Aké je skutočné priateľstvo?

Nie, vôbec nepreháňaš. Ja som mala zatiaľ v živote iba dve veľmi dobré kamarátky, s ktorými sa poznám dosť veľa rokov. Jedna kamarátka zo strednej ešte nemá partnera ani deti a napíše raz za čas. Keď však príde domov, vždy sa stretneme (cca 2-3x do roka). A tá druhá kamarátka zo základky, to je anjel. Píšeme si každý deň, stretávame sa už menej, keďže sa vydala, ale stále sa pýta a zisťuje, čo nové, naoplátku ja jej, snažíme sa radiť si a nájsť si na seba čas, už keď sa inak nedá a je toho veľa, aspoň 2x do týždňa si napísať. Takže ja mám šťastie, že mám pravé kamarátky už niekoľko rokov a veľmi málo takých výnimočných ľudí je. Za doterajší život som stretla kopu ľudí, ale takých, ktorí by si vedeli rozdeliť čas medzi rodinu, priateľov už menej. A z vlastnej skúsenosti ti môžem poradiť iba neočakávať od ľudí nejaké superschopnosti alebo neupínať sa príliš na toho človeka. Nie každý si vie zadeliť čas a priority. Ja som zase taký typ asi ako ty, že som dobrá priateľka, myslím si, že mám všetky prednosti dobrého kamaráta, ale čo je zlé, že to očakávam aj od druhej strany...

Dobrych kamaratov nestretnes vela.ja mam len jednu. Pozname sa nuekolko rokov od vysky,sme ako sestry.vela sme sa o sebe navzajom naučili, vieme sa prijat take,ake sme, vueme jecat o kadecom a vieme spolu mlcat. A chapat sa navzajom, nedsudzovat jedna druhu, pocuvat sa, prejavit pochopenie

Asi to bude tým,že čakám aspoň občas nejaký prejav priateľstva.
Prísť do nemocnice,prísť na pohreb môjho blízkeho,atď.
Myslím,že to sú veci,kt.pristelia robia.
Darmo majú malé deti,či čokoľvek.
Lebo viem,že k deťom stráženie majú,nie je problém ani vzdialenosť.
Skrátka,som strašné smutná. A nehnevám sa na nich,no cítim sa vnútorné veľmi zranená.

To, o com pises vyplyva z podstaty zenskej povahy. Maloktore zenske priatelstvo vydrzi roky, alebo nebodaj cely zivot.. Ked to vezmes od prirody, tak samice sa beru vzdy ako konkurentky v boji o ziskanie toho najsilnejsieho samca, a toto sa pretavilo aj do ludskej spolocnosti, zenskych vztahov… preco ma dcera lepsi vztah s otcom ako s matkou a naopak, preco su zenske kolektivy take ake su, preco je rozpravka o zlej macoche atd….Po starocia to tam je a po starocia bude, proste zeny su SVINE voci druhym zenam a je to rodovo a prirodou dane, nezmenis to. Zena zene oko vykole, zapreda, zradi. A uprimne sa divim tvoju vykriku do tmy v tvojom veku, ja som ovela mladsia a daaaavno viem, ake su zeny suky, rozmlatia ti rodinu, intriguju do bezvedomia tak, ze ani cardinal Richelie sa nemusi hanbit, zapredaju aj oblicku len aby ublizili… Preto mi je aj smiesno ked niekto vyplakava za nejakou radoby kamoskou, lebo to nikdy ozajstna kamaratka nebola, len pouzivala iste finty, aby mohla z toho vztahu cerpat vyhody..:

Presne viem, o com pises. Stahovali sme sa 3x a teraz sme uz vo vlastnom asi 9 rokov. Zblizila som sa tu s jednou znamou a roky som si myslela, ze je mojou kamaratkou. Zmylila som sa. Az neskor sa mi otvorili oci. Je tomu uz hadam aj 3 roky, co nemam ziadnu kamosku. Ziadnu, s ktorou by som si vedela po veceroch poklebetit, ako pises aj ty. Tiez som v pondelok oslavila 45 a ta kamaratka mi neskutocne chyba.

@mergimar Tak sa môžete s autorkou kamarátiť navzájom 🙂

@barborachors možno preto,že si človek uvedomil,že roky si nepripúšťal veci,kto.boli zjavne a nechal sa vždy ucicikat tým,že vlastne on je na vine a je precotliveny.
Vieš,pokiaľ má človek mamu, sestru,veľa veci berie inak. Ak ich mená,hľadá priateľstvo,kt.tie dve ženy nahradí.
A možno sa toho priateľstva drží zubami nechtami,na svoju škodu😔
Čiže áno,môže to byť moja chyba.

@barborachors vystizne, perfektne. Ale typicky zenske. Preco do nej rypes a vysmuevas sa jej?

Ono to je uplne bezna vec... tiez som tak mala kamaratku o ktorej som si.myslela ze je najlepsia. BRrala som ju ako sucast rodiny, chodila k nam na rodinne akcie atd... Posledny rok som sa ocitla v tazkych zivotnych situaciach a ona ma nevedela podporit, opytat sa ci som v poriadku, ozvat sa ci nieco nepotrebujem atd..ked bola lna v podobnej situacii ja som jej volala, snazila podporit a pomoct.. nuz tak to byva vsetkp zle je na nieco dobre... ked som bola na dne som si uvedomila ze nas vztah nie je a nikdy nebol vyrovnany a jednoducho ze ju vo svojom zivote uz nechcem...darmo ale ked mas sestru/sestry to je najvacsi dar lebo prave ony su tie najlepsie kamaratky...ja dakujem bohu za to ze ich mam a viem ze tu pre mna vzdy su a aj ja budem pre ne 🙂

toto som mala problem aj ja, dobru kamaratku som stretla pred par rokmi, dlho ma to trapilo, ze nemam nikoho na koho sa mozem obratit, ked som ja nieco potrebovala nik nemal cas, ale ked bolo treba robit butlavu vrbu tak hned mi vsetci volali a to ma postupne zacalo hnevat :/

@barborachors Wow, prepáč, ale nesúhlasím s ničím. Keď sa už chceš na to pozerať zo zvieratkovského hľadiska, tak skôr skupina samcov by mala byť problém, kvôli súťaživosti. Pri prakticky akomkoľvek druhu je jednoduchšie chovať skupinu samíc, prípadne samice + jeden samec. Samce sa ti zabijú.
Tiež neviem či sa to dá aplikovať na ľudí, lebo tým pádom je všetko konkurencia o partnera, teritórium a jedlo? Je úplne normálne, že napríklad buvol zabije levíčatá, alebo že leopard zabije malých servalov. Všetky druhy sa takto vyvíjali milióny rokov, ale pritom nepociťujem potrebu chmatnúť nožík a dobodať nejaké dieťa v supermarkete....
Rovnako ako že dcéry majú lepší vzťah s otcom, než s matkou. To počujem prvý krát. Ešte som lovila nejakú chvíľu v pamäti, či poznám aspoň jeden príklad, ale nie, nič. Ja osobne som tím matka a všetky ženy, čo poznám skôr preferujú matku, alebo majú obidvoch rodičov fajn.
Doslova jediný dôvod, prečo som na koňovy je bazar a že je tu prevažne ženské osadenstvo. Bazoš je fajn, problémových, nepríjemných zákazníkov som mala fakt len malinkú hŕstku, ale 100% boli chlapi. Už len to, že tu je väčšia móda nechávať hodnotenia, než na bazoši hovorí za svoje.
Sem na fórum som začala chodiť tak posledný mesiac, sporadicky a zatiaľ mám zapamätaných len štyroch ľudí ako extra nepríjemných a dvaja z toho sú samozrejme že chlapi.
Neviem, kto ti ublížil, ale nemyslím si že sa dajú ľudia takto sumarizovať. Hajzel je hajzel a môže to byť aj žena aj chlap. Tvoj názor je len tvoj, ak si si povahovo nesadla so ženami, je to ok, ak si mala tú česť len s mrchami, tak úprimnú sústrasť, ale... zo všetkým rešpektom... tvojou kamarátkou by som nechcela byť ani keby mi platili od hodiny.

Za mna je priateľstvo, ze aj ked ta nevidim, viem, ze si pri mne. Dakujem, ze mam priateľky ja ich volam uz rodina, ktore mam uz cez 20 rokov a jednu úžasnú, ktoru mam 8 rokov. Paradoxne skorpionky ako ja, okrem jednej vodnarky. Kazda sme mali tazke obdobia, ked nebol cas na stretávanie, kavicky. Ale aj ked sme sa nestretavali pravidelne, vzdy sme spolu v kontakte cez spravy. A ked bol velky problem, tak sa nabehlo pomahat. Viem co ktora robi, ako sa ma a ako ne-poslúchajú chlapi 🤣🤣🤣. A viem, ze ked budu nase deti uz samostatne vrátime sa aj k welnes vikendikom.

Nam v skole ucitel hovoril, ze kazdy ludský vztah má smerovat k priatelstvu, aj 4 znaky priatelstva, pamatam si len jednu..pravdovravnosť, uprimnost. Vydiskutujte si problem, pockaj kym si nevyriesi svoje problemy..

Podľa mňa,človek by mal ísť do vzťahu naplno,s tým,že keď hľadá priateľa,musí najprv sám byť super priateľom.
Nikdy sa to nedá špecifikovať,kto pre koho čo a koľko urobí,lebo raz jeden,raz druhý by mal byť ten,čo potiahne priateľstvo,keď ten druhý nevládze.
Ale nedá sa byť v priateľstve sám.
Rozmýšľala som,či je ozaj pravdou,že človek by nemal veľa očakávať. No,možno tak "ľudsky" veľa.
Nie očakávať nemožné.
Ale predsa musime mat nejake očakávania od priateľa a aj ten priateľ od nás. Inak by to bol nezáujem,kamarátvo,známosť.
Vtedy človek nič od nikoho nečaká,nič extra neponúka.

@barborachors ale to co pises je prizemné, nie kazda zena je taká, zalezí na intlekte, zivot je viac ako to opisujes,duchovné je viac ako materialne, také primitivnekonania, smutné, su ludia ktori skutocne su priateľmi, ale na to treba lasku k cloveku, comu sa musime kazdy ucit ..su dva typy zien ..Eva a Mária..lepsie je byť Máriou, zalezi na tom uvedomení sa

Veľa očakávaš. Kamarátstva na sídlisku, v škole, v práci, vzniknuté potom v mamičkovskom období a podobne sú často tak trochu akoby vzťahy z rozumu. A aj keď mi po čase zo života odídu, nemám kvôli tomu smútok. Je to prirodzené.

A priateľstvá na celý život. Spriaznené duše, ktoré sa mi možno ozvú len raz za rok, to je veľký bonus od života. A ak také sú, je to pre mňa veľké obohatenie v živote.

Je mi ľúto že sa takto trápiš. Je ťažké nájsť... nie kamarátku, ale niekoho, kto by bol rovnako pre teba dôležitý, ako ty pre nich. Taká rovnosť vo vzťahu. Väčšinou to pre jednu stranu znamená trocha viac, než pre druhú a potom je tá prvá pochopiteľne frustrovaná. Ono veľmi záleží od šťastia, že kto sa ti pripletie do života. Ale neboj, veľa ľudí trápi samota. Tiež sa veci môžu zmeniť, nemusíš to brať tak tragicky, že "nikdy som nemala". Ja som Tiež v minulosti mala kamarátku, ktorá keď niečo potrebovala, tak som išla cez mŕtvoly. Prebdelé noci, čo som dokončovala, čo bolo treba. Mno a potom to ochladlo. Aj z mojej strany. Veci sa menia, pre milión dôvodov.
Je to smutné, je to ťažké. Ale úprimne si myslím že mať "pevné, neotrasiteľné sociálne zázemie" je niečo, čo každý chce, ale málokomu je to dopriate. Ľudia majú tiež svoje problémy a ťažké dni, nie pre každého budeš vždy a stále priorita.

Nechceš skúsiť možno pohľadať nejaké kamarátky? Nevravím že hneď nájdeš platonickú lásku do konca života, ale možno aspoň stretnutie a príjemnú spoločnosť sem-tam. Kvalita je lepšia než kvantita, určite, ale ak by si mala v repertoári aspoň 2-3 príjemných ľudí, tak by sa to celé znášalo jednoduchšie, ver mi.

Nemala si stastie na takeho cloveka... Ani ja ani ty. Ja niekedy som neskutocne smutna, ze nemam takeho cloveka, s ktorym by som si sadla a vypila kavu, prebrala to pekne aj smutne... Ale snazim sa stale to nejak zvladat a nebyt z toho smutna.

Pre každého to zrejme má iný význam. Ja osobne mám to šťastie a mám najlepšiu priateľku. Hoc uz nebývame v rovnakom meste dennodenne sme v kontakte hoc len krátka správa čokoľvek, zavolať si hocičo, vždy je tu pre mňa keď niečo potrebujem, keď sa chcem rozprávať, vždy mi chce dobre, aj čo sa týka financií, koľkokrát sme si pomohli len tak proste ja keď som bola na to horšie len tak mi dala peniažky a tak isto ja jej, a všeobecne vždy stojíme pri sebe aj keď môžme mat nejaký konflikt nezhody aj tak keď dačo vážne sa deje vždy sme pri sebe a potom si to vysvetlíme, obe vynakladame úsilie sa vždy vidieť keď sa dá, ja cestujem za ňou ona za mnou. Samozrejme ešte nemáme vlastne rodiny tak sme spolu často, keď už budeme mať deti tak to zrejme bude iné, ale aj na to sa tešíme jedna ore druhú. Zdieľame spolu všetko čo sa deje v našich životoch je to podľa mňa o tom. Mat niekoho pri sebe a moct mu dôverovať 1000%. Je to aj prvé priateľstvo ktoré je fakt úprimne a je to šťastie lebo to je veľmi ťažké nájsť dnes už.

@barborachors tomu sa hovorí internalized misogyny z tvojej strany

@barborachors verím, že ženy ako ty sú také😉 Našťastie, nie všetky ženy sú ako ty. Musíš ešte veľa kaše zjesť, aby si to pochopila.

Samozrejme, ze za to nemozes, len si verila.. Ale ako vidis, opat sa len potvrdzuju moje slova, kedze sa tu sliepky idu navazat za MOJ nazor a MOJE skusenosti so zenami, cize zas a zas sa len potvrdzuje to co som napisala, a ano nesala z toho slnieckarstvo ani duhovy jednorozec tak treba samozrejme prskat jak hus trafena… asi ze preto ze mam pravdu 🙈 ale nevadi, ak nemal nikto zle skusenosti, good job a ty autorka si si uz svoje zazila a bud rada ze ta henta iba osrala a ze ti este horsie nesposobila. A moj nazor je moj nazor a pokial viem toto je slobodne forum a komu sa nepaci, moze mi vies …

@barborachors jediný kto tu prská si ty lol

Presné takto som to mala aj ja...