Súrodenec a zvláštne správanie po narodení bábätka
Ahojte, potrebovala by som sa spýtať, či máte niekto podobnú skúsenosť.
Mám 6-ročného syna (čoskoro 7) a odkedy sa narodil mladší súrodenec (má 2 mesiace), začal mať doma také zvláštne stavy. Predtým bol úplne v pohode, nikdy nič podobné nerobil.
Ide o to, že keď niečo chce a nedá sa to (napr. chce ísť na bicykel a je skoro ráno alebo sa niečo nedá), tak sa začne veľmi silno rozplakať a zároveň vrieskať. Trvá to cca 5 minút, nedá sa s ním vtedy normálne rozprávať. Je to taký silný plač a krik, že mám pocit, že ho ani nespoznávam.
Potom sa ale úplne upokojí, príde za mnou, ospravedlní sa a funguje ďalej normálne, akoby sa nič nestalo.
Dôležité je, že: – v škôlke je úplne bez problémov
– doma sa normálne hrá, kreslí, skladá puzzle, vie sa sústrediť
– dobre spí od malička
– neubližuje sebe ani iným, neničí veci
– robí to len doma a vždy má na to nejaký konkrétny dôvod, nie bez príčiny
Mám pocit, či to nemôže súvisieť s príchodom súrodenca a tým, že má menej pozornosti, ale neviem, či je to ešte „normálne“ v tomto veku alebo už treba riešiť odborníka.
Máte niekto niečo podobné? Ako to riešite?
Nie som odborník, ale ja by som s tým počkala, vždy u ponúkni v tej chvíli (ak vôbec vníma) svoje objatie, nech vie, že je prijatý a movany aj keď ma ťažké chvile. A hlavne po odznení záchvatu by som ho prirulila porozprávala sa. Jednak, že nemá sa za co ospravedlniť. Ze videla som, že mu bolo veľmi ťažko, či vie povedať, čo ho tak rozzurilo. Vyjadrila empatiu, nech to bola akákoľvek príčina. Ponúkla by som mu, nech spolu porozmýšľam, čo by mu v tej chvíli pomohlo - ísť do izby a tam sa vyplakať? Boxovanie do vankúša? Objatie? Proste pointa je neodsúdiť správanie ale pomôcť mu zvládať svoje ťažké (legitímne) emócie tak, aby to bolo aj spoločenský akceptovateľné. Rozprávala by som sa sním otvorené o tom, že viem, že je teraz veľká zmena, dostáva menej pozornosti, možno veľakrát ho bábätko ruší, hnevá, je hlučné.. Je ťažké sa k nemu prispôsobiť.... Ne h vie, že zo nie je u vás tabu, že môže o svojich pocitoch rozprávať, nech sú akokoľvek negatívne.
Nie som odborník, ale ja by som s tým počkala, vždy u ponúkni v tej chvíli (ak vôbec vníma) svoje objatie, nech vie, že je prijatý a movany aj keď ma ťažké chvile. A hlavne po odznení záchvatu by som ho prirulila porozprávala sa. Jednak, že nemá sa za co ospravedlniť. Ze videla som, že mu bolo veľmi ťažko, či vie povedať, čo ho tak rozzurilo. Vyjadrila empatiu, nech to bola akákoľvek príčina. Ponúkla by som mu, nech spolu porozmýšľam, čo by mu v tej chvíli pomohlo - ísť do izby a tam sa vyplakať? Boxovanie do vankúša? Objatie? Proste pointa je neodsúdiť správanie ale pomôcť mu zvládať svoje ťažké (legitímne) emócie tak, aby to bolo aj spoločenský akceptovateľné. Rozprávala by som sa sním otvorené o tom, že viem, že je teraz veľká zmena, dostáva menej pozornosti, možno veľakrát ho bábätko ruší, hnevá, je hlučné.. Je ťažké sa k nemu prispôsobiť.... Ne h vie, že zo nie je u vás tabu, že môže o svojich pocitoch rozprávať, nech sú akokoľvek negatívne.
@bolarazjedna preboha 😃😃😃😃 to čo z tých detí vychovávate?
@bolarazjedna preboha 😃😃😃😃 to čo z tých detí vychovávate?
@anonym_9a94fb snehové vločky
@anonym_autor žiarli na babo, to je celé, koniec
Sama pises, ze ma menej pozornosti, takze sa moze citit odstrceny a dava to takto najavo. Je to stale dieta a potrebuje vas.
Ved ho nechaj vyrevat ked ma tu potrebu. Ja by som do toho nijako nezasahovala. Doteraz islo vsetko hned 6 dlhych rokov, nemusel sa o pozornost delit. Samozrejme, ze za dva mesiace si nezvykol este na novu situaciu a je to trochu frustrujuce. Pochopitelne.. .Neviem, co si ocakavala, ale je uplne v poriadku. .Nezasahuj, neries, nerob ako sa hore pise snehovu vlocku, nechaj ho tak, Odijde to ako prislo casom... Ked babo spi, venuj sa jemu kolko sa ti da, tak som to robila vzdy ja, proste mali sme stale aj cas pre seba, to nam prospievalo...
@anonym_autor žiarli na babo, to je celé, koniec
@anonym_3eacd5 a kedy to prejde? Snad to nie o rok lebo sa zblaznim😄
@anonym_autor Určite to súvisí, vidí že súrodenec ak sa rozplače okamžite splníš jeho požiadavku, tak skúša. Na jednej strane má už rozum a mal by pochopiť že sa nedá okamžite a akceptovať to bez scén, na druhej strane niekedy ho z novej situácie prevládnu emócie nad rozumom a je záchvat. Neriešila by som, rob ako doteraz nech sa vyzúri, ospravedlní ti potom, asi pôjde už do školy od septembra teda bude mať nové starosti a život a pôjde podľa mňa už súrodenec do úzadia a bude novinka škola nie súrodenec a nejako to prestane. Podľa mňa teda potom od septembra to bude už lepšie.
Určite to má súvis so súrodencom. Myslím, že sa takto vyrovnáva s novou situáciou. Je už veľký, keď bude v kľude sa ho na spýtaj ako sa cíti atď. Daj mu skutočný záujem aspoň pár minút. Doma je v bezpečnom prostredí, tak dáva najavo svoje emocie. Treba to normálne prijať a dať mu pocítiť, že je to v poriadku, je milovaný a vnímaný. Myslím, že odborníka momentálne nie je treba.
Ziarli, už nemá tú istú pozornosť ako predtým. Treba si vyčleniť len čas pre neho, keď babo spí.
@bolarazjedna preboha 😃😃😃😃 to čo z tých detí vychovávate?
@anonym_9a94fb empatických, stabilných a sebavedomích ľudí, ktorí vedia, že sa na mňa môžu obrátiť s hocijakým problémom, u mňa nájdu útočisko a pomôžem zvládnuť situáciu. A samozrejme, vediem im k tomu, aby neskôr to vedeli zvládnuť aj sami.
@bolarazjedna preboha 😃😃😃😃 to čo z tých detí vychovávate?
@anonym_9a94fb dieta ktore pochopi,ze surodenec nie je jeho konkurencia a rodicia ho nadalej lubi. Dieta ktore bude mat so surodencom pekny vztah- lebo surodenca nevnima ako cloviecika ktory ho pripravil o pozornost a lasku rodicov. Jeho spravanie je " bezne" hlavne ak ide o surodencov s vacsim vekovym rozdielom. A podla niektorych komentov sa ani necudujem ze existuju ludia krorí sa nekontaktuju so surodencami. A preco? Lebo rodicia casto zanedbali starostlivost o vztah surodencov.
@anonym_3eacd5 a kedy to prejde? Snad to nie o rok lebo sa zblaznim😄
@anonym_autor to je veľmi individuálne
@anonym_autor ventiluje stres z noveho.
@anonym_autor Ved to mas super, ja by som ho vychvalila za take spravanie. Riesi prichod noveho surodenca bez agresie voci nemu alebo inych negativnych javov. Ked sa nahneva, dava ten hnev von, miesto toho aby to tutlal. Sam sa upokoji po 5 minutach (co je uplne uzasny cas na jeho vek), ospravedlni sa (co je neskutocne) a funguje dalej normalne. Skutocne ukazkove spravanie na 6 rocneho co ma noveho surodenca.
Ta pochvala bude aj velmi dobra motivacia a nabuduce sa ukludni este skor ako za 5 minut.
@anonym_9a94fb empatických, stabilných a sebavedomích ľudí, ktorí vedia, že sa na mňa môžu obrátiť s hocijakým problémom, u mňa nájdu útočisko a pomôžem zvládnuť situáciu. A samozrejme, vediem im k tomu, aby neskôr to vedeli zvládnuť aj sami.
@bolarazjedna Alebo ľudí čo skončia na psychiatrii potom ako príde prvá zmena čo sa im trocha nebude páčiť lebo sa zrútia... Presne toto je príprava do života, prídu proste v živote nové situácie ktoré sa mu páčiť nebudú, ale bude musieť ich prijať a skoro 7 ročný by sa už mal naučiť tomu čeliť. Preto by som ho za správanie určite nechválila ani ho pred ním neospravedlňovala, výbuchy jeho by som vnútorne chápala ale proste nebrala ako niečo za čo ho pochválim. Nech sa naučí niečo do života. Navyše táto situácia nebude vždy takáto zlá, postupne si bábätko a mama nájdu nejaký režim a bude lepšie, rovnako časom on bude veľký súrodenec rozumný ku ktorému sa bude pristupovať inak ako k malému dieťaťu 2,3 alebo 4 ročnému a teda určite to nejako do budúcna neovplyvní zle jeho vzťah so súrodencom.
Práve by som povedala že súrodenci s takým väčším odstupom majú lepší vzťah aj v detstve aj v dospelosti práve preto že sú na úplne inej pozícii v rodine a nesúperia spolu-sú to vlastne takí jedináčikovia. Ak mu dovolí aby sa znížil na úroveň toho bábätka a neovládal svoje správanie a nemal rozum tým práve to bude rovnaké ako keby je medzi nimi minimálny rozdiel vekový a budú spolu súperiť.
@bolarazjedna Alebo ľudí čo skončia na psychiatrii potom ako príde prvá zmena čo sa im trocha nebude páčiť lebo sa zrútia... Presne toto je príprava do života, prídu proste v živote nové situácie ktoré sa mu páčiť nebudú, ale bude musieť ich prijať a skoro 7 ročný by sa už mal naučiť tomu čeliť. Preto by som ho za správanie určite nechválila ani ho pred ním neospravedlňovala, výbuchy jeho by som vnútorne chápala ale proste nebrala ako niečo za čo ho pochválim. Nech sa naučí niečo do života. Navyše táto situácia nebude vždy takáto zlá, postupne si bábätko a mama nájdu nejaký režim a bude lepšie, rovnako časom on bude veľký súrodenec rozumný ku ktorému sa bude pristupovať inak ako k malému dieťaťu 2,3 alebo 4 ročnému a teda určite to nejako do budúcna neovplyvní zle jeho vzťah so súrodencom.
Práve by som povedala že súrodenci s takým väčším odstupom majú lepší vzťah aj v detstve aj v dospelosti práve preto že sú na úplne inej pozícii v rodine a nesúperia spolu-sú to vlastne takí jedináčikovia. Ak mu dovolí aby sa znížil na úroveň toho bábätka a neovládal svoje správanie a nemal rozum tým práve to bude rovnaké ako keby je medzi nimi minimálny rozdiel vekový a budú spolu súperiť.
@marsmykkok ja som nikde nepísala, že ho treba pochváliť za správanie. Prijať situáciu neznamená, že svoje pocity potlačím a budem to dusiť v sebe. Práve o tom píšem, že treba ho naučiť ovládať svoje správanie - podľa môjho názoru a aj podľa literatúry o respektujucu výchove to ľahšie dosiahneš empatiou s jasnými hranicami, ako vetou typu: "ovládaj sa, už si dosť veľký na to, aby si tu robil scény". V tomto prípade hranica má byť to, že aj keď sa hnevá, nemôže ubližovať bábätku, rodičom, nemôže napr zdemolovat nábytok, hádzať hračky, atd". Tym, že sa vyreve, nikomu neublíži, zároveň dá svoje emócie von. Treba ho v tom len podporiť a usmerniť, dat vedieť, že ho chápeme. O tom som písala. Nemusíš so mnou súhlasiť. Ja vidím pozitívne výsledky respektujucej výchovy na mojich deťoch, aj keď sú ešte malickí. Zároveň vidím na sebe, čo spôsobila chýbajúca empatia a emocna dostupnosť vo výchove mojich rodičov.
@anonym_autor súvisí to so súrodencom a týmto spôsobom na seba púta pozornosť. Dopraj mu čas len s tebou osamote, bez súrodenca. Aj keby len pol h denne, 100% focus len naňho + v tomto veku ti už bude vedieť povedať, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie.