Ako riešiť násilie staršieho dieťaťa voči mladšiemu?
Prosím vás o radu, ako si poradiť alebo čo robiť s mojim problemom. Mám 2 deti. Starší syn 2 roky, mladšia 2 mesiace. Syn každý deň ubližuje svojej malej sestre. Kuše, udiera, škrabne. Dookola vysvetľujeme , že to sa robiť nesmie, to je malé bábätko a nesmie sa mu ubližovať. Ale toto sa u nás deje aj niekoľkokrát denne. Bojím sa ich nechať spolu v jednej izbe aby jej niečo neurobil. Je to žiarlivosť? Vzdor? Prejde to niekedy? Bolo by dobre poradiť sa s detským psychológom ako to riešiť?
Dvojrocne dieta nesmies nechat v izbe same s babatkom... proste nikdy nie osamote a ako sa k nemu vobec dostane, ze ho skrabne, kusne, udrie? Musis zasiahnut nez to spravi, predvidat, chytit ruku, odsunut ho, povedat jasne nie, nesmies! A ano prejde, ale musis byt prisna. Na druhej strane ked babatko spi, odloz ho do postielky (alebo manzelovi, proste najdi si cas), vezmi k sebe dvojrocneho a venuj sa vylucne jemu...
Jasne že žiarli. Pretože doteraz bol zvyknutý, že si všetok cas venovala jemu…. Snaží sa na seba upozorniť, lebo sa cíti byt odstrceny a keď bude súrodencovi robiť zle, tak má istotu, že na neho upriamis pozornosť. Nemyslím si že ho bude potreba ihneď vláčiť k psychologovi…. Skôr by som ho viac zapájala do spoločných aktivit a hlavne s ním viac treba komunikovat a vysvetľovať mu. Treba popracovať na tom, aby si voči sestre vytvoril pozitívny vztah a to sa môžeš pokúsiť urobiť spôsobmi ako som ti napisala vyššie…
@vler nie som za to aby sme ho bili, ale už párkrát dostal po prstoch
@anjelicek26 tak toto je najlepsi spôsob ako ešte viac zhoršiť celu situáciu a problém… to dieťa sa snaží na seba upozorniť, lebo nemá takú pozornost od matky, na aku bolo zvyknuté. Treba mu len ukázať a viesť ho k tomu, aby si voči tomu druhému súrodencovi vybudovalo postupne pevný a pozitívny vzťah, naučilo sa rešpektovať toho druhého súrodenca… to, že autorka bude cely deň “zavretá” s 2 mesačnou niekde mimo toho 2 ročného dietata a potom na večer sa mu bude hodinu pred spaním venovať, to jej syna nenavedie k vybudovaniu nejakého vzťahu voči druhému súrodencovi…
Myslim ze to je ziarlivost. Starsi stratil kopec tvojej pozornosti, lebo ju teraz venujes babatku a tak mu to chyba a tymto sposobom sa jej dozaduje.
2 rocne dieta nechce robit zle, len nevie ako inac ti povedat ze ho trapi ze si ho vymenila za nove dieta, lebo tak to on asi vnima co sa u vas doma stalo. Urcite by som ho teda netrestala, tym este viac umocnis pocit ziarlivosti a nenavisti voci mladsiemu.
Urcite traba zabranit pristupu starsieho k babatku a potom radia sa venovat pravidelne starsiemu osamote ked ma celu tvoju pozornost.
@anjelicek26 ani ich v jednej izbe nenechavam. Ostáva v spálni, a on si dvere do izby vie otvoriť. Nechávame ju väčšinou na našej posteli. Ale keď ide o to, ani v postieľke by nebola v bezpečí pred ním. Inak každodenne sa mu venujeme obidvaja, nie je odstrcený len kvôli nej. Chodíme von, staviame si kocky, hádžeme loptu... Len on asi vo svojej hlavičke to teraz berie tak že sa mu malo venujeme alebo že ho už nemáme radi. Ja dúfam že to prejde čoskoro lebo z toho mi je veľmi smutno.
@gabika0825 tak na tomto sa nezhodneme, deti mam 5, ublizovanie 2 mesacnemu dietatu je neakceptovatelne a je uplne "jedno", ze vsetky emocie toho dvojrocneho chapem, prakticky to male moze aj zabit... ona sa nema "zatvarat" nikam, maju byt spolu, ale jednoducho na dosah ruky jednemu aj druhemu dietatu, aby vedela zasiahnut. Vztahy si buduju, ze tie vsetky veci budu robit spolu, presne tak. Domacnost pocka, navari vecer. Ale nemoze ich nechat samych, nesmu sa tie veci stavat, ze to male udrie, nie to kazdy den a to aj viac krat... kde je vtedy ona, ako je to mozne, ze opakovane?
A autorka nemas ho bit, mas mu tu ruku chytit a povedat jasne nie, to boli, to nesmies, tym jej ublizis, to NECHCEM aby si robil, Na druhej strane v dietatu vyvolavaj pozitivne emocie, chval ho za to, co uz vie urobit - ako sa uz pekne pohras, ako sa pekne vies obliect, ako pekne papas, ako si pekne upratujes, ako si mi pekne pomohol, posiluj jeho sebadoveru, ze stale ma pozitivne momenty kazdy jeden den a nie malo.. A nie, nemusi pomahat zo surodencom, nie cely svet sa toci okolo neho...nie teraz v dvoch rokoch... nie kazde dieta to berie dobre taketo pokusy...
@gabika0825 vysvetľujeme že to je tvoja malá sestrička, ktorá ťa má rada a dúfam že aj ty ju budeš mať rád. A vtedy tak sedí a počúva, podľa mňa aj rozumie čo mu hovorím, lebo je veľmi rozumný. Aj ho zapájame do starostlivosti a to sa mu páči. Je pri nás keď ju kúpeme alebo prebalujeme, vonku ju kocikujeme spolu. Každý deň sa mu venujem niekoľko hodín, aj sami dvaja vonku ideme ako mama a syn.
@anjelicek26 ale napríklad sedíme spolu na gauči, malú mám na rukách a on príde ku nej a z ničoho nič ju udrie. Najhoršie je že ju udiera do hlavy. Včera ju aj poskrabal na hlave že jej tiekla krv. Ale podarí sa mi aj zareagovať skôr ako ju ide čapnúť a chytim mu tú ruku a vysvetlím že to sa robiť nesmie. Ja ich nechcem nechávať spolu samých ani na tom gauči keď idem napríklad do kuchyne sa napiť a na deti vidím, lebo máme spojenú obývačku s kuchyňou. Keď som s nimi sama doma tak malú radšej zamykam do spálne, inak sa bohužiaľ nedá.
A inak to čo píšeš, že ho máme chváliť to presne robíme. Obul si papučky tak dostal pochvalu že je šikovný. Keď som ho poprosila aby mi podal pre sestričku plienku a mi ju podal, pochválila som ho. Upratal po sebe hračky, pochválila som ho. On je rád pri nás keď ju prebalujeme alebo kúpeme.
Toto je par rad z Nevychovi ako riesit surodenecku ziarlivost:
1. Treba pochopit ze to je take akoby si muz priniesol novu zenu a povedal vam ze odteraz budeme spolu stastne zit a lubit sa..
2. Dat starsiemu pristor vyjadrit svoje emocie. Netrestat ho za to ked povie ze maleho surodenca nema rad. Mat pochopenie pre jeho emocie. Namiesto: “ty si ale skaredy chlapcek ked hovoris take veci”, povedat: “Aha, takze ty nemas rad braceka, lebo sa s nim neda hrat a bojis sa ze teba uz nelubim. No chapem, je to tazke.”
3. Ked dieta povie ze neznasa mladsieho surodenca znamena to ze ma vo vas doveru. Ze sa neboji hovorit o svojich emociach. Je to dobry signal. Neznicte mu tu doveru handlivymi odpovedami.
4. Nesudit jeho pocity. Namiesto toho ich nechat vyjst na povrch a odzniet aby ich dieta nemuselo hromadit vnutri.
5. Ak starsi napada mladsieho fiziky, objimte starsieho. Lebo jeho stuchance a kopance su volanie o pozornost a lasku.
6. Vyhratde sic as len na seba bez mladsieho a naplanujte spolu dopredu nech je pravidelny aby sa starsie dieta mohlo nan tesit.
7. Ak sa bude zdat ze ten cas je este daleko a starsie dieta zacina byt ziarlive povedz: Zlatko chybam ti ze? Pomohla by ti pusa? Uz sa tesim ako budeme vecer spolu ale vidim ze by si ma potreboval uz teraz. Mam 5 minut? Chces sa pomaznat?”
8. Zbavit sa predstavy ze dokonaly surodenecky vztah je neustala laska a kamaratstvo medzi surodencami.
Ahoj, mozem len popisat ako to funguje u nas. S dcerkou 2r mam velmi blizky vztah, ziadne bacanie ani bitie ci vrieskanie sa u nas nikdy nekonalo. Narodila sa nam dcerka a od zaciatku som na ne obe davala pozor a hlavne starsiu zapajala do starostlivosti ako svoju partacku. Ziadne delenie deti, ci odstrkovanie...spajanie a vysvetlovanie. Nikdy a to uz takto fungujeme 7 mesiacov neprebehla ziarlivost alebo agresia zo strany starsej, ale prave naopak. Dokonca sa starsia zacala hrat s babikami, zacala sa hrat na mamu a zacala sa velmi starat o nasho psika, fenku husky...cese ju, ozdobuje, umyva specialnou penou...zboznovane auticka vymenila za babiky a neustale si pyta mladsiu sestru na seba...objima, bozkava, stara sa, kremuje. Ked malinka zamrnci alebo zaplace hned leti za mnou a hlasi, klooe jej na dvere a ide sa starat. Citi sa velmi angazovana a aj ju za to s manzelom chvalime, objimame, bozkavame.
Nam pomaha obe deti spajat. Vzdy ked sa hrame, snazim sa aby boli v 1 izbe. Dokonca som starsiu naucila, ze ked idem babao uspavat, treba byt ticho, lebo ked babo zaspi, mozme sa hrat len mu 2 spolu. Od kedy to pochopila, chodi pomaly po spickach a neplace, ze som sla za babom uspavat do izby ale caka ma na gauci a potom sa tesi na spolocny program.
Suhlasim s anjelicek, nesmies ich nechavat ani na sekundu bez dozoru, resp.babatko. 2r deticky vedia ziarlit a neuvedomuju si svoju silu ani nasledky a moze dojst k nestastiu. Nasej sa tiez par razy na zaciatku nechtiac podarilo ruckou pri kremovani babatka zatlacit silnejsie a hned ako sa rozplakalo babo, tak aj ona sama od seba. Detto ked babatku prstom masiruje dasna (idu zubky), ked babo zaplace sama sa zlakne a hladka ju. Ale vzdy, vzdy som pri nich a nenechavam ich bez dozoru.
Ja by som sa pokusala viac starsieho angazovat a spravit mu z tej starostlivosti vyhodu kadejakymi fintami. A spajala by som ich. Napriklad aj to velmi zaposobilo, ked som hovorila starsej ze babo place, lebo ze ona chce len a len teba, velmi ta chce a ze kde si sa ma babo pyta. No a stale place, ze ona sa chce mojkat a ze kde si (jasne, ze je to kravina) . Starsia na toto ale velmi pekne reaguje a hned bezi, ze ide potesit babo, lebo babo ju chce a hlada. Citi tu dolezitost a opatuje lasku.
@gabika0825 anjelicek nikde nenapísala, ze sa ma matka sama zatvárať s dieťaťom, čítaj s porozumením
To prejde, u mojej dcerky to trvalo tak 3 mesiace. Neublizovala, ale vyzadovala si pozornost. U strednej dcerky snad aj 1.5roka 😅 a teraz uvidime... chlapci vraj ziarlia viac. Kamoska mala rozdiel 1.5roka a starsia sa kazde rano zobudila a vykrikla "Šimona nie!"... prsty do očí furt... antibioticke kvapky... no bolo to drsne, ale preslo. Aj teraz sa pobiju ale uz je to ine.
Urobila si chybu už keď si bola tehotná. Mala si ho dokonale pripraviť na príchod malej sestričky, zariadiť, aby sa na ňu tešil. Takto je zmätený, že už nemá pozornosť a žiarli. O tom ako to riešiť teraz ti už výbornú radu napísali vyššie
U mnohých mláďat je to prirodzený inštinkt v záujme prežitia. Časom z toho vyrastie a nebude ti veriť, keď mu raz povieš aké ohavnosti robil mladšej sestričke.
U nás zabralo zapojiť ho do starostlivosti, syn mal 3, keď sa narodil mladší. Spolu somnou ho kúpal, prebaloval,keď som dojčila, tak mu čítal knižky, dala som mu pocítiť jeho dôležitosť. Ale čo úplne najviac pomohlo na zblíženie medzi nimi, keď som mu ukázala ako sa bábätká masírujú. Potom každý večer po kúpaní šiel brata masírovať, hladkať.. chlapci nového súrodenca prežívajú ťažšie ako dievčatá ale dá sa medzi nimi vytvoriť puto, postupne, bez nátlaku spoločnými aktivitami 🙂
Ešte odporúčam knihu aha rodičovství -sourozenci, pochopíš v nej veľa
No môj syn sestre neublizoval, práveže ju chránil, spal s nou, jedli spolu, všetko spolu robili. Ale ja som mu nikdy nepovedala, že nesmieš, lebo ona je malička, musím ju nosiť na rukách, lebo je malička, teraz ona je na rade, lebo plače. Ja som robila všetko s obidvomi. Keď som uspavala maličkú, tak syn lezal z druhej strany a hladkala som ich obidvoch, keď jedno pilo mlieko, aj druhému som urobila, keď jedno som prezliekala, aj druhé, keď som kúpila napríklad malej hrkalku, aj malému autíčko. Keď náhodou plakala, tak on ju išiel hladkať a potom prišiel za mnou "povedať" že urobil moja...nemali dôvod žiarliť. Doteraz sú spolu, jedine v škôlke sú v iných triedach, ale na dvore že sú ako siamské dvojičky. 😂 A už sa vedia aj pobiť, aj si sadnú na opačnú stranu gauča a dajú medzi seba matrace, aby sa nevideli, ale o 10 minút si už chýbajú. 😁 Keby tak nevrieskali 🙈
a neskusala si nosit so sebou po byte malu v satke ci inom nosici?
Lebo to ze ju zamykas v spalni v podstate podporuje u starsieho syna pocit, ze cim viac jej bude ublizovat, tym viac malu budete odkladat prec - cize dosiahol svoje. Mama dava "prec" surodenca a som tu len ja.
Proste natvrdo ho ucit, ze sestricka tu je, bude, je sucastou nasej rodiny, a budeme zit vsetci spolu. Just by som ju nosila vsade , este aj pri tom ako sa venujem synovi.
Ja som mala 4 deti s dvojrocnymi odstupmi, poslednz odstup medzi 3 a 4.tym dietatom bol 2,5 roka.
Byvali sme v malom byte /kym sme nesli do domu/, nemala som ziadne prebytocne miestnosti na "zamykanie" babetka. Takze ci sme chceli ci nechceli vzdy vsade spolu, spalna bola na spanie v noci, prip. na denne spanie deti co spali este cez den.
a "hernoobyvacka" bola nasa spolocna miestno, novorodena, 2,5 rocny , 4,5 a + 6,5 rocne deti. Samozrejme natahovacky aj ziarlivost tam bola...ale prave preto ze od narodenia boli zvyknuti akceptovat pritomnost noveho babetka ako fakt, tam si ani nespominam ze by prave novorodeni surodenci boli atakovani skrabancami ci udermi.
Popravde ja som nerobila ani ziadnu extremnu pripravu, ci ubezpecovanie starsieho surodenca, ze toto je nejaka extra situacia, ktorej treba venovat zvlastnu pozornost. Uz v tehotenstve vedeli ze pride surodenec, ze budeme viaceri, nerobili sme z toho ani extra tesenie, ze hura baloniky, dostanes z nemocnice od babetka darcek a podobne.
Nečítala som diskusiu,ja nie som nejak extra dokonalá , špeciálna matka ,nemám načítane žiadne knihy , nepodam žiadne poučky ako niektoré dámy.Neradim sa medzi tie, ktoré majú výchovu a starostlivosť načítanu a dokonalú...
Kdesi nastal ale podľa mňa problém....možno malo vysvetľovania, prichystania dieťaťa na súrodenca atď atď....
Našťastie,mám doma autistu a nikdy som to nemusela nejak riešiť.ci už keď som čakala 2 dieťa alebo 3tie vo väčšom rozostupe.
Deti som vopred upozorňovaka a snažila sa im vysvetliť lásku,to ,že ak sa im bude zdať,že sa viac venujem im mladšiemu súrodencovi, neznamená že ho mám radšej ,ale potrebuje odo mňa viac pomoci -sam sa nevycika,nenapapa,neoblečie atď....
Že pri každej jednej som vynakladala a stále vynakladam úsilie,venovanie sa a že ich ľúbim všetkých rovnako
Každý deň si hovoríme ako sa ľúbime...
Zatiaľ som nemusela riešiť nejaké bitky...snáď a dúfam,že to pochopili
Ja viem,že malému dieťaťu je ťažšie vysvetliť,ale možno na fyzickych ukážkach sa to dá...pohladkať jedno dieťa,potom druhé....
Asi len skúšať....držím palce...
Mám tri deti s malým vekovým rozdielom.. na žiarlivosť vždy najlepšie fungovalo to, že som staršiemu dieťaťu podsuvala to, že bol presne taký istý ako bábätko.. ani nechcem spočítat koľko krát som opakovala, pozri vyzerá úplne ako ty keď si bol bábätko.. toto presne si robil ty keď si bol bábätko.. také isté vlásky si mal aj ty.. také isté prsty, nos, oči.. je jedno ak aj nemal.. treba to stále hovoriť.. keď ublíži, tak povedat, že jeho by to rovnako bolelo keby mu to niekto robil.. proste - starsie dieťa sa musí vidieť v mladsom..
potom treba dieťa zapájať - všetko sme robili spolu.. vždy sme boli všetci pri sebe v jednej miestnosti.. aj som ich spolu uspávala, tak, že som si ľahla medzi nich, jedného som držala jednou rukou, druhu som držala druhou rukou.. jednoducho deťom som odmalička vstepovala že patríme k sebe všetci..
No a áno, treba byť aj niekedy s dieťaťom sám, ale v bežnom týždni, keď je muž v praci sa to jednoducho nedá.. cez víkend sme sa potom na chvíľku delili, že každý rodič bol s každým dieťaťom zvlášť.. keď už boli traja, tak sme sa delili tak, že dvaja starší s jednym a najmladší s druhým rodičom..
Môžem povedať, že akýkoľvek náznak žiarlivosti rýchlo odišiel, rychlo si na seba zvykli a dodnes majú dobrý vzťah navzajom.. mám syna, dcéru a syna, dvaja už puberta, tretí ešte predpuberta..
Už keď bol malý v brušku tak sme staršieho pripravovali na jeho príchod. To mal 2,5r. Rozprávali sme sa,že keď sa narodí ešte bude veľmi maličký a bude veľa spinkať a papať a nebude sa s ním hneď vedieť hrať. Budeme ho spolu prebaľovať,prezliekať ,kupkať ,atď. Ukazovala som mu rôzne videá novorodencov so staršími súrodencami zhruba v jeho veku aby videl ako to funguje. Na začiatku to bolo preňho ťažké, lebo všetko bolo len okolo bábätka kým sme nabehli na nejaký režim a aj s dojčením boli problémy ,tak som sa mu nevedela venovať. Mne to bolo veľmi ľúto . Keď som mala čas, keď bábätko spalo tak som sa mojkala a venovala staršiemu. Ale od začiatku sa naňho veľmi tešil ,tak jemne ho pusinkoval aby mu nejako neublížil. Keď asi polročný začal štvornožkovať a stavať sa na nohy ,rúcal mu stavebnice ,bral hračky (lebo jasné,že chcel vždy to čo mal jeho starší brat ) tak vtedy sa naňho starší hneval ,párkrát doňho strčil tak,že si malý aj hlavičku udrel a to som sa vtedy vadila ,vysvetľovala mu,že to nesmie lebo je stále maličký a môže ho zraniť. Párkrát som ho pristihla ako ho veľmi stláča alebo naschvál doňho hádže hračky,vysvetlila som mu,že to nesmie robiť, je to jeho malý braček,ktorého má ochraňovať a nie mu ubližovať. Zvykla som zapnúť kameru ,odísť a sledovať či mu niečo urobí.Teraz má malý 8 mesiacov a ľúbia sa ,starší mu už nerobí zle ,podáva mu hračky ,pohladí ho po hlávke,utrie mu soplíky,dá mu čajík a vo všetkom mi pomáha. Musíš budovať ten súrodenecký vzťah medzi nimi . Starší musí pochopiť,že už nie je sám a že jeho sestrička vás potrebuje. Aj jeho. Mladší súrodenec stále nasleduje staršieho. Držím palce ,chce to hlavne čas kým to pochopí.
My toto mame za sebpu 2x. Prvy syn ale nikdy neublizil a sestercku vzdy chranil. A zo zaciatku si ju velmi nevsimal. Ale on je celkovo dieta na pohladanie. On asi ani ziarlivost nepozna.
Tretie dieta mame chlapca a ked mal 2 roky, tak pribudla dalsia sestricka a to bol iny masaker. To som mala dojem, ze nic ine nerobim, len striehnem. Ale poviem Ti, ze to prejde. Teraz ma mala dva roky a kludne zbije 4 rocneho brata 🤣. Vytrenoval ju.
@petracandle no ako pripravis take 1,5 rocne dieta na nieco tak "imaginarne", ako je surodenec...😅. Urcite mu rozpravali, co a ako, ale to dieta nema kapacitu to pochopit. Ani 2 rocny plne nerozumie. Pre neho to je proste sok tak ci tak.
Autorka, preide to...naša malá mala 2r1m, keď sme doniesli dvojičky...a ona chcela detičky stláčať, tak ako svoje bábiky v strede hrudníka, aby rozprávali...a teda rýchlo pochopila, že aj zlá pozornosť je aspoň nejaká pozornosť...
Mne poradila suseda toto : nevšímať si to dieťa čo robí zle, ale celú pozornosť v takej situácii obrátiť na toho komu sa ubližuje, poľutovať, nezvyšovať hlas....napr. sestra ťa udrela, to bolí, au ukáž pobozkám ťa tam... u nás to zabralo za dva dni na 100%...+ mať bezpečné miesto aj v obývačke aj v spálni, kde môžeš menšie dieťatko "odložiť"
@aliaray1 ahoj, ďakujem ti za tvoju skúsenosť, to je krásne ❤️
@petracandle hovorili sme mu snáď aj každý deň že bude mať sestričku, bude ho ľúbiť a keď vyrastie budú sa spolu hrať. Ale myslíš že také malé dieťa čo nemalo ešte ani 2 roky tomu rozumel o?
@denkabemommy on sa tiež zapája do starostlivosti, a aj vidím že sa mu to páči. Minule keď som s ňou cvičila s nožičkami tak pozeral na mňa, potom prišiel a chytil jej nožičky a cvičil so mnou. Rád po nás opakuje veci. Keď videl že ju držím na rukách tak si ju pýtal na rúčky aj on. A vidím že má ju rád. Aj muž hovori to isté. A ďakujem za tip na knihu, idem sa na ňu pozrieť
@negymama už aj nad tým som rozmýšľala, že kúpim ten nosič a bude v nosiči. Zišiel by sa mi aj keď chcem ísť vonku s obidvoma. Teraz to zatiaľ takto riešim, že malú radšej do izby zamykam, viem že to nie je správne, ale je to z dôvodu jej bezpečnosti. On je taký nevyspytateľný, že hráme sa na zemi, ona leží na gauči a z ničoho nič príde a ju udrie do hlavy alebo kusne. Proste urobí to počas toho ako sa venujem jemu. Sa trochu obavam že mu to správanie ostane keď bude starší a bude ubližovať deťom v škôlke, škole. My sme mu hovorili, že bude mať súrodenca, ale pochybujem že vôbec rozumel tomu čo to znamená.


Dala si mu aj nejaky trest za toto dennodenne ublizovanie- aby pocitil nasledky svojho konania- alebo len dookola vysvetlujes?