Moja dcéra nenávidí svojho brata
Moja dcéra nenávidí svojho brata.A to doslova podľa mňa to nieke puberta a reči to chce čas už počúvam asi dva roky.Ale po dnešku neviem mám pocit čím dávame viac je to horsiey a áno zlyhala som určite lebo dcéra mala všetko a možno je to tým....No začnem takto dcéra má 16r syn 8.Syn je ako oheň a to doslova má ADHD no je napocny má rád deti a pokiaľ sa k nemu ľudia správajú s rešpektom aj on no pokiaľ mu je ublizovane nedá sa a bráni sa k tomu ho aj učím....Dcéra ona skôr dáva na druhých a pozerá dosť čo si o nej kto pomyslí jej mladší brat keď príde zanou za každým ho odmietne a to doslova zakaždým!! Vypadni neznášam ťa.Dnes som sa dosť naštvala brat zobral z garáže nožničky že si ide strihať trávu 🙄 ono amok že nech sa neopovazim že to sú jej popritom dnuka máme ďalších 5...začala ho naháňať po celej lúke chytila ho škrabance od nechtov mal na rukách krku a chrbte tričko mu roztrhala .Syn plakal veľmi ale skôr nie pre to že by ho to bolelo ale že bol sklamaný že to spravila neustále odmietanie z jej strany ja už naozaj neviem čo robiť povedala že ju nemôžem donútiť aby ho mala rada a mňa ako matku to ničí.....povedala že ona ho nepotrebuje a ani v živote potrebovať nebude aj k nám sa správa z neuctov...napríklad ja som si dopriala kozmetický zákrok po ktorom som túžila a ona čo 140€ to si mne mala tie cizmi kúpiť radšej za 200€ podotýkam má čižmi ale už asi nestačia 😪jasné chápem že jej treba čižmi jazdecké lebo chodí na takú školu ale určite sa dajú kúpiť aj za 100€ snami ani nieje príde z internátu a je v izbe nepomôže neuprace aj keď ju o to požiadam ja si už neviem rady...prosím pomôžte mi ak už nieje neskoro...
@milanemila
Písala, že malý mal 2 ročný rakovinu, liečil sa na onkológii. Ja ti neviem, žiarlivosť je jedna vec, ale čítala si ako sa to dievčisko správa? Myslím, že chyba sa stala hlavne v jej výchove, keď jej rodičia zjavne nikdy v ničom nepovedali nie. Ja mám tri deti, najstarší má skoro 12 tiež sa vie zo sestrami dobre povadiť, ale to čo robí tuto slečna, to mi príde byť dosť extrém.
@yoxinka citala som az potom ten komentar s onko :( maju to tazke, ale stale si stojim za tym ze je to kombinacia ziarlivosti a puberty.
Ja sama mam o10 tokov mladsieho brata, kt bol mesiac v inkubatore ako babo, narodil sa skoro o1,5 mesiaca skor, skoro zomrel. Mama sa o neho 10x viac bala a teraz ked som dospela tomu rozumiem, ale ako dieta som v tom obdobi 13-16 tiez iba frflala na neho, vyhadzovala ho z izby atd. Je ale pravda, ze fyzicly som mu nikdy neublizila, to je velmi cez ciaru, co autorka opisuje.
Podla mna sa ich dcera citi doma ako votrelec, cely tyzden je na intraku a ked pride domov, tak ma pocit ako 5te koleso na voze. Nevie to evidentne spracovat a ani pracovat so svojimi emociami 🤷🏼♀️
Nečítala som to všetko. Zhruba tretinu. Keby to bola moja dcéra a spravala sa ako popisuješ, pri fyzickom ubližovaní bratovi by dostala takú po papuli, že by jej stena vrátila druhú. Potom by som mala k nej monológ na tému, že ju ľúbim a práve kvôli tej láske k nej nastáva tvrdý režim. Nie že si mladá dáma spomenie, keď potrebuje prachy. Ona vás ma na háku všetkých, nielen brata.
Zobrala by som jej všetky bonusy, peniaze by som jej dala podľa svojho uváženia, pri ďalšom jej výstupe by kone išli z domu atď. Bola by to ťažká cesta, ale ja by som nepoľavila. Spratek jeden, neospravedlňuje ju nič, ani puberta.... A ak by chcela nový mobil, prosím. Môže ísť na brigadu, bárs k tym koňom.
@mirro Inak, toto ja nechápem … kto kúpi decku koňa???? Môj syn má 11 a keď chce nové lego, musí si zohnať prachy, lebo on je veľký fanda Lega, ale nemá problém vybrať si 150 eurové. Ja nemám problém, ale prachy si zháňa sám. Najčastejšie si šetrí z vreckového alebo predá nejaké, s ktorým sa už nehrá 🤷♀️.Proste nejaká hranica. Dievčisko nemá zjavne hranice žiadne a ja da čudujem, že pri hentakom správaní, keď príde sa mamou sa líškať, lebo niečo chce, tak že jej to ona dá. Úplne mimo môj pochop toto.
@miskaaa89 ahoj, tych problemov sa tam zozbieralo viac a nevyriesis vsetko cez net, no super, ze sa nad tym zamyslas a chces s tym nieco spravit.
1. Psychologicka /liecebna pedagogicla/ specialna pedagogicka /centrum prevencie a poradenstvabtzv ccp / skolsky podporny tim /... - ideal pravidelne intervencie, kde sa ona moze doverne poradiť, ale aj ty dostanes tipy co ako...
- prvotne by som odporucala pracovat s hnevom - je ok byt nahnevany, nie je ok ublizovat inym - je taky "rebrik", najnizsia uroven je fyzicky to prejavim (nezbijem brata, ale vybijem si zllst na vankusi, boxovacom vreci, nieco roztham/rozbijem, ale take, co je na to urcene za podmienok kt su bezpecne pre mna i okolie)... druhe nepamatam... tretie je, ze verbalizujem - slovne vyjadrim/popisem, co ma hneva - Brat mij, tieto nožnice su moje, dostala som ich ako darcek, mam ich velmi rada, bojim sa, ze sa znicia / chcem tiez teraz robkt tuto činnosť spolu s tebou a k tomu ich potrebujem. Mozem Ti podat ine?
2. Doma nastavit hranice a pravidla - ked nieco chcem, tak sa opytam, ked nieco urobim zle, tak sa ospravedlnim, kazdy ma nejake povinnosti, za kt je zodpovedny... (a ist vlastnym prikladom)
3. Neziadaj ju, aby nieco spravila, dohodni sa s nou na tom, za co bude mat ona zodpovednost a za akych podmienok - napr 1x za tyzden umyva riad + vynasa kose, tak aby to bolo hitove v sobotu o 14:00.podobne aj co sa tyka koni - su jej, ale pocas jej opravnenej nepritomnosti si vyzaduju starostlivost od inych - ako to mozeme vyriesit? - a nech rozmysla? Nauci brata? Najma si k tomu nejaku inu osobu, za kt bude platit zo svojho vreckoveho? Predate kone? Ustajnite ich niekde inde, kde sa o ne budu starat + financne dosledky z jej vreckoveho, este lepsie z brigady...
4. Brata nemusi mat rada, ake musi sa k nemu spravat s uctou a respektom, taktiež k vam. 8rocny rozdiel znamena, ze vychovavas 2 jedinacikov, v case, ked uz budu obaja dospely/ mat podobne problemy, tak si mozu byt blizky/pomahat si, len nesmie sa k tomu teraz znicit cesta. Ziarli nanho. + puberta a hormony (menstruacny cyklus/ pms). Toto jej spravanie vysvetluje. Ale neospravedlnuje. Mozno je nestastna na internate a chcela by byvat doma? /dochadzat? Al aby ste sa tam vsetci prestahovali? (Nepisem, ze to mate urobit, ale ze by to mozno chcela, ma z toho frustraciu, ze to tak nie je...). Urcite je vhodne najst si cast 1:1 a travit to nejakou vinnostpu, ktoru si ona chce. Napr v sobotu 14-15 ideme spolu jazdit / ku kozmeticke/ upiect kolac / na prechadzku/ ... nieco ako "rande" mamy s dcerou /otca s dcerou, mozno jeho pozornost jej chyba...
Toto nie su veci, ktore sa zmenia "zo dna na den", chce to postupne a systematicky na tom pracovat a spolupracivat. Drzim palce
Ja by som na tvojom mieste našla psychológa, ktorý by urobil spoločnú terapiu aby ste sa aj vy dve mohli porozprávať, aby vám obom poradil ako komunikovať.. áno, vyzerá že dcéra je rozmaznana, ale evidentne má aj nejaký problém ktorý musíte podchytit kým nebude dospelá, pretože potom už vôbec nič nezmozete..
Syn z takéhoto chovania bude mať traumy a zase bude veľký problém keď bude rásť.. jednoducho musíš to už riešiť na odbornej úrovni, úprimne si nemyslím, že teraz pomôže len to, že jej vezmes kone mobil a neviem čo všetko...
@milanemila ale autorka opisuje, ze dcera ju ignoruje a odmieta, ak s nou chce len travit cas a rozpravat sa. Prijme spolocnost len vtedy ked ide o jej napad a zaujem...kino, nakupy pre nu. Od mamy odmieta aj spolocnost aj navarene jedlo. Keby jej tak chybali rodicia na intraku, tak doma nie je sama v izbe. Ja mam 19 rocnu dceru a ta po skole ci vylete ma vzdy zasypava zazitkami , komentarmi. Ked boli deti mensie, casto som na striedacku ku nim lihala do postele a bud boli rozpravky, alebo co mali najradsej, len tak sme sa rozpravali, o svete, aky bol kedysi, aky bude, ake maju plany atd. Az na drobne vynimky na seba neziarlili. aj ked je pravda ze ta konkurencia a ziarlenie je vypukle viac u dvoch surodencoch ako pri viacerych.
@miskaaa89 pozri ja ti píšem iba to ako asi môže vnímať staršia sestra puberťáčka svojho mladšieho súrodenca.
Jasne že nemá pravdu, že objektívne jej ten malý nič nerobí, no ona to vníma teraz takto. Je proste vo veku kedy jej malý brat hrozne lezie na nervy iba tým že existuje.
Tam je tisíc malých drobnosti ktoré ty ako mama nevnímáš. Možno by to chcelo rozhovor s ňou na túto tému, napríklad čo jej vadí, nechaj ju nech sa môže trochu posťažovať ale zaroven sa s ňou aj trochu dohodnúť aby sa k nemu správala normalnejsie. Nemusí ho mať rada, stačí aby ho rešpektovala..
Tiez mám doma pubertacku, je to niekedy ťažké, toto je taký vek kedy to chce mať práva ako dospelák ale nechápe že s tým prichádzajú povinnosti. Pubertaci sú hrozne egoisticky, to je jedno ako sú vychovaný v puberte si myslia že sú pupok sveta.
Niekedy je lepšie ukľudniť sa (áno aj ja mávam nervy, aj ja niekedy nechápem čo to dieťa povie) a reagovať vecne, bez emócii.
Ako s tým zákrokom, tak sa spýtala prečo nema radšej ona topánky, no a čo, to nieje drzé to je klasická pubertakova naivita a ego.
“No moja zlata zákrok mám, lebo som si na neho zarobila, keď chceš extra topánky musíš si zarobiť aj ty”
@negymama toto sa ale s dcerou autorky nestalo zo dna na den 🤷🏼♀️ proste v urcitom okamihu to vzniklo a uz sa iba to spravanie stupnuje a ona citi stale vacsiu a vacsiu krivdu. Ano nie je ok ako sa sprava teraz, ale trebalo to rieist, ked zacali byt naznaky. Vtedy trebalo ist k psychologovi ak si nevedeli rady ako k situacii pristupovat. Urcite autorka zazila velmi tazke chvile, lebo mat dietatko ma onkologii je no ani si to neviem predstavit. Uplne mi dava zmysel, ze sa proste rodicia sustredili na chlapceka pochopitelne a tam niekde to cele zacalo, vtedy zrejme nebolo casu na vsetko okolo starsej.
@zuzana212722 kristeježiši, to je reakcia. Ľahko sa takto radikálne radí, keď sa vás to osobne netýka. Niekedy normálne žasnem.
Autorka. Odkedy mame na pedagogike psychologiu, pozeram sa uz na veci inaksie. Ked si spomenula v prispevku rakovinu synceka, tak ti poviem, ze mi to automaticky zodpovedalo otazku, preco sa sprava ako sa sprava. Tu by som hladala niekde vzniknuty problem. Bud sa v tom veku bala, ze moze umriet a vznikol blok-most,bariera aby sa nenaviazala na surodenca a vymklo sa to spod kontroly alebo to bolo obdobie kedy ho, detskou dusou zacala brat, ze on je pre vas dolezitejsi, kedze vsetka pozornost aj napriek vasej snahy, isla prvotne jemu...zial, mali ste to podchytit skor psychologom. Teraz v pubrte aj dieta z "normalnej rodiny" je neznesitelne. Castokrat...i tak by som to riesila tymto sposobom.
Ja som si podobný prípad zažila na vlastnej koži, ale z pohľadu toho dievčata. Ja a môj brat sme od seba o 5 rokov, keď bol mladši tak som ho mala celkom rada, ale okolo jeho veku 7-10 sa začal prejavovať. Provokoval ma, naschval mi bral veci ktore som mala rada, štuchal do mna, skúšal na mňa nechutnosti (prdieť na mna, šušne...) no nič z toho moji rodičia nevideli. Mne to samozrejme v tom veku vadilo a nevedela som ako inak sa k tomu bartiť, ako mu ten isty úder vrátiť (bola som jeho sestra, nie mama aby som mu vysvetlila že ma nemá štuchať palicou) on sa za to skoro vždy rozplakal a už len na mňa kričali rodičia, že mám ustúpť mladšiemu ved ja som ta rozumnejšia, no toto vo mne vyvolalo úplnú nenávisť k nemu, už hocičo čo spravil mi vadilo. Ja som potom veľa, veľa času strávila zavretá v izbe alebo s kamarátmi. Až o pár rokov neskôr keď mi bolo tak 18 som začala vnímať rodinu nie ako nepriateľov ale ako spoločníkov. Ja by som ti poradila sa o tom s ňou porozprávať sama v izbe čo je dôvodom toho že ho nemá rada a čo jej na nom vadi a hľadať riešenia a porozumenie. Dievča časom vytriezvie z tohto pubertálneho omamenia a bude chápať že aj maminka si môže niečo kúpiť pre seba ale na to aby to pochopila spolu musite komunikovať a byť aj na jej strane, chápať ju a až potom ona začne chápať vás. Mama by mala vzdy spraviť ten prvý krok tak do toho! 🙂
Ono ľahko sa radí urobiť nejaký radikálny krok, nikdy nevieš, či to celú situáciu nevyhrotí tak, že dievča napr. utečie z domu. Tu treba postupovať veľmi citlivo, išla by som sa poradiť s psychologičkou, najprv sama, takých rodinných problémov už si vypočula mrte a možno by vedela poradiť, pretože tu treba myslieť aj na prípadné následky po nejakých veľkých zákazoch alebo rozhodnutiach.
@miskaaa89 ahoj zlepsilo sa to?
Uff. Tak chudak syn,mi jeho luto. Kolko jedinacikov tuzi po súrodencovi. Ako ste si vychovali, tak máte.
Väčšinou keď je veľký vekový rozdiel, tak na to doplácajú starší súrodenci, pretoze rodicia upriamia pozornost na druhe dieta. Ako takto podobne to bolo u nás v rodine. Ale aj v širšej rodine. Dva prípady ako cez kopirak. Dalo sa to doporiadku až keď bolo staršie dieťa dospelé. Cca 25+. A ideal od 35+. Dcera ti nemá čo rozkazovať...nevazi si co ma. Evidentne ste pri jej výchove zlyhali a zlyhavate. Riesila by som pomoc u psychologa ako na dieta, aby vám úplne neusla jej výchova, to potom môže veľmi zle dopadnúť..
@miskaaa89 vies co skus sa vratit o par rokov spat, ked sa maly narodil. Ako ste sa k nej spravali? Nebola “odstrcena” na druhu kolaj, nebolo zrazu vsetka pozornost na malehi a ju ste iba napominali, lebo on je este malicky atd…este citam, ze vlastne je na intraku 🤷🏼♀️ jej nechybaju drahe veci, jej v urcitom bode zacala chybat mama, kt sa sustredila na brata s ADHD, lebo on to viac potreboval. Tam si spravila chybu, bez ohladu na to, co jej kupujes alebo nekupujes. Prpste ziarli na neho a neznasa ho, lebo si mysli, ze bez neho by to bolo inak. Je mi luto aj maleho, lebo ani jeho chyba to nie je.