náročný.
Je pekné počasie dá sa ísť spoločne na prechádzku, na ihrisko.
Ahoj, mame 5 deti, 13,11 a 5,5 a 3,5 rocne a 6 tyzdnove babatko. No, 5,5 rocny to zvlada celkom ok, sem tam vystraja, a musi sa niekolkokrat denne vyzurit, 3,5 rocna dost ziarli, ale ochotne robi "pomocnicka", uz mame aj skolkarske sople na programe. Takze radu nemam, len "nejako prezit"...
To, ze Ti pisu, ze nie je normalne uspavat tak dlho novorodenca. No teda, ja si pod tym predstavujem vrieskanie, koliky, pitie na xy krat (ja dojcim, takze v kuse prsnik), ked nie to, tak nosit, grgat, skusat potom uspat. Potom sa zacne pucit a zas plakat, lebo sa jej neda vyprdkat...takze toto je podla mna, ze musis s nim dorabat niekolko hodin a je to o drzku. A taky novorodenec, no darmo aj nasu zoberie muz na ruky, ked takto vresti, chce len mna a prso. Takze ostatne veci okolo starsich robi muz a ja sa snazim aspon s nimi porozpravat. Ked sa mi da, tak si kresli pri mne a komentujem, robim jej copiky, a takto. A ked mala tie sople, no tak co narobim, pustim aj telku, a nie, nebudem si to vycitat.
Ale to, ze by Vas nerespektovala, v tom maju baby pravdu, tiez mi to tak pride. Ale niekedy aj ja musim x krat upozornovat a muz ich dakedy posle z gauca dole, ze tam nebudu, ked sa nevedia spravat. Ale proste to posluchnu. Niekedy s revom, ale posluchnu.
@anonym_eb022b no ked je vsetko idealne, co asi nie je...asi by inak nepytala radu. Nasa napriklad vcera nepospala skoro nic, len vrestala. Dnes spala cez obed 2,5 hodiny, ja som si len kavu vypila, co spravil muz, ziadne ranajky, ked zaspala, sla som rychlo uvarit leco a spratat kuchynu a dat prat. No tak ju snad nenecham revat v kociku alebo postielke, kde mimochodom byt nechce. Teraz mi spala pol hodinu a zase vresk. Cucla si a spi na mne. Starsie deti su same na zahrade. Muz drieme pri nas po praci. Akonahle ju dam zo seba dole, bude hore, mrvi sa, puci zo spanku, takze brusko zase...ze nenarocny novorodenec 🫣 no, uz je hore, idem...
No takto...
Darmo ze dcerka by nemala byt na vedlajsej kolaji, na tom sa zhodneme. Ale 5 rocne dieta je dostatocne velke, aby chapalo hranice ublizovania babatku, vrieskania na celu bytovku, vrieskania po rodicoch, skakanie na gauci pri novorodencovi. Ani by neletelo, aby som jej po takychto excesoch milucko vysvetlovala. To na okraj. V zasadnych veciach proste musi mat dosledne dane hranice - a ziadne ze "toto na nu nefunguje"...
Co sa tyka casu - 10-20min je podla mna malo, skuste sa s manzelom po praci a skolke prestriedat, jeden s babom, druhy trebars hodinku niekde pomimo moze zobrat dceru, prip.sa venovat nejakej aktivite s nou.
A len offtopic, ale toto tiez nie je "okej":
"Maleho uspať na nočný spánok trvá väčšinou par hodín" - ak novorodenca uspavas PAR HODIN nieco je velmi zle. A to hovorim ako matka viacero deti a teda jedno bolo fakt tragicky nespavec.
@anonym_eb022b to som síce nezmenila, ale okolo bábätka ju zapájam, s tým nemá problém, ale rozkrájať sa neviem, snažím sa venovať čo sa dá, ale je to náročné .. preto aj po ceste zo škôlky sa snažím zaujímať o ňu a rozprávať sa s ňou, ale keď sa niekedy nechce, čo mám robiť .
@anonym_e6363d manžel ma teraz náročné obdobie v práci, vypadla im kolegyňa dlhodobo PN a ďalšia isla docasne PN a ťahá nadčasy, doma je tak 2 dni do týždňa a zvyšok je do večera v práci, aj dnes príde až pred 21 domov, čiže som na všetko sama, akurát dcéru rýchlo zaniesol do škôlky ráno, to je cele.. moji rodičia bývajú ďaleko, a svokrovci tiež pracujú, svokra tiež na služby, a tiež by sem musela dochádzať, nedá sa to úplne realizovať, aby sem pravidelne chodila, keď tak si berie niekedy staršiu, aspoň ma zmenu prostredia, ale nerieši to problém, že sa jej malo venujem ..
@anonym_000f7a keď je manžel tak 2 dni do týždňa doma, som rada, že sme vôbec ako rodina spolu 🙈 aj to sa snažíme riešiť aj povinnosti, ako upratovanie (myslím take väčšie, čo nestíham cez deň, take “sobotňajšie”,)rieši nákupy potravín, keďže bývame v byte bez výťahu, a ja nemám šancu trepať aj nákup aj kočík, pripadne aj po doktoroch keď musí (ma nejaké zdravotne problémy) a reálne teda z tých par dni čo sme spolu, sme reálne spolu koľko krát len par hodín, lebo povinnosti .. a k tomu nespaniu, ako tu zaznelo potom nižšie, koliky.: keď máš deti, mala by si chápať … nemyslim tým, že by nespal ani sekundu x hodín.. aj teraz ho mám v nosiči a chodím po byte hore dole, z času na čas sa prebudí, plače a nafukujeho, vyprdi sa a zaspí naspäť.. ale položiť ho do postieľky neexistuje, takže idem s ním v nosiči rýchlo spratať kuchyňu a porobiť čo treba .. no a na zvyšok odpisem neskôr, lebo medzičasom už spokojný nie je ani v nosiči a plače 🙈🙈🤯
Cíti, že je na druhej koľaji. 10-20 minút denne sa jej venovať je strašne málo. Venuj sa jej viac, ona teraz potrebuje viac ako novorodenec
Zapoj ju aj do pomoci s bábätkom, nech cíti, že je dôležitá