Ako zlepšiť vzťahy medzi súrodencami?
Dobrý deň, veľakrát som čítala, že za vzťahy medzi súrodencami a vzťah rodič dieťa je zodpovedný rodič alebo obaja rodičia, ktorí utvárajú deťom obraz celkovo o medziľudských vzťahoch alebo vzťahoch v rodine. Je mi jasné, že dospelé deti môžu tieto vzťahy zmeniť a pokiaľ nemali vzťah so súrodencom v detstve, v dospelosti sa to môže výrazne zmeniť. Ale pokiaľ súrodenci vzťah medzi sebou nemajú, môžu za to rodičia? A vôbec, musia mať tie deti vzťah medzi sebou? Mám pocit, že vzťahy medzi súrodencami sa idealizujú a každý má predstavu toho, že keď deti pochádzajú z jednej rodiny, automaticky sa musia mať radi kvôli spoločnej krvi, ale v mojom okolí veru nepoznám dobré súrodenecké vzťahy…Ako to je vo vašich rodinách a čo ste robili, ak majú vaše deti skutočne pekné a vrúcne vzťahy?
@ssimusska ja nechcem vinit nikoho, kazdy ma svoje problemy, je narocne sa sustredit na jendo dieta a vsetu starostlivost okolo neho, ked ma clovek dalsie deti, tak na tie rovnako a este vzajomne vztahy medzi nimi, celu rodinu a este pracu a fungoanie okolo..je toho vyse hlavy..
Ja mam 2 bratov, ja som najstarsia. Nepamatam si, ze by rodicia robili nejake rozdiely. Vzdy boli ferovi, do dnesneho dna su. Ale mam lepsi vztah s tym prostrednym bratom. Dovod? Neviem, len si proste viem s nim viac pokecat, sme na takej rovnakej vlne. Neviem o tom, ze by to pramenilo z nejakeho pocitu krivdy alebo podobne. Cize, neviem ci vzdy za to mozu rodicia. Mam teraz 2 synov a vzdy im vysvetlujem, ze ich lubim rovnako, ze ked jeden tak aj druhy, a snazim sa nedavam im najavo, ze jeden je viac ako ten druhy. A ked maju niekedy taky pocit, tak sa vela vela rozpravame. A teda nerada by som aby sa v dospelosti odcudzili, alebo aby mali zle vztahy.. Co bohuzial ale ovplynit velmi neviem.
Autorka, vieš čo, mňa to asi ani nemrzí ... Jednoducho veci sú, ako sú, možno som sa ja nevedela napojiť na nich, alebo ani nechcela, ťažko povedať ... Pre mňa je hlavné, že mám teraz svoju rodinu, mám muža, ktorý nerieši moje "podivnosti", mám deti, ktoré majú tiež iné záujmy, ako sú tie bežné, detské a sme spokojní... Deti si medzi sebou vytvárajú puto už teraz, ale ako to dopadne, keď príde puberta a iné veci, to sa nedá povedať .. dúfam, že si budú rozumieť, lebo zatiaľ sú naladení rovnako, aj keď je každý iný ...
@janage píšeš, citujem "Za vzťahy dospelých deti môžu v prvom rade oni sami."
a neskôr "To čo dovolím 10 ročnému, nedovolím 8, 5 ročnému. To čo môžem ja ako rodič, nemôže 15 ročný. A naopak, to čo tolerujem 2 ročnému, nebudem 5 či 10 ročnému. Prosto práva a povinnosti a zodpovednost má každý v rodine primerane veku a svojim možnostiam"
... teda v podstate ty ako rodič môžeš za to čo deťom dovolíš, ako ich formuješ, ako nastavuješ pravidlá ... dospelé dieťa pracuje s tým, čo si ho naučila 🙂
Áno, rodič vie tie vzťahy korigovať. Úplne zmeniť sympatie sa nedajú ale napomôcť lepším vzťahom určite. 🙂
@biba_18 rozdiel medzi dospelým a dieťaťom je práve v tom, že dospelý už za svoje činy zodpovedá sám. Áno rodič mu dal určitú výchovu alebo nevýhovu, ale ako dospelý si vyberá vlastnú cestu a je za ňu zodpovedný. Teda sám si vyberá aký vzťah bude mať so súrodencom a rodičmi a sam za to zodpovedá. Nemôže sa dospelý človek celý ďalší život vyhovárať na detstvo a zvaľovať všetky svoje činy na to. Ak napr. rodicia neviedli dieťa k zdravej strave v dospelosti má ten človek dosť informácií aj prostriedkov stravovať sa inak. Či bude sa celý život vyhovárať, že rodicia povolili čokoládu, tak preto on teraz fajčí a pije a prejeda sa.a nemoze s tym nic robiť. Za vsetko mozu rodičia. Dieťa je na rodičov odkázané, dospelý sa rozhoduje a má zodpovednosť sám za seba.
Mám už iba sestru a sme veľmi rozdielne. Líšime sa povahou, názormi, životným štýlom a všeličím ďalším. Ale spája nás genetika a minulosť, čo nie je málo. Podľa mňa nemáme srdečné vzťahy, ale vždy keď treba, vieme si navzájom pomôcť a to je podľa mňa dôležité.🤗
Mám 3 súrodencov, 2 starších a jedného mladšieho. So staršími mám super vzťah, najmä so sestrou. Bývame od seba dosť ďaleko, takže väčšinou len volávame cez video. S bratom mám tiež dobrý vzťah ale viac si rozumiem s jeho priateľkou 😂. Stretávame sa pár krát do roka, keďže bývame od seba tiež ďaleko. A mladší brat je mladší o 13r a cítim sa skôr ako jeho mama 🙂. Moji synovia majú medzi sebou 3r rozdiel a majú aj nezhody ale súčasne by jeden za druhého aj dýchal. Snažím sa pristupovať ku každému tak ako potrebujú oni ale hlavne som k ním spravodlivá, ak má jeden z nich pocit, že nie, tak ho neodbijem ale riešim to, prečo to tak cíti a ono to dosť v ich vzťahoch pomáha.
@biba_18 naši rodicia do určitej miery uprednostňovali jedného súrodenca, taký miláčik to bol. Apredstav si mame výborný vzťah. Nezávidíme si, nevycitame. Prosto rodicia robili čo mohli, vedeli a najlepšie ako to vedeli. Mali už vtedy postarané o byvanie, mohli sa mu viac venovať, Zrejme už poučení z našej výchovy, v niektorých veciach boli menej prísni. Teraz ako dospelí sa na tom smejeme. Ako sme cez tohto súrodenca "vybavovali" svoje požiadavky.
Tiež sa pamätám na momenylt, keď som pochopila, že rodič fakt často nevie, ktoré z deti hovorí pravdu. Takže ho nemožno viniť, ak sa občas pomýli a zle rozhodne.
Ako rodič, keď o niečom rozhodujem a po 5 minútach príde dieťa č.1, že ja vždy vždy uprednostňujem dieťa 2 a za ďalších 5 minút príde dieťa 2, že ja vždy vždy uprednostňujem dieťa 1, len im poviem, že svet je v rovnováhe lebo logicky toto nie je možné. Je to len ich pocit.
Aby bolo jasné hovorím o bežnom rodicovstve a výchove. Nie extrémov ako týranie či totálne zneužívanie.
@janage viniť ho zo zlého rozhodnutia ho nemôžeme - ale ako sa pozeráme na zotrvávaní v určitom vzorci správania?
a čo znamená v tvojom prípade že uprednostňovali jedného súrodenca? že za rovnakých podmienok on niečo mohol a ty nie? alebo čo si mám pod tým predstaviť?
pretože stále, pri každej odpovedi, sa vrátime okľukou k tomu čo robíš - snažíš sa na deti pôsobiť tak aby nemali pocit krivdy a aby nemali dôvod mať so súrodencami naštrbený vzťah ... a to je to o čom hovorím - za to je zodpovedný rodič, ktorý to v dieťati vypestuje - nemať pocit krivdy v spojitosti so súrodencom ...
Podľa mňa to nezávisí od veku a pohlavia, ale hlavne povahy detí a prístupu rodičov.
@biba_18 áno, samozrejme ak druha strana o vzťah nemá záujem, nie je čo riešiť. Ale to už je jej zodpovednosť.
Neviem si ale predstaviť živiť roky rokuje pocit krivdy a nespravodlivosti voči súrodencovi či rodičom, miesto snahy pochopiť ich stranu. Nemusím pritom s tou vychovou súhlasiť.
Jasne, ze aj naši Mali podľa mňa robiť kopu veci inak, ale aj oni si niesli svoje traumy a snažili sa najlepšie ako vedeli. A robili chyby. Presne ako ja pri svojich deťoch.
Jasné, tiež som sa mohla rozhodnúť vyčítať im do konca života, mať hnusný vzťah so súrodencom lebo jemu dovolili viac ako mne nie. Vybrala som si inú cestu.
To máš tak, niekedy rodicia sú naozaj super deti super vzťahy navzájom aj s rodičmi a potom príde dedičské konanie a nevedia si prísť súrodenci na meno. A rodicia sa "v hrobe obracajú"
Alebo mam v okolí pripadá, keď jedno dieťa je ortodoxnej náboženský založené a nebaví sa s druhým súrodencom lebo išli na umelé oplodnenie. Výchova rodiča tam nehrá žiadnu úlohu. Jeden sa stal fanatikov ako dospelý. Môže za vzťahy aké má len a len on sám. Je mi jasné, že to je extrém.
@biba_18 priklad venovali mu viac svojho času, hlavne otec My sme ho ako mali nesmeli rusit. S tymto surodencom sa aktivne zabával, vysvetľovať, bol omnoho trpezlivejsi. Nam ked nieco neslo, hned bol nervozny Keď niečo vyparatilo dostalo pochvalu, že aké je zvedavé My sme dostali krik za to isté v rovnakom veku.. Mali sme viac povinností v rovnakom veku. Keď o niečo požiadalo bolo mu skôr vyhovené. Napr.rifle.
Oj na doživotné výčitky by toho bolo.
Naši medzi nami nerobili rozdiely, za to som im vďačná, ale my sme sa sa mali radi stále, jednoducho sme šli na rovnakej vlne.
Preto si myslím, že skôr povahové vlastnosti detí, sa vo väčšej miere preukážu na vzťahu. Žiaľ, ak sú deti rôznych pováh a tie dve povahy sa zrovna neznesú, tak sa časom objaví šrám na vzťahu, ktorý neovplyvní ani rodič. Ale rodič/starý rodič môže dopomôcť k zhoršeniu vzťahov, ak daruje majetok len jednému dieťaťu, uprednostňuje jedno dieťa. Ak sú povahy kompatibilné, nepoškodí ich vzťah v podstate nič.
Poznám veľa takých súrodeneckých vzťahov z okolia. Žiaľ, vyskytol sa v súrodenectve jeden "neprispôsobivý" povahovo a vzťahy nikdy dobré neboli a ani nebudú, aj keď sa ten druhý snaží.
Preto si hľadáme aj priateľov tak, že niekedy je priateľ viac, ako súrodenec, nevyberieme si človeka s povahou, ktorú nevieme akceptovať.
@kvoli ja s9m stred. Viem aké to je byť starším súrodencom a viem aké to je byť mladším súrodencom. Mam to prežité, ako sa cíti ten aj ten. Mam výhodu.
A vidím, že často ten starší nie je schopný pochopiť toho mladšieho a opačne. Na druhu stranu sa snažím vyhýbať tým klišé, že starší ma mat rozum a ma ustúpiť. Nie on ma tiež nárok na svoj priestor a mladší je často excelentný provokatér.
Na druhu stranu, mladší často používa metódu "vytáčania" staršieho lebo chce jeho záujem.
Ako dieťa som milovala hry so starším súrodencom a poctivo revala a oznamovali rodičom, že on sa so mnou nechce hrať a odháňa ma. O per rokov neskôr som pochopila. Keď som už aj ja chcela svoj priestor a mladší sa chcel silou mocou hrať a mňa tá hra totálne nudila.
Niektoré veci si musíme prežiť, aby sme pochopili.
Deti sa snažím viesť ku kompromisu a vzájomnému respektu. 10 min. starší strpieť otravného mladšieho a bude sa mu aktívne venovať a opačne po tých 10min. mladší nechá staršieho si v kľude čítať napr. Ukrivdeni síce budú v danom momente obaja a na vine budem ja ako rodič, ktorý rozhodol. Ale považujem to aj tak za správne riešenie. A samozrejme vysvetľujem ako sa druha strana cíti.
A áno veľa závisí od povahy a vrodených dispozícii.
@biba_18 sú rodicia, ktorí si neuvedomujú, že ten pocit krivdy v deťoch je. Mali napr.omhoho horšie detstvo a davali zo seba maximum, čo mohli. Z ich pohladu, sme sa mali omnoho lepšie ako oni. Aj to tak realne bolo. O svojich rozhodnutiach s deťmi nediskutovali. Boli tresty a parkrat som riadne dostala. Raz úplne nespravodlivo a roky ma to zozieralo. Ale ako dospela som sa rozhodla odpustiť. Surodencovi uprednostnovanie nevycitat, nebola to jeho chyba. A odpustila som aj rodičom, pochopila, že robili tak lebo nevedeli inak alebo sa nedalo.
Dúfam v to, že aj moje deti mi raz odpustia moje výchovné chyby.
Táto doba mi príde taká (aj v kontexte autorkinej otazky), že za všetko môžu rodičia. Nesúhlasím s tým.
@janage no a povedzme, že by tento pocit mali tvoji súrodenci a oni by "neodpustili" - aký bol váš vzťah?
ale znova sme na začiatku - ak by nebolo čo odpúšťať, nemuseli by sme o tom polemizovať či niekto niečo urobil naschvál alebo nie a kto má odpustiť a prečo by to robil a kedy...
ty pozeráš na to že rodičia majú "vinu" alebo že sú zodpovední za vzťahy detí ako na niečo na čo sa človek vyhovára. ja na to pozerám ako na východiskový bod celého. a napriek tomu že ty tento pohľad odmietaš, robíš všetko preto aby si tú "vinu" pri svojich deťoch nemala, proste sa zlým vzťahom snažíš predchádzať svojou výchovou - to je to o čom stále hovorím a ty to v podstate aj tak potvrdzuješ ... 😉
u nas je maly, ledva dva roky. ale v byvalom byte sme mali mladu rodinu kde mali 4 rocneho chlapca a uz cakali druheho. slubili mu k narodkam bicykel, ale mamina si zmyslela, ze nove babo sa musi vozit v novom kociku, tak mu ten bicyklik nekupili s dovodu, ze malz bracek potrebuje novy kocik. ten chlapec sa na maleho brata uplne prestal tesit. dnes tam nebyvame, neviem aky maju vztah, ale vtedy som to vnimala z pohladu toho chlapca a tiez mi to bolo luto
@biba_18 ak by súrodenci neodpustila, nepovažovali by som to čisto za chybu rodičov, ale za ich slobodne rozhodnutie neodpustit.
Dokonalá výchova bez chýb a pocitov krivdy u detí neexistuje. Vždy budú rodicia nedokonalí, vždy budú robiť chyby a vždy sa budú deti cítiť z rôznych dôvodov ukrivdené.
A k vychodiskovemu bodu. To musíš ísť potom, ale generácie dozadu a prídeme k tomu, že za všetko môže spoločnosť. Lebo tvoju praprababku sa donútili vydať za tvojho prapradeda. Lebo počas vojny zahynul muž tvojej babky a tvoj rodic vyrastal ako polosirota., lebo tvoj dedo pochádzal z rodiny agresívneho alkoholika a sam takým bol, lebo tvoji rodicia žili život aký žili. Teda ani oni nemôžu za svoje činy a výchovu, ktorú použili. Preto ich nemožno viniť a brat na zodpovednosť. A ani nas. A ja si myslím, že tento bludný kruh môžeme preťať len tak, že odpustite a prijmeme zodpovednosť za svoje konanie ako dospelí ľudia. Teda už nie moji rodicia môžu za moje chovanie, ale ja sama. A moje deti tiež môžu sa svoje chovanie potom sami.
@janage aj ja som stredné dieťa a vidím aj v okolí, že na stredné dieťa nieje 'čas'. Je pravda, že rodičia majú veľký vplyv na vzťah detí, u nás to je tiež tak že mladší vyprovokuje, staršiemu rupnu nervy a mladší ho príde nabonzovat 😃 tiež to riešim, nemôžem to nechať na nich, pretože medzi nimi je veľký vekový rozdiel, najčastejšie tieto situácie nastávajú keď sa jeden z nich nudí.
@kvoli ja som sa naučila aj občas "neriesiť" 🙂pokyn potom znie, jeden ako druhý vrieskajte potichu. Keď sa neprestanete akamzite bit, potom za mnou nechoďte
Potom tlmocenie: nie XY nie je sprostý ani debil - nadávky neznasam- chceš povedať, že ti nemá písať po stole, má zliezt z tvojej postele, vrátiť zošit....atď.
@biba_18 ako myslíš ze neovplyvní vzťah súrodenca k nemu? Tak, že ten co sa nechce uzmierit sa neuzmieri? Ale veď práve áno, rodicia už tam dosah nemajú. Rozhodnutie musí urobiť on sám. Nechce, tak nechce. S tým druha strana nič neurobí. Ale vyhovárať sa na detstvo a minulosť je znak, že ten človek ostal stále dieťaťom a nedospel
@janage no len keď čítam tvoj príspevok - druhou časťou popieraš prvú - lebo presne druhá časť hovorí o tom, za čo všetko tí rodičia zodpovední sú 😉