Ľudia s viacerými súrodencami: Stíhali sa vám rodičia venovať?

My sme boli 2 a nepamätám si žeby niekedy so mnou mama robila úlohy alebo niečo podobné, vždy ma poslala do izby a tam som mala sedieť a sestra? Ani nehovorím, bola som pre ňu len jej malou hlupou sestrou a všade ma tak prezentovala aj predomnou mi nadávala.... väčšinou sa mi venovala babka, ku ktorej som potom aj keď som bola staršia chodila sama, bola som tam radšej, vždy si na mňa našla čas, či bola zaneprázdnená alebo nie vždy tu pre mňa bola a ja jej to nikdy nezabudnem ♥️

Ja som matkou 4 deti. Starsich nezatazujem starostlivostou o mladsich vobec. Venujem sa najma dvom mladsim, to je pravda,ale ked ma starsi potrebuju,som tu pre nich tiez. I ked teraz puberta a radsej chcu pokoj ako moju spolocnost🙂. Jedine co ma mrzi,ze dcera mi doslova vycita mladsie deti kvoli tomu,ze nema sukromie,nema klud. Vsade hracky,krik ,plac a smiech. Som uz zufala,neviem,co s tym. Vzdy som chcela velku rodinu,v predstave ,ze kazdy sa ma s kazdym rad. Ale realita uplne ina. Lezu si na nervy, stale len nespokojnost pocuvam od starsich a neviem,ci je to len tou pubertou a prejde to,alebo fakt som im znicila zivot mladsimi surodencami

Prečo si polovica z vás mysli, že rodičia sú sluhovia deti? Ako jasne venovať sa im, ľúbiť ich, učiť ich ale nemôžme robiť všetko my rodičia... Ako sa deti naučia zodpovednosti a robiť bežné veci? Ja som tiež strážila mladších súrodencov ale beriem to ako skúsenosť a nie traumu...

Nie som z tak veľkej rodiny ako ty, ale rodičia sa nám nijak extra nevenovali. Ale vtedy to tak mali všetci ci boli doma 2 alebo 5. Rodičia zabezpečili jedlo, ako tak čisté oblečenie, čakalo sa že sa deti zahrajú samé. Ten kto sa rad lyžoval naučil deti lyžovať, kto rád bycikloval naučil deti byciklovat, koho bavila záhrada "nútil" deti na záhradu. Nikto nevymyslal extra aktivity špeciálne kôli deťom.

@uradnikova je to pubertou neboj sa puberta odznie a budú sa ešte mladšími súrodencami chváliť 😉 Ono hlavne dievčata majú že fuu pubertu ,chlapci to berú neak kludnejsie .

Ja som zo šiestich detí a sama mám teraz piate.Detstvo krásne výlety ,príroda ,pozornosť rodičov .Teraz mám už dvoch vysokoškolákov a tri malé deti a nemyslím ,že sa im malo venujeme a staršie zaťažujeme výchovou mladších .

ja si pamätám z rozprávania babky ako to u nich vyzeralo. Bolo ich 6. 5 chlapcov a jedno dievča, moja babka. Ta od rána do večera prala, obsivala, upratovala , pomáhala matke pri varení. Keby nebolo jej babičky mama by ju aj zodrala.
Tak to fungovalo voľakedy. Temer žiadne hry , len povinnosti.
Vidím to aj na sebe mam medzi deťmi rozdiel 18 mesiacov. Druhý chlapec mal teraz 2 mesiace. Pomáha kto môže lebo to sa stíhať nedá. Jeden place a vtedy i druhý, jeden chce jest , tak šup aj druhý.
Pri toľkých deťoch sa im nečudujem ze vás obrali o detstvo

@maryetta ale autorka mala 9tich..3 je nic. Ja sama som z 5. Tam neslo o pomoc doma ale o vychovu deti, ktore ona so sestrou robili. To nie je to, co by mlade baby mali robit a nejednalo sa o obcasnu pomoc surodencom.

No, myslim, ze pri 9 detoch to inak ani nejde. Mala si to urcite narocne. Podla mna by deti nemali suplovat rodicov (nehovorim o domacich pracach, na ktorych sa ma podielat cela rodina, adekvatne veku). Moj krstny syn na 6 surodencov a teda tvrdi, ze ziadne vlastné deti on nechce. Stale musi davat pozor ba najmladsich.

Fuu, tak to muselo byť náročné. My sme len 4 súrodenci ale tým, že si to rodičia rozdelili a nemali nás rok o roku, bolo to fajn. Od starších je rozdiel 11, 10 a 1 rok. Nemala som pocit zanedbania zo strany rodičov. Moji starší súrodenci sa so mnou nikdy neučili :D ale venovali sa mi a hrali sa so mnou. Na to si dobre pamätám. Potom v puberte už nie :D to mali svojích starostí dosť. Ale bolo to fajn.
Moja svokra je tiez z 9 detí. Najstarší súrodenec má 70 a najmladšia sestra mala 40 rokov. Pre ňu to bolo ťažké, je jemnej, útlocitnej povahy, veľa všetko prežívala. A z domu sa snažila utiecť čo najďalej a do mesta. Preč zo statku a nekonečnej driny. Plus spomínala na to, ako jej mama otehotnela s poslednou sestrou, aká to bola hanba v tej dobe. Že taká stará. Musím povedať, že svokru to poznačilo. V niektorých veciach ma iné názory ako je bežné. Ale je to obetavá mamka, na rodičovstvo nezanevrela. Svojich rodičov milovala a s láskou na nich spomína. A ako rodina sú veľmi veľmi sudržní.

Prosím ťa, čo to má s vierou, resp. načo ju tam spomínaš?
Každopádne to nie je o počte detí, to, že máš zranenia z rodiny. Ja ich mám tiež a som jedináčik. Tiež som dlho nechcela deti a nikdy som k nim nemala vzťah, kým som nemala vlastné. Každý máme nejaké zranenia. Niektorých dokonca rodičia týrali - a robili by to pri jednom aj pri 9 deťoch. Je to o rodičoch. A o reziliencii jedinca. A čo sa týka venovania - pred 30 rokmi vyzeralo úplne ináč staranie sa o deti, než teraz. To, že sa ti rodičia nevenovali, nie je počtom detí. Práveze pri takom počte sa už ľahko nájde niekto, kto postráži ostatných, kým si mama nájde exkluzívny čas byť s niekým chvíľu osamote a venovať sa mu .. a na striedačku...

Ja som najstaršia z 3 detí, o súrodencov som sa starala v podľa mňa zdravej miere, vôbec mi to nevadilo, ale nikdy sa mi rodičia nevenovali. Splniť povinnosti, mať dobrý prospech v škole a potom si robiť, čo chcem, ale hlavne ich preboha ničím neobťažovať- o tom bolo moje detstvo a dospievanie 🤷🏻‍♂️ na rozhovor o tom, čo ma trápilo alebo som prežívala ja, čas nebol nikdy, nieto ešte nejaký hodnotný spoločný čas. Nebudem to hádzať na dobu, lebo aj vtedy som videla, že v rodinách pár kamarátok sú tie vzťahy trochu iné. Takže ani nemusí byť veľa detí v dome, aby rodičia nemali záujem venovať dieťaťu viac než je naplnenie základných fyzických potrieb 🤷🏻‍♂️

@uradnikova realita je taká aku si ju nastavíš . Zničiť život starším deťom mladšími súrodencami ? Nechápem ako si môžeš takéto niečo vyčítať a nechať si vyčítať staršou dcérou , toto by som ja okamžite utla vo svojej rodine.

@any_soj no ja to vnímam tak že tých 9 detí bežná rodina nemá . Zvyčajne sa takýto počet detí vyskytuje v rodine kde je silná viera v Boha . A autorka nepriamo si myslí že cez počet detí a teda i vieru v Boha sa jej rodičia nevenovali a zaťažovali ju starostlivosťou o deti . Lenže to nie je o počte detí ani o viere v Boha , to je o tých rodičoch .
V čom s tebou súhlasím , každý si nesieme akési boliestky z primárnej rodiny , či nás bolo 9 alebo som bol jedináčik a naozaj podstatná vec je aj vnímavosť samotného jedinca.

Tiez som z 8 surodencov. Patrim k starsim, tiez som musela sa aj postarat o mladsich surodencov, pomahat rodicom,.....a nic nelutujem. Urcite inac ma pripravili do zivota ako terajsie deti su. Aj ked sme viac museli pomahat, boli sme stastnejsi ako terajsie generacie deti su, co nevedia co maju robit od nudy. Vedeli sme co je to respekt, zodpovednost,... a tiez aj milovat a byt milovany. Takze za mna tolko. A najkrajsie chvile v roku su ked aspon raz v roku sa nam podari vsetkym sa stretnut, uz s rodinami.

Tak my sme boli len dve sestry, ale ja som napriklad musela chodit po tu mladsiu do skolky. Ja som mala vtedy asi 9 rokov, ona 6. A tak celkovo ja som mala byt vzdy ta rozumnejsia.
So sestrou spolu vychadzame, navstevujeme sa, ale teda nikdy sme neboli najlepsie kamosky.

Ja som z 5 súrodencov , síce 4tá , no majmlafsi brat má o 10 menej . Naša mamina robila všetko sama , nikdy nás ani do obchodu neposlala ale každé ráno išla ona pre čerstvé pečivo . Ja som veľa vašu trávila síce s najmladším bratom , no vždy vtedy keď som chcela . Často mi ho mamina dala do kocika a išli sme zase najstaršiemu bratovi vziať obed do roboty . Keď už som bola staršia sme jej veľa pomáhali a nakupovali bratovi veci , ja som sa s ním často aj učila ale tiež preto , že som chcela . Ja mám 5 detí a deti najstaršie s menšími nepomáhali , keď syn chce nakŕmiť malého alebo sa s ním hrať , tak sa hrá . Venujem sa im rovnako , tak isto majú dopriate rovnako . Toto nie je o počte ale o rodičoch .

Samozrejme deti staršie si upratujú svoje izby aby vedeli , čo obnáša si uribit bordel s čoto sa aj naučili . Sem tam vyberú umývačku , dáka maličkosť , koše a tak … no toto si myslím je dist potrebné ich viesť v dnešnej dobe

Vzdy je lepsie mat.viac deti. Prisla.som na to az teraz. Kamaratka je jedinacik, nema ani bratranca, ani sestrenicu a je jej to velmi luto.

Rodic by mal mat tolko deti o kolko sa vie postarat a nie ze starsi surodenci budu suplovat rolu matky alebo otca. To aby sa surodenec kazdy den staral, robil ulohy alebo mal zodpovednost za mladsieho surodenca, nie je normalne. Samozrejme obcas pomoct alebo sa pohrat je nieco ine, malo by to byt ale na baze dobrovolnosti, lebo povinnost dietata naozaj nie je starat sa o dalsie dieta, ked to rodicia nezvladaju alebo sa im nechce.
Povinnosti v domacnosti, tak to je nieco uplne ine, to samozrejme deti maju mat primerane k veku.
Sa divim zenam, kt tu pisu, ze je ok ak sa rodic nevenuje dietatu a ze teda ani im sa nevenovali. No neviem, pre mna to nie je ok. Dieta som mala preto, lebo chcem s nim travit cas, hrat sa, ucit nove veci, vytvarat mu zazitky a sledovat pokroky 🤷🏼‍♀️

Ja mám 4 deti. Najstaršia má 12 a najmladšia 3 mesiace. Najstaršia je celá bez seba, keď sa môže o sestru postarať. Samozrejme má aj svoj program, záujmy, ale keď jej popytam o pomoc, nikdy mi nepovie, že sa jej nechce, alebo že ju oberam o jej voľný čas, robí to rada.

@mabenn no ale bohužiaľ, chlapci z DD ani netušia co je normálne fungujúca rodina a výchova, takže ich názory sú úplne mimo a asi aj na toto by sa ta výchova v DD mala zamerať, ak si majú založiť ako tak funkčnú rodinu. Väčšinou taky názor:dat dieťaťu všetko. Majú ľudia čo v detstve stradali a nevyrovnali sa s tým.Pre dieťa je ale to "všetko " hlavne milujúci nesebecki rodičia.

Som síce iba z 3 deti, ale o najmladšieho som sa zväčša starala ja. Koľko krát aj celý deň som bola s 2 ročným.a furt ho bravat so sebou, keď som niekde chcela ísť. Ja som chcela mať prázdniny a nie sa starať o dieťa. Aj do škôlky ho vziať, koľkokrát aj ako doprovod som bola, keď mama nemohla ísť s malým na výlet...miestami mi to liezlo na nervy. Ako fajn mam skúsenosť, ale proste za mňa nie. Preto mam iba jedno dieťa a ďalšie neplánujem. A taktiež som to pociťovala cez financie...nemali sme na nič...žiadny výlet, žiadna dovolenka, žiadne kúpalisko, žiadny lyžiarsky zájazd.. oblecenie obnosene..v škole sa mi za to smiali a nechceli sa so mnou baviť...som rada ze už nie som dieťa a ani by som sa nechcela vrátiť skrz tohto do detských cias

@any_soj počet detí má veľmi veľký súvis s vierou, preto to tam spomenula. Veľa detí mávajú hlavne nábožensky záložené rodiny, pretože si myslia, že je bohu milé každý rok rodiť ako jabloň, nezamýšľajú sa nad tým, ako sa o ti deti postarajú, lebo veď pán boch sa postará. Klobúk dolu pred rodičmi, ktori sa svojim deťom venujú bez ohľadu na ich počet. Ale rodiť deti len preto, že mi to prikazuje viera a nech sa stará celá široká rodina- to je zcestné.

@deti95060810 ako píšeš ..ja som jedináčik a učila sa so mnou mama len v prvom ročníku nikdy si nepamätám, že by sa so mnou učila vo vyšších ročníkoch na ZŠ ako ja s dcérou.Alebo, že by sa ma pýtali či chcem ísť do kina, alebo sa kúpať cez vikend.Uplne bol iný životný štýl.Od 10 r som behala medzi panelákmi s babami z domu, alebo spolužiačkami.Bicykel, guma, hrali sme tenis o stenu ja ani neviem čo sme cele dni robili, ale nikdy sme sa nenudili a vonku celé dni.Mama aj otec majú jedného súrodenca obaja su ti starší a neznášali sa🙂mamina sestra mladšia o 5 r a žalovala a bola jej na pritaz, že ju musela nosiť so sebou von otec má sestru o 4 r mladšiu.A obaja museli doma ako starší viac pomáhať nakŕmiť zvieratá, na záhrade.Mne sa panenky pretáčali, keď mi mama povedala od akého veku boli samé doma, zohriali si jesť iba suseda ich prišla pozrieť či sú vôbec doma a najedené .
Ale pamätám si, že som s mamou hrávala pexeso, človeče venovala sa mi, ale neexistuje ihriská a podobné veci vtedy sa vraj ani toľko nekocikovalo a pod...poobede, keď prišiel otec sme chodili peši k babke do rodinného domu, keď som bola menšia.

@mabenn deti, čo dostanú všetko, čo chcú, sú do života úplne nepripravene..
Nevedia spracovať frustráciu, nevedia na výsledok čakať (sú naučené, že chces niečo? Máš to mať..), nevedia spracovať odmietnutie, akoby nevedeli na podvedomej úrovni pochopiť, že svet sa netočí okolo nich..
Dať deťom všetko a rozmaznávať ich je velmi zlý pristup za predpokladu, že chcem vychovať psychicky silného, sebavedomého a šťastného človeka.

Vidím, že neskôr, v ďalšom príspevku si to doplnila, ale tak, o prístupe "dať deťom všetko" - tak nekriticky, podľa mňa platí, čo píšem...

@stanulienkat "každý rok rodiť ako jabloň, nezamýšľajú sa nad tým, ako sa o ti deti postarajú, lebo veď pán boch sa postará." Wow a to koľkých takých poznáš? Lebo ja mnoho "nábožensky založených rodín", a teda nikto z nich nežije nezodpovedne, že sa nezamyslaju, ako sa o deti postarajú - naopak, zamýšľajú sa veľmi aktívne a snažia sa im zabezpečiť všetko potrebné, rovnako ako akákoľvek iná rodina 🙂 Či už majú 2 alebo 6 deti - lebo majú to rôzne, nie každý môže prijať tak veľa detí a práveže je to na zodpovednosti rodičov uvazit.