Vzťah mama - syn
Ženy len sa tak zamýšľam...prečo matky vacsinou viac lipnu na synoch?Prečo, keď ma 2 deti cca aj vekovo vždy býva žena prísnejšia na dievča ako chlapca?Dá sa to nejako psychologicky vysvetliť?Čo porovnávam z okolia takmer všade to tak je.Chlapec toľko nemusí, chlapec sa pritúli a všetko je zabudnuté, chlapcovi sa vyvára čo má rád....som žena okolo 40 tky a dnes mi dcéra povedala, že vie, že jej brat má u mňa privilégiá celý deň nad tým premýšľam a má pravdu.Vzdy som viac lipla na synovi ten bol pritulny, dobrý dcéra so mnou vždy bojovala snáď od 5 r vždy mala na vsetko odpoveď a bola priečna.Mam pocit, že s chlapcom to je jednoduchsie.Aj teraz, keď je už teeneger
príde, zdoveri sa, chce ísť so mnou niekam dcéra neustále provokuje vekom ešte horšie.
Ja som zas prísnejšia na synov ako na dcéry. Aj viac pracujú či už okolo domu alebo vo vnútri . Dcéry určite nerúbu drevo, neukladajú a ani nekopú jamy, zároveň však vyžadujem od synov aby robili aj vo vnútri a to od pomoci v kuchyni až po upratovanie . Celkovo ich vychovávam tvrdšie , ale ľúbim ich rovnako ako dievčence a aj im to patrične dávam najavo .
Ženy ako ty by si mali dať vybrať maternicu, nikdy nemať deti. Žiarliš na vlastnú dcéru, prečo si ju mala? Mala si ísť na potrat hneď ako si sa dozvedela, že to bude dievča, aby sa ti nenarodila a nemusela si vychovávať svoju rivalku, ktorej si tým nezvratne poškodila psychiku, lebo sa nechováš ako matka. Nehovoriac o tom, že také typy ako ty by nemali mať ani chlapcov, lebo vychovaju z nich naschvál mamičkárov neschopných odstrihnut pupočnú šnúru, ale presne takí mamičkám ako ty vyhovujú lebo sú sebecké a chcú mať toho chlapca do konca života pri sebe, preto ho naučia byť pohodlným a neschopným, veď mamička im všetko spraví. Choré hlavy, no práve takéto mávajú deti najviac.
@verkaveverka trošku drsne napísané, ale je fakt, že takato chorá dynamika plodí veľa ďalšieho zla a prenáša sa to na ďalšie generácie. Zrejme aj v jej pôvodnej rodine bol nejaký podobný problém, myslím vzťah s jej matkou.
Na mieste autorky by som si začala študovať o rodinných konstalaciach. Hlavne, ak chces, aby mali súrodenci dobrý vzťah ako dospelí a aby mali funkčné rodiny.
Keď som mala 6 rokov, matka mi len tak bez príčiny dala facku. Keď som mala asi 5, čistila mi zuby a ja že ma to zabolelo, jak mi bodla kefkou do ďasna a ona sa na mňa naštvala že nech si to urobím sama. Vždycky sa srala s mojim bratom ale ja som bola pre ňu len zdrojom nenávisti, kritizovala všetko čo som urobila a ešte mi tvrdila že si nezaslúžim svoju krásu. Pochopila som že si na mne vybíja frustráciu zo svojej matky že je to toxická sviňa. Proste mnohé matky majú pocit že ženstvo by sa malo točiť okolo nich a preto nechcú dovoliť svojej dcére aby bola šťastná. Všetko šťastie chcú mať pre seba a nevedia sa zmieriť s tým že niečo dobré je tu aj pre ich dcéru.
Nechcela by si sa porozprávať so psychologickou? Veď ty máš v svojej dcére vlastne súperku? Toto čo tu píšeš už nie je zdravý vzťah matka a dcéra
Niektoré vyjadrenia sú fakt ......cez čiaru