Ako zlepšiť vzťahy medzi súrodencami?
Dobrý deň, veľakrát som čítala, že za vzťahy medzi súrodencami a vzťah rodič dieťa je zodpovedný rodič alebo obaja rodičia, ktorí utvárajú deťom obraz celkovo o medziľudských vzťahoch alebo vzťahoch v rodine. Je mi jasné, že dospelé deti môžu tieto vzťahy zmeniť a pokiaľ nemali vzťah so súrodencom v detstve, v dospelosti sa to môže výrazne zmeniť. Ale pokiaľ súrodenci vzťah medzi sebou nemajú, môžu za to rodičia? A vôbec, musia mať tie deti vzťah medzi sebou? Mám pocit, že vzťahy medzi súrodencami sa idealizujú a každý má predstavu toho, že keď deti pochádzajú z jednej rodiny, automaticky sa musia mať radi kvôli spoločnej krvi, ale v mojom okolí veru nepoznám dobré súrodenecké vzťahy…Ako to je vo vašich rodinách a čo ste robili, ak majú vaše deti skutočne pekné a vrúcne vzťahy?
@minenkaa to nebola veľmi odpoveď na moju otázku, prepáč. :D
Bola ,čo by sme robili aby deti mali vrúcne vzťahy,mám jedno, aby chuda nemalo takého súrodenca ako ja a zbytocne neprežívala celá rodina to čo prežívame
myslim, ze je to velmi individualne a skor to zalezi od pohlavia surodencov a vekoveho rozdielu medzi surodencami. najhorsia kombinacia je ked je brat starsi od sestry o cca 5 rokov. presne tak mam ja starsieho brata, nikdy ma nemal rad, robil mi zle a nemame vobec spolu vztah, nemame si co povedat, stretneme sa raz za rok.
@minenkaa aha a to som si mala domysliet, ze co by ste robili aby vztahy boli vrucne a odpoved je ze ty mas jedno dieta? :D neviem citat myslienky..mohla si teda napisat hned toto, ze ty si nemala dobry vztah a rozhodla si sa takto..hotovo
Nie domyslieť ,ale pamätať na to čo si sa pýtala
@minenkaa trapi ta nieco? Mam pocit ze ano, mas zvlastne reakcie.
Väčšinou na hovno rodič paradoxne spojí súrodencov. Tí si potom v budúcnosti pomáhajú, niekedy najstarší supluje matku. 😃 Vlastná skúsenosť...Ale neber si príklad. Skôr by som šla cestou, že nerob medzi súrodencami rozdiely, pristupuj ku každému rovnako.
My sme boli 3, bitky dennodenne, hádky, nenávideli sme sa. Teraz si voláme aj každý deň,chodíme na výlety, organizujeme spoločné obedy, naše deti sa spolu hrajú. To je veľmi individuálne.
@minenkaa ty si uz zavzdusnena z principu sa mi vidi a mas take pasivno agresivne odpovede…mrzi ma co prezivas
??
@heln aj ja mam presne tento vekovy rozdiel a starsieho brata…nas vztah je nijaky by sa dalo povedat.
ja som zástancom tej myšlienky o ktorej si písala - za tento vzťah sú zodpovední rodičia ...
ja mám iba jedno dieťa, preto nemám praktické rady - ja len viem čo robili naši rodičia a čo by som ja neopakovala: neuprednostňovala by som jedno dieťa pred druhým, nevychovávala by som ich rovnako ak by boli iní, snažila by som sa problémy medzi nimi riešiť od malička a nenechávala by som to na nich ...
@minenkaa nemusis zbytocne komentovat, mas krasny den
Moje deti sú ešte malé, zatiaľ si aj rozumejú, aj sa pobijú ... Ja mám súrodenca, s ktorým sa vídame 3x do roka, občas si píšeme, ale ten vzťah.. čo ja viem ... Nič moc asi. Keď sme boli deti, tiež sme si nerozumeli, počas puberty už vôbec ... Sme úplne odlišní všetkým, spoločné témy nemáme. ... Rodičov z toho neviním, tí mali svoje problémy a ja som bola od dieťaťa divná, samorast, mala svoje záľuby, ktorým nikto nerozumel a dodnes ich nezaujimam 🤷
V našich rodinách sú vzťahy fajn. Nijako extra vrúcne, ale ani konfliktné. Proste pohodové. Bývame od seba dosť ďaleko, tak by som povedala, že sú primerané vzdialenosti🙂 V kontakte sme pravidelne, hoci nie tak často, ako by sme chceli, ale píšeme si, posielam fotky... Nemyslím si, že by tieto vzťahy budovali rodičia, u mňa určite nie, pretože som výrazne mladšia než súrodenci a prakticky som s nimi nevyrastala (boli na intrákoch).
Co je vlastne ten vrucny vztah? Je normalne, ze male deti sa obcas poklbcia, je normalne, ze pubertaci nie su v kuse na jednej vlne a napriek tomu mozu mat navzajom dobry vztah. Aj dospeli surodenci mozu spolu dobre vychadzat aj bez toho aby si v kuse vyvolavali, vypisovali a organizovali stretavky.
mozno ked sa hlbsie nad tym zamyslim, tak ja som mala vzdy pocit, ze brata preferuju, vzdy bol lepsi, vedel upratat, uvarit, aj pred zrkadlom sa vykrucal, a ja som bola ta nemozna, hlupe tela, co nic nevie. on mal asi zase pocit konkurencie alebo co, lebo vzdy ked som v zivote nieco dosiahla, tak sa snazil akokeby vytiahnut eso z rukava, ze on je v niecom lepsi. pred par rokmi som si uvedomila, ze sa akoby pretekame, kto je lepsi aby sme dosiahli priazen rodicov, nejake uznanie, pochvalu, lebo to sme velmi v detstve nedostavali. ale rodicia mali dost vlastnych problemov.
my sme dve sestry a mame super vztahy. prispeli k tomu urcite aj rodicia, ale nie takym tym nutenim "mate sa mat rady", ale skor tym, ze k nam boli vzdy absolutne fer, ziadne uprednostnovanie, a tiez vytvarali nam prilezitosti, aby sme spolu mohli travit cas ako rodina. napr. sme chodievali na chalupu, kde moc neboli ine deti, tak sme sa vela hravali spolu. a myslim, ze pomaha aj fakt, ze je medzi nami vacsi vekovy rozdiel, takze nikdy nebola ktovieaka konkurencia/ziarlivost. ja som bola 6r v podstate jedinacik a na sestru som sa hrozne tesila.
no dobre, písala som príspevok bez korekcie - opravím ho - nie že by som výchovné chyby neopakovala - ale snažila by som sa neopakovať ich 🙂
@viestta ano, je to uplne prirodzene, ale coraz viac vidim tlak na rodicov, aby mali viac ako jedno dieta, aby malo dieta partaka ale kde to ma zarucene, ze kvoli spolocnej genetike a krvnemu pribuzenstvu budu mat aj vztah? Tiez vidim vela roznych diskusii aj tu na fore, ako vybrat meno dalsiemu surodencovi, aby sa k sebe hodilo, tiez som to mala kedysi tak a vcera som asi zazila aha moment, ze preco by to tak malo byt..v.ed to nie su siamske dvojicky, ktore budu spate spolu navzdy a kazdy je autonomna bytost…jedinecna, ktora si bude v dospelosti utvarat svoje vztahy a jestvovanie.
skvela tema. velmi sa snazim neopakovat chyby mojich rodicov pri vlastnych detoch, az prilis dobre si pamatam ten pocit krivdy a ze nech robim vsetko najlepsie ako viem a aj objektivne najlepsie, tak oblubene dieta bola sestra. nemam jej to za zle, teraz uz ani rodicom, ale zanechalo to stopy a teraz si so sestrou pomaly k sebe hladame cestu, ked sme uz zeny po 40. pre mna je rodic nesmierne dolezity v ich vztahu, vidim to vsade v okoli, velmi je to citatelne. nemyslim, ze suredenec ma byt soulmate alebo uplne najnaj, ale maju byt v zivote jeden pre druheho nech sa deje co sa deje, a to im hovorime casto, ze az nas nebude, tak oni su si najblizsia rodina. moji maju odlisne povahy, ale myslim, ze aj nasou vychovou su z nich partaci, chlapec a dievca. ide to aj s odlisnymi povahami a zacina to uz pocas tehotenstva s druhym ked to prvorodeny vnima
Kedy dávno som čítala v časopise GEO článok o výchove rodičov. Ja ja sa úplne už roky stotožňujem s myslienkou: "Naše deti nebudú vo výchove opakovať naše chyby. Budú robiť vlastné."
Rodicia sú ľudia. Nie dokonale stroje.
Toto je doba kedy rastie tred, že za všetko môžu rodicia. Všetko musia chápať, všetkému čeliť, byť dokonalí s dokonalou výchovou (len ktorá to je) inak budú ich deti čeliť dozivotnej traume. Potom sú rodicia vynervované, neisté a nešťastne bytosti lebo dokonalosť neexistuje.
V tom článku bola ešte jedna myšlienka, že najlepšie na tom vlastne boli deti rodičov, ktorí ich vychovávali inštinktívne.
Vyrastá generacia deti (z mojho pohľadu), ktoré sú utvrdzovane v tom, že za všetko čo im nejde, nedarí sa, čo sa im udeje zlé môžu iní. Spoločnosť, rodicia, učiteľka atď.
A ich podiel zodpovednosti je nula.
Za vzťahy dospelých deti môžu v prvom rade oni sami.
Pri deťoch sú tieto vzťahy dynamické, veľmi sa menia, deti majú rôzne povahy a danosti. Niečo sa dá usmerniť, niečo nie.
Samozrejme sú rodicia, ktorí zlyhajú na celej čiare. Napr. uprednostňovať len 1 z deti za každých okolností. Vid iná diskusia, kde mama rozmýšľa, či dat pokrstiť druhé dieťa lebo prvé je veľmi citlivé a bolo by mu ľúto, že o neho sa už krstný nezaujímajú. Pre mňa absurdné. Tak ako davanie deti na jednu úroveň navzájom a zároveň s rodičmi.
Za mna to nie je spravne.. To čo dovolím 10 ročnému, nedovolím 8, 5 ročnému. To čo môžem ja ako rodič, nemôže 15 ročný. A naopak, to čo tolerujem 2 ročnému, nebudem 5 či 10 ročnému. Prosto práva a povinnosti a zodpovednost má každý v rodine primerane veku a svojim možnostiam
.
@autroka s mojou sestrou máme rozdiel 6 rokov. Cestu sme si našli k sebe, keď som ja mala 18 a ona 24 🙂 dovtedy sme sa nemohli ani cítiť. A zasa naopak, môj priateľ má 2 sestry, jednu staršiu o rok a druhu o 8. S tou o rok boli najlepší kamoši do možno jeho 20 - teraz už vôbec a s najstaršou si našli práve vtedy k sebe cestu. 😄 A názor, že musíš ich mať rád len preto lebo sú to tvoja rodina je pre mňa komický, nič nemusím. A ani jeden neviníme svojich rodičov za nič. Proste to tak bolo prirodzene.
@biba_18 neuprednostnovanie, aspon snaha to nerobit…davat si pozor na to, kedy k tomu clovek sklzne…
@jesenzima to ma mrzi, ale nenazvala by som to, ze si bola divna, len si mala ine zaujmy a mozno im dostatocne nerozumeli alebo sa na teba nevedeli napojit, aj ked, kazdopadne je to smutne, mozno mali ine ocakavania od deti a zabudli, ze treba dieta brat take ake pride a nechciet od neho nieco, co nie je v jeho povahe
@tana85 a ako si to riesila pocas tehotenstva, ako si to vysvetlovala prvorodenemu dietatu? Aky maju vekovy rozdiel prosim? V tomto ohlade podla mna velmi zalezi aj na tom, aky je medzi nimi vekovy rozdiel a aka povaha je starsi surodenec…ale tak da sa vsetko…snad
@janage ano, tohto som si vedoma, ze nebudeme opakovat chyby nasich rodicov ale budeme robit vlastne, ja mam na to taku inu formulku..ze kazdy si svoje dieta nejako pokazi, len kazdy inak…fuuuha tak tuto diskusiu som nevidela, ale to mi pride uplne mimo misu…pokial som rozhodnuta pokrstit dieta, tak predsa to robim z dovodu viery alebo ja neviem, ja to teda nehodlam robit, ale keby som robila, tak obe deti…
Mám len jedno dieta