Trojročný rozdiel medzi deťmi - prvé mesiace

@em4life a po kolkych mesiacoch to zacalo byt lahsie?

Ja mam 3 roky rozdiel medzi detmi a pomahal mi akurat manzel. Druhe dieta sa narodilo do covidu a rodinu sme minimalne 3 mesiace nevideli lebo sa nedostali cez hranice. Bojovali sme ako sme vedeli 🤷🏼‍♀️ ked mala spala tak som sa so starsou hrala, ked bola hore tak mi ju starsia zabavala alebo sme spolu prebalovali, kupali, kocikovali a podobne.

Ked zacala lepsie spavat, okolo 8 mesiacov...

Skoda, ze nie je 2.5r rozdiel. Muz by mohol ist tiez na matersku a bola by pomoc.

Prvý týždeň a pol k nám chodila moja mamina po práci a vzala staršieho na prechádzku, bol covid a chrípka, zo škôlky som ho stiahla. A inak nikto, cez víkend muž, ale mladší nemal koliky. Jedine nechcel spať v postieľke ani v kočíku veľmi, takže mne najviac pomohol nosič. Mladší v ňom bol spokojný a ja som sa venovala staršiemu. Bol január, keď mal mladší asi dva týždne, aj sánkovať som staršieho vzala na lúku nad domami 😀 Sneh sme odhŕňali a tak 😂 Najhoršie bolo v pokoji ho nakojil, starší je raketa, skákal po posteli okolo nás, bol som z toho riadne nervózna. Ale inak na to obdobie veľmi rada spomínam, len malý nebol uplakaný.

U nás to bolo úplne v pohode. Zvládla som to bez akejkoľvek pomoci (okrem muža) ... syn sa narodil v januári, hneď ráno sme chodili aj s dcérou na prechádzku do parku, poobede znova von, keď sme boli doma, veľa som dcére vysvetľovala, že bábätko musí spať, aby sa hrala potichu, a prosto nejako to všetko fungovalo. Dcéra sa v noci dokonca ani nebudila na jeho plač, a to sme spávali všetci v jednej miestnosti .. neskôr,keď podrástol trošku, tak sa s ním hrala a celkovo do dnes sú veľkí kamoši ... takže u nás to bola pohoda 🙂

Ja mam 3 roky a zo zakona by som to zakazala 😀Nik nepomahal. Boli sme len ja, muz a dieta v obdobi vzdoru 😵‍💫

@jesenzima to znie idylicky. moje mladsie babo place aj v kociku. qj v nosici. pokakana je viackrwt za hodinu. kojit sa chxe velmi casto. starsia zacala zrazu utekat bojim sa aby nevbehla pod auto a neviem velmi s druhym dietatom ju dobiehat. v ncoi sa zacala budit a to spi odvzdy v inek spalni a memecha ma vsypat v noci a novorodena k tomu..m aj s prvou ked si mala.jedno dieta to bol ocele taketo idylicke a lahke ako s dvoma? mam dni kedy spim prerusovane tri hodiny lebo je hore jesna alebo druha. mam len ubolene babo preto to mam tak?

Mám rozdiel 3r a nepomáhal nikto. Starala som sa ja a manžel pred a po práci. Mladší prereval prvých 9 mesiacov takmer v kuse 🤦🏼‍♀️ prvého pol roka to bol skutočný masaker, reval tak 15 hodín do dňa, bez nadsazky. Keď som sa nezbláznila vtedy, už sa nezbláznim nikdy. Trvalo takmer rok, kým som v noci spala viac než 2 hodiny v kuse, lebo aj keď ho zobral manžel, počula som ho vrieskať a nemohla spať 🙈 kočík nula bodov, nosič, šatka nula, cumle alebo nedajbože fľaša s mliekom ani pomyslieť, len ruky, cecky a fitlopta. A vresk. Aj sa čudujem, že staršia neušla z domu 🤭 jej som sa venovala jednou rukou, kým na druhej bol nonstop mladší. Výhoda je, že som sa naučila robiť jednou rukou skutočne takmer všetko, aj umyť riady alebo seba osprchovať 🤣 a kedy to začalo byť ľahšie? No, mladší má 2,5r a po 2 rokoch som sa prvý krát od jeho narodenia zhlboka nadýchla 🤣 dovtedy som plakala každý deň. Síce 12-15 mesiacoch už toľko nereval a po 1,5 roku som bola ochotná uznať, že to jeho teatro hádam nakoniec nemá zdravotný dôvod, ale zostala mu hrozna večne nespokojná nálada, piští, mrnci, nič nemá rád, nič ho nebavi, všetko je zle. So staršou sa večne biju, hádajú a teda začína zásadne vždy on. Človek by povedal, že staršia bude neznášať jeho za to, ako jej obrátil hore nohami celý život, paradoxne ona ho miluje a on ju chce mlátiť, odkedy ráno otvorí oči. Niektoré dni mám pocit, že keby som namiesto neho mala 4 šimpanzy, bola by som na tom lepšie. Ale aby som zakončila pozitívne, som tu, žijem, myslím, že dostatočne duševne zdravá a slušne zocelená 😅 aj zmysel pre humor a životný optimizmus som si udržala. Dokonca ani vzťah so staršou dcérou sa nenarušil až tak veľmi, ako to zo začiatku vyzeralo.

S prvou to bolo hrozne, žiadna idylka, ale tak časom to prešlo... nespala som, revala som, všetko bolo pre mňa nové, ťažké,pri synovi už som veľa veci tak neprežívala a možno aj preto to bolo jednoduchšie... prajem ti, aby ťažké chvíle rýchlo prešli 🙂 (syn je decembrový, opravujem chybu )

Ja som sice mala 2r.rozdiel. prve 2 mesiace mi v pracovne dni chodila pomahat mama, lebo dcera bola kolikova a syn zas dost zivy a nespavy. Po tych svoch mesiacoch chodila tak 2x do tyzdna. ( aj moj otec chodil, ten tak raz, ale vzdy prisli spolu, on vzal vtedy maleho a my s mamou sme sa striedali, bud ona mi nieco upratala a ja riesila malu alebo sa venovala malej a ja upratovaniu, vareniu). Ked bola len ona u nas, tak sme sa na striedacku s detmi hrali a ked jedno spalo, zas sa nieco riesilo v domacnosti. Po tom 2.m.som si uz poradila sama zvacsa a bolo coraz lepsie, mala vnimavejsia, uz tolko neplakala, nasli sme si system, ktory nam fungoval, striesavo som sa venoval detom alebo malu mala v nosici a videla, co robime s jej starsim bratom. Ale aj tak bolo fajn, ked mohli prist, predsa, bolo to trosku take odlahcenie, lebo inak je clovek v jednom kole a muz aj tak chodil dost neskoro domov.. takze aj ked odisli, tie 2-3 hodky som tak ci tak este s nimo bola sama..
Cez vikend sme sa zas navstevovali s muzovymi rodicmi, takze aj oni si uzili vnucata, tam zas pomoc bola hlavne v tom, ze svokra cez vikendy varila aj pre nas, jasne, ze aj ja som daco, ale chcela aspon takto pomoct.

@siska53 super. prosim co vam pomohlo na koliky a kedy ustupili?

Po 3.m.sa to zlepsilo a napr.ked mala 4,5 m.,uz sme boli na dovolenke v hoteli, lebo uz ich nemala. Po 4.m.presli uplne.