Odchod z medicíny
Ahojte, študujem prvý rok na medicíne a štúdium posledné mesiace psychicky nezvládam. Chýba mi ešte jedna skúška ale neviem ako to mam zvládnuť lebo keď sa dokopem k učeniu tak sa vždy zosypem a rozplačem… Najbližší ma síce podporujú ale ja nemám žiadnu motiváciu v tom pokračovať a celé skúškové plačem, stresujem, nedokážem spať ani jesť. Na začiatku som štúdium zvládala aj so super výsledkami ale teraz sa mi nedarí aj keď sa učím od rána do večera, jednu skúšku som dala na 2x a túto budem asi opakovať tiež, som vyhoretá a keď sa neučím tak sa cítim ohľadom seba zle. Na medicínu som sa skôr hlásila kvôli rodičom než sebe a bojím sa ich reakcie a reakcie okolia ak by som sa rozhodla skončiť alebo štúdium prerušiť. Počas semestra to bolo v pohode ale toto skúškové ma docela položilo lebo som dosť psychicky labilná. Už som síce splnila prerekvizity na postup do druhého ročníka ale neviem či to má ešte zmysel preto sa obraciam sem. Na ďalšiu VŠ nezvažujem keďže nemám predstavu o tom čo chcem robiť. Ďakujem za odpovede.
@angela177 treba byt silny. Ja som studovala pedagogiku a skoro pri kazdej skuske som revala od nervov. Hudbu som nemohla ani pocut. Vsade je to tazke a hlavne skuskove obdobie je vyhrotene. Odmen sa po kazdej tazkej skuske niecim co mas rada. Zabojuj. Po rokoch budes na seba hrda.
Skus pouvazovat, co by si v prvom rade chcela v zivote robit ty. Nejde len o dobu studia samotneho, ale o to, ze nieco vystudujes a v tomto pripade ide casto o vzdelanie, ktorym sa potom clovek zivi este dalsich 40 rokov. Ak ta to nema naplnat a do skoly chodis len kvoli rodicom, tak radsej uvazuj nad zmenou skoly. Ked prides o rok,je to vzdy menej ako uvazovat o zmene v tretom ci stvrtom rocniku. Velmi casto prave v tom prvom ludia zistuju, ze ta konkretna skola nie je pre nich vhodna. Praca lekara nie je len zodpovedna a narocna fyzicky, ale hlavne psychicky. Ako chces zvladat chorych, ubolenych ludi, ktori sa ti budu stroedat s ich problemami pred ocami a kazdych 20 minut uvidis dalsieho, ked si uz teraz sama uvedomujes, ze si psychicky labilna (tvoje vlastne slova)? Chory clovek mava horsie, tazsie prejavy psychicke, nebyva prave mily, ako to chces zvladnut? Skutocne dobry lekar musi mat v sebe kvalitne upratane a musi zvladat skutocne vela. Rozmyslaj preto, ci naozaj to chces potiahnut dalej. Radia ti tu aj navstevu psychologa a pod. To by mohlo byt fajn. No poviem ti moju osobnu skusenost pocas korony. Jeden z mojich dlhorocnych lekarov v tom case odisiel do dochodku a na jeho miesto prislo mlade neskusene ziena. To by bolo ok, akurat evidentne nezvladalo ani polovicu toho, co moj byvaly lekar a aj sa priznala, ze jeho stupen vzdelania bol ovela vyssi, ako jej, takze na niektore ukony musi ona odosielat ludi k inym lekarom. To bola pre mna prva vazna trhlina, chcela som mat to, co som bola 25 rokov zvyknuta u svojho lekara. Najvacsia pecka ale bola, ked sa mi priznala, ze ked som pri nej nervozna, moze mi nieco predpisat na upokojenie, lebo ona vdaka tomu zvladala skusky na vysokej, ze takto uzivala nejake pripravky, aby bola v pohode. A v tej chvili som sa dekovala prec a viac som k nej nesla, nasla som radsej inu nahradu za svojho povodneho lekara (ktora ma opat nemusi nikam poslat a teda psychicky je tiez ovela lepsie upratana a aj ja som pri nej v pohode). Tak nech od teba potom ludia tiez niekedy neutecu, ak by si ty nezvladala…
@kornelies ze vidis casto zomierat ludi vo svojej praci, vidis nevyliecitelne chorych pacientov, alebo to, ze od tvojho rozhodnutia alebo hoc aj drobneho pochybenia zavisi zivot cloveka je ovela vacsi napor na psychiku, nez ma napor na psuchiku autobusar, ucitel...
Keby to bol sen autorky, poviem jej tiez, nevzdavaj sa, prekonaj sa, ale zjavne je to sen jej rodicov
Ako absolent medicíny Ti odporúčam dobre si to celé premyslieť. Ak už v prvom ročníku máš tieto pochybnosti, časom budu len narastat. U mňa prišla prvá kríza na konci štvrteho ročníka, keď som farmakologiu 2 neurobila ani na druhy pokus a mala som 24h na to aby som skusku urobila ak som ju nechcela preniest, kedze sa na nasledujuci den zatváral ais. Nakoniec som to dala, ale cele leto som uvažovala čo dalej.... to študium je extremne naročné. Napriek tomu krásne, plné radosti ale aj veľkych starostí. Ja som od začiatku mala pri sebe milujuceho partnera, kt. tu bol pre mňa 24/7 a riešil všetky nervové zrútenia pred štatnicami, vždy ked všetci sedeli na draždiaku a my zavretí za knihami ...
držím Ti palce, nech sa Ti darí a nech sú všetky rozhodnutia správne 🙂
@mimi3008 Keď už dokázala urobiť prijímačky, ostatné skúšky prvého ročníka, tak sa nič nestane ak túto poslednú urobí aj v auguste, iste je dosť aj iných študentov, čo budú na tom takto. Poznala som dosť študentov, čo chceli v prvom ročníku štúdium zanechať a keď to prekonali, tak išli ďalej.
V každej aj novej škole narazí na niečo, čo ide ťažšie a keby stále nechával a začínal znovu, tak nič neukončí.
ak máš pochybnosti už teraz, tak to radšej zabaľ. Choď na niečo, čo ťa bude baviť. Chceš sa zrútiť? Ak sa ti spustí nejaké ochorenie kvôli tomuto, bude neskoro.
Zacat je vzdy najtazsie. Podla mna. Ak ti chyba uz len jedna skuska a tie predtym si zvladala, tak si uzasna! Len si teraz v strese, smutna, v beznadeji. Ked srudoval moj priatel a mal popri tom este vela inych povinnosti, pacil sa mi jeho pristup. Bojoval vzdy do posledneho dychu, az do tej poslednej nadeje. On tam isiel, aj ked nebol pripraveny, skusil 😃 niekde opisal, niekde sa nepodarilo, niekde opakoval aj v dalsom rocniku... ale nevzdal to a dnes sa v odbore uplatnuje ako jeden z mala z ich rocnika. Ja som taktiez velmi stresovala a vies naco to bolo? Na nic... ja ani nesuhlasim s tym, ze mas slabu psychiku a lekarka by ju mala mat silnejsiu. Ucenie je jedna vec, prax je ina. Tiez som prerevala potoky a praca v lekarni ma extremne naplnala a bola som v nej doba (neskromne o sebe napisem 😃). Cize ti drzim palce 🤍 kym sa da, bojuj, ak nie, nevadi, nejde o zivot.
@angela177 vyhladaj psychologa,psychiatra hoci aj toho školského psychologa vyrozpravaj sa a vyries co ta trapi...mozes potom v klude pokracovat v štúdiu a hlavne teraz sa stabilizovat zacat spat,a jest skludnit sa a nezabudaj štúdium nie je pupok sveta dolezita si ty a tvoje zdravie.
@angela177 najhoršie čo je, je to, že si sa tam hlásila kvôli rodičom... takže vykašľať sa na to. zrejme ťa to ani nebude baviť a úplne si zničíš nervy...
@deti95060810 o áno, poznám osobne jednu takú. rodičia obaja lekári. ani sa jej veľmi nechcelo, ale však....tradícia, že áno. celé roky dávala skúšky pod vplyvom dithiadenu, či čo za svinstvo to brala... po štúdiu robila cca 3 roky v nemecku nejakú pomocnú lekárku u obvodného či čo to bolo.. a potom sa na to vyprdla úplne. stratila 9 rokov života niečím, čo ju zrejme vôbec nebaví... a nadopovaná bola 3-4 mesiace v roku kvôli skúškam. no ďakujem pekne.