• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako by sa dali doma pestovať klíčky a iné?

17. januára 2015 
mimakro aj ja chceeeeem....receptík...a ta zeleninka, s olejom, cesnakom......ako to robíš??? :sweat_smile: len osmažíš zeleninku a pridáš cesnak???eto vsjo??? :sweat_smile:
ja mám dnes na obed ladový šalat s mladou cibuľkou, parad., papriku a naklíčené mungo...už teraz mi tečú slinky :slight_smile:
16. feb 2009 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzu,dala by som si z tvojeho šalátu,hoď sem trocha...
kisska,čo cícer,už si ho koštovala?Aký je?
16. feb 2009 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslela som tým samozrejmä klíčky cícerové...
16. feb 2009 o 12:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia...pošlem ti cez IP :grinning: :grinning: :grinning: práve som si ho otvorila a chystám sa naň :grinning:
16. feb 2009 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi,si zlatá,dík. :grinning: :grinning: :grinning:
16. feb 2009 o 12:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kisska, no ak tvoj manzel je pocas dna doma a pracuje vecer, tak ano :grinning:
ja by som semienka predavane na siatie nedavala....mozu byt napustene...kde si kupovala jacmen?
16. feb 2009 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no a toto ma zaujíma...takže radšej nekupovať semená na siatie :sweat_smile: ja som zatiaľ kupovala v DM drogerii...majú tam výrobky ALL NATURA...aspon myslím, že sa to tak vola :sweat_smile:
16. feb 2009 o 14:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chutné semená

Poznáte strukoviny len ako prísadu do polievky? Nižšie zistíte, že fazuľa, šošovica a iné môžu byť základom pravej delikatesy, čo už Taliani, Mexičania a Arabi dávno vedia...

Fazuľa - už v dobe kamennej sa fazuľa používala ako obživa. Ešte aj dnes je sušená fazuľa základnou potravinou v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike.

Azuki fazuľa – nazýva sa aj červená sójová fazuľa a je obzvlášť obľúbená v Japonsku. Je pevná a používa sa do polievok, ako príloha a na klíčenie.

Mungo fazuľa - zelená sójová fazuľa, u nás sa používa na klíčenie chutných sójových klíčkov.




Fazuľa v tvare obličky (Kidney fazuľa) – alebo červená fazuľa – udržiava si svoj tvar a farbu aj pri dlhšom varení a preto sa často používa do šalátov. Veľa mexických jedál obsahuje práve tento druh fazule.

Čierna fazuľa – ako aj Kidney fazuľa je nenahraditeľná pre mexické jedlá a tradičná príloha k Burritos a Enchiladas. Je chutná aj v šalátoch a polievke.

Biela fazuľa – obsahuje veľký podiel škrobu a preto varením mäkne a hustne. Používa sa špeciálne do polievok, šalátov a cestovín.

Tipy:
• suchú fazuľu umyjeme v mise so studenou vodou a preberieme, zlá fazuľa ostane plávať na hladine
• nechať namočené 12 hodín, vždy podľa druhu, 1 – 2 hodiny variť v čerstvej vode
• fazuľa môže spôsobovať nadúvanie, proti tomu pomáha korenie ako napr. saturejka
• fazuľa obsahuje veľa draslíka, horčíka a kyseliny folovej

Hrach – hrach sa jedol už pred niekoľkými tisíckami rokov v Ázii. V strednej Európe v 16. storočí bol hrach veľmi obľúbený na francúzskom kráľovskom dvore. U nás sa používal na prípravu veľkých množstiev polievok.

Tip:
• Neolúpaný sušený hrach sa nechá asi 6 hodín namočený a potom sa asi 1 hodinu dusí vo vode alebo v zeleninovom vývare. Hrach je darcom plnohodnotného železa, medi a zinku.




Cícer – patrí k všestranným strukovinám. Vďaka jeho miernej orechovej chuti nachádza využitie v predjedlách, polievkach a hlavných jedlách. Dusený, vychladený chutí dobre v šalátoch alebo roztlačený v humuse, obľúbenom jedle na blízkom a strednom východe. Múka zo smaženého cíceru sa používa na výrobu lievancov. Cícer je dôležitou prísadou do mnohých tradičných jedál južných krajín a je súčasťou tiež severoafrického kuskusu.

Tipy:
• vysušený, potrebuje čas na namočenie aspoň 1 hodinu
• Cícer obsahuje veľa železa, draslíka, vápnika a horčíka.

Šošovica – zmienku o nej nájdeme už v starom testamente. Do strednej Európy sa dostala od starých Egypťanov a Rimanov, kde bola národným jedlom. Spolu s čerstvou zeleninou ako cibuľa, mrkva a zeler chutí dobre ako polievka ale hodí sa vynikajúco aj k rezancom a ryži.

Beluga šošovica – táto na čierno lesknúca sa šošovica sa podobá na kaviár. Krátky čas dusenia a veľmi dobrá vôňa (pripomínajúca gaštany) ju zaraďujú medzi delikatesy.

Šošovica champagner a Gourmet – sú šľachtené hnedé druhy šošovice so sladko – korenistou chuťou.

Šošovica du Puy – mini šošovica so zelenými škvrnami s výbornou orechovou chuťou, ktorá sa nevarí do zmúčnatenia.




Troja šošovica – je to stará turecká sorta, ktorá chutí výrazne a pri varení je veľmi múčna. Hodí sa do polievok a pyré.

Červená šošovica – pripravuje sa veľmi rýchlo, ošúpaná, má jemnú chuť a varením zmúčnatie. Veľmi sa hodí do pyré, indického šošovicového curry a ako nátierka na chlieb.

Tipy:
• Šošovica sa nemusí namáčať, treba ju ale dobre umyť a prebrať.
• Čas dusenia (viď obal) je rozdielny podľa druhu. Keď sa varí veľmi dlho, zostane kašovitá.
• Šošovica je chutnejšia, keď sa do vody, v ktorej sa varí, pridá trocha octu. Soliť vždy až na konci,
inak šošovica stvrdne.
• Šošovica obsahuje puríny a preto sa neodporúča pri ochorení dnou.

Bohatý obsah výživných látok
Do strukovín zaraďujeme semená fazule, hrachu, cíceru, šošovice a sóje. Už viac ako 10 000 rokov obohacujú náš jedálniček. V rámci rastlinných potravín obsahujú najvyššie množstvo bielkovín (20 – 34%) a dodávajú nám veľa balastných látok, kompletné sacharidy ako aj bohaté množstvo minerálnych látok a vitamínov. Obzvlášť v kombinácii s obilninami (resp. s ryžou) alebo so zemiakmi poskytujú chutné a zdravé jedlá.

Pozor: Strukoviny nikdy nejedzte surové, pretože obsahujú prírodné jedovaté látky, ktoré sa ničia varením.
16. feb 2009 o 14:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prevzaté zo zrna

Či ide o polievku, omáčku alebo nákyp – obilie ponúka veľké množstvo možností na prípravu v kuchyni. Najdôležitejšie druhy Vám predstavíme nižšie.



Obilie

Obzvlášť celozrné obilie je veľmi dôležite pre plnohodnotnú výživu. Celé zrno obsahuje veľké množstvo plnohodnotných výživových a vitálnych látok. Obsiahnuté balastné látky podporujú naše zdravie. Pri pestovaní obilia v ekologickom poľnohospodárstve sa nepoužívajú žiadne chemikálie.
Tip: Na začiatok Vám ponúkame naše chutné müsli.



Pohánka

Pohánka sa nepovažuje za obilie, ale v kuchyni sa používa ako obilnina. V Rusku, Číne a ešte ďalej rozšírená pohánka pochádza z Ázie. Je bohatá na nenahraditeľné aminokyseliny, vitamíny skupiny B, E, kálium, železo, fosfor, magnézium a kyselinu kremičitú. Pohánka sa používa na pečenie lievancov a šišiek. Neobsahuje glutén.



Špalda

Špalda je forma pšenice. Kedysi v celej severnej Európe nasadená obilnina upadla do zabudnutia, kvôli jej pevným plevám bolo jej spracovanie nákladnejšie ako výnosnej pšenice. Špalda má výraznú orechovú chuť a používa sa (vo forme celých zŕn alebo pomletá) na prípravu knedlí, obilných šalátov, nákypov a polievok. Špalda sa veľmi hodí na výrobu chleba, pečiva a rezancov. Obsahuje bohaté množstvo magnézia, železa, zinku a mangánu a je veľmi dobre stráviteľná.



Jačmeň

Jačmeň je veľmi prispôsobivý a rastie aj v neúrodnej pôde. Popri pšenici je najstaršou obilninou ľudstva. Dnes sa veľké množstvo vypestovaného jačmeňa používa ako slad na výrobu piva a Whisky. Jačmeň sa používa aj do zmesi müsli, ako krupica na výrobu kaše a ako jačmenné krúpy (brúsené a leštené zrno) do polievky. Jačmeň je bohatý na balastné látky a má vysoký obsah kyseliny kremičitej, železa a zinku.



Ovos

Pôvodne k nám ovos prišiel ako burina v jačmeni. Dnes sa považuje za jednu z plnohodnotných obilnín a za skutočne výživnú stravu. Ovos obsahuje viac tuku (a tým aj plnohodnotné nenasýtené mastné kyseliny) ako ostatné obilniny a je bohatý na vitamín B, magnézium, meď, zinok a kalcium. Povzbudzujúci účinok ovsa sa vysvetľuje jeho obsahom dopamínov. Odvar z ovsa je dobre stráviteľný aj pre ľudí, ktorí majú citlivý žalúdok. Pri výrobe ovsených vločiek sa ovos najprv naparuje a potom valcuje. Naparovaním sa ovos stáva trvanlivejším a ľahšie stráviteľnejším.



Proso

Bezgluténové proso obľubuje teplo, rastie rýchlo a znáša aj suchú a chudobnú pôdu. Pestuje sa predovšetkým v Afrike a Ázii. Až do stredoveku bolo u nás proso jednou z najdôležitejších základných živín. Proso sa môže podobne ako ryža používať aj ako príloha. Pozor, veľmi rýchlo nasáva tekutinu! Vločky z prosa sa používajú na prípravu kaše. Proso je vďaka jeho vysokému obsahu kyseliny kremičitej vynikajúcim prostriedkom na skrášlenie. Kyselina kremičitá je dôležitou stavebnou zložkou pre zdravé vlasy, peknú pokožku a pevné nechty. Obsah železa v prose je tiež povšimnutia hodný, 9 mg na 100 g. Vločky z prosa by sa mali po otvorení dobre zatvoriť a uskladniť v chladničke.



Raž

Raž je odolná voči mrazu a so svojimi hlbokými koreňmi rastie aj tam, kde to už pre pšenicu nie je vhodné. Obsahuje bohaté množstvo minerálnych látok, kyseliny folovej a balastných látok. Cez noc vo vode namočenú raž možno variť ako ryžu a používať ako prílohu. Ražné vločky sa používajú do müsli a na kaše. Raž je dôležitá chlebová obilnina. Ako kypriaca látka droždie nestačí, preto sa používa kynuté cesto. Ražný chlieb vysychá pomalšie ako pšeničný, preto môže byť dlhšie uskladňovaný.



Pšenica

Divé druhy kultúrnej pšenice boli udomácnené v Malej Ázii. Rozlišujeme mäkkú a tvrdú pšenicu. Na bielkoviny bohatá tvrdá pšenica sa spracúva na cestoviny. Mäkká pšenica je najdôležitejšia chlebová obilnina. Pšenica, pár hodín namočená vo vode, sa môže uvariť ako príloha alebo použiť do obilninového šalátu. Pšeničné klíčky majú sladkú chuť a sú bohaté na vitálne látky. Bulgur a kuskus sú zvláštne formy spracovanej pšenice. Zrná sa drvia, naparujú a opäť sušia. Sú hotové za 10 až 15 minút a vynikajúco sa hodia do rýchlej kuchyne.



--------------------------------------------------------------------------------
16. feb 2009 o 14:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
http://www.dm-drogeriemarkt.sk/

prečítajte si... :wink: čosi som vam už "skopla" :sweat_smile:
16. feb 2009 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte...tak ja som vcera vecer pridala sosovicove klicky do k ladovemu salatu a dnes to dostala mala na chlebik a vsetko pekne spapala... :slight_smile:
16. feb 2009 o 14:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
o tom, ze strukoviny by sa mali varit, som uz pocula...preto ma zarazilo, ze davate aj fazulu klicit..
u nas v kniznici som raz nadabila na staru knihu o klickoch...ked pojdem domov, budem sa tam musiet ist pozriet...

tu som tiez nieco nasla o klickoch: http://ivanbella.blog.sme.sk/c/46843/O-klickoch-a-naklicovani.html
16. feb 2009 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja som ten cicer dnes sparila, pomlela s mrkvou, cibulou, solou, citronovou stavou, cesnakom (kombinacia - co kuchyna dala :wink: ) a capla som to na suchar, skvela pomazanka :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: az na to, ze cesnak prerazil uplne vsetko. Inak cicer bol super aj len taky spareny v slanej vode.

Kupovala som v Bio obchode v Auparku, tiez si myslim, ze tie na siatie su morene proti hlodavcom a inej havedi :unamused: , takze bud origosh na klicenie, alebo Bio semena :wink:
16. feb 2009 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som vcera nadabila na velky vyber semien v bille (proso, cicer, mungo, psenica, a asi aj bob)...
myslite, ze aj pohanka sa da klicit? (nelupana)..
17. feb 2009 o 08:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
valka dá sa...nelúpana ale nie ta hnedá...tuším to tu aj niekto už písal...
ja som práve doobedovala "pohánkovú čínu :grinning: "
17. feb 2009 o 13:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a ake to bolo? daj recept :slight_smile:
17. feb 2009 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
valka - ak sa tam pri spracovani neznicil ten malinkaty "koncek", tak by klicit mohla :wink: inak skvely link, zase som mudrejsia...
zdenallicka uz zozaciatku pisala, ze "velke" strukoviny ako je fazula nenaklicuje, tak som si dala poradit. Mungo je fazula na to urcena.
Dala som vcera namocit aj soju - narastla asi o 200%, myslite, ze budu dobre klicky? (Inak som celkom nepochopila, preco sa naklicene mungo vola "sojove klicky", ked soja je nieco uuuplne ine :unamused: ).
Ozaj viete mi niekto poradit kam ich mam zaradit pri delenej strave? Nemaju prilis vela bielkovin na to, aby boli zelenina? Ale zase ked ich budem kombinovat s masom (bielkoviny), tak asi nic nepokazim aj keby boli bielkovinove alebo zeleninove, ze? :wink: :grinning:
17. feb 2009 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kisska, tak ja klíčky jem ako samostatné jedlo so zeleninou...iné nič k tomu nedávam...ale tiež by ma to zaujímalo, nakoľko aj ja mám delenú stravu... :sweat_smile:
17. feb 2009 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Skupiny oddelenej stravy

Pri oddelenej strave rozdeľujeme potraviny do dvoch hlavných skupín a troch podskupín.

Do prvej hlavnej živočíšnej A skupiny patria: všetky druhy mäsa, údeniny, hydina, ryby, mlieko a mliečne výrobky (iba nizkotučné), jogurt - iba biely a vajíčka.
Do druhej hlavnej rastlinnej B skupiny patria: všetky druhy obilnín - pšenica, raž, jačmeň, ovos, proso, kukurica; pohánka; všetky výrobky z celozrnných obilnín - tmavý chlieb, celozrnné pečivo, koláče z celozrnnej múky alebo z ovsených vločiek, krupica, obilné vločky a bezvaječné cestoviny; strukoviny - fazuľa, hrach šošovica, sója a všetky sójové výrobky vrátane tofu; zemiaky; ryža natural; musli bez cukru; tekvicové, slnečnicové a iné semienka; sezam.
Zeleninovú podskupinu tvoria všetky druhy čerstvej, sušenej a mrazenej koreňovej, hlúbovej a šalátovej zeleniny; húb; korenia; kečup a sójová omáčka bez cukru; horčica a zeleninové šťavy.
Ovocnú podskupinu tvoria všetky druhy čerstvého, sušeného a mrazeného ovocia; všetky druhy kompótov a džemov sladených umelým sladidlom; ovocné džúsy bez cukru.
Do tretej podskupiny zaraďujeme všetky druhy neprážených a nesolených orechov.
Kombinácia jedál

V zásade nikdy nekombinujeme potraviny:

hlavných skupín A a B
ovocnú podskupinu so skupinou A
ovocnú podskupinu so zeleninovou podskupinou.
17. feb 2009 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no tak v prvom čl. sú uvedené v rastlinnej skupine...a v tom druhom sú ako neutrálne s možnosťou neobmedzenej konzumácie...tak vyber si... :grinning:
17. feb 2009 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
tak potom to asi vychadza tak, ze pokial su to nenaklicene obilniny a strukoviny, tak patria do sacharidovej skupiny. Ked naklicis strukoviny, tak su neutralna zelenina ... hmmmm a obilniny asi tiez, lebo klicenim menia zlozite sacharidy na jednoduche, maximalne tak zostanu v sacharidoch, nie?...
Inak asi lepsie bude kuk v teme delena strava, tam dali babule dobre linky, toto je taky clanok ako keby som ho pisala ja :unamused: Jablka dat k sacharidom a jahody k bielkovinam? :astonished: :astonished: :astonished: Podla mna ovocie je zvlast skupina, ktora by sa nemala kombinovat s nicim, pripadne ako prve jedlo nalacno. A v recepte na sacharidove ranajky davaju kefir alebo jogurt? To neni delena strava, to su moje obzierkove ranajky :wink:
17. feb 2009 o 17:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Antipasty: Baklažán nakrájate na kolieska (asi 0,7cm), posolíte a necháte chvíľu postáť. Potom opláchnete a osušíte. Nakrájate mladú cukinu na kolieska. To sa už nesolí. Oboje na malom množstve oleja, alebo aj nasucho opražíte na teflónovej alebo titánovej panvici. Farebnú hrubostenú papriku (celú aj so stopkou) poukladáte na suchý pekáč a dáte do rúry ugrilovať. Paprika musí byť čierna. Potom ju vyberiete a dáte najlepšie do hrnca a prikryjete pokrievkou. Ona sa sparí, pustí šťavu a pôjde ošúpať. Potom do pohára vrstvíte papriku, cukinu, baklažán a tak dokola. Každú vstvu zalievate panenským olivovým olejom, ktorý ste predtým zmiešali s cesnakom a soľou a tou šťavou z papriky a každú vrstvu posypete petržlenovou vňaťou. Ja mám rada veľa cesnaku a veľa petržlenu. Možno tam pridať sušené paradajky a rovnako aj opražné šampiňóny. Namiesto petržlenovej vňate je dobrý rozmarín. Moja mamina to dáva do zaváraninového pohára so skrutkovacím viečkom. Potom to uzatvorí a dá do chladničky. Tam to vydrží aj týždeň. Ale mne nie, lebo ja to dovtedy už dávno zjem :grinning: Dám si pár kúskov na tanier, polejem tou namarinovanou šťavou, podľa chuti dosolím a pofŕkam balsamicom. Možno to posypať aj balkánskym syrom, alebo fetou. Recept na chlieb hodím možno zajtra. Mamina mala cez víken oslavu 50 narodenín a na recept nebolo času. Inak ak si dáte do grilovanej zeleninky oveľa viac oleja, tento môžete použiť na čerstvý zeleninový šalát. Zelenina a cesnak dajú olivovému oleju vynikajúcu chuť. Zuz, robila som pohánku na cesnaku a bola ohromná. Moc Ti ďakujem za super tip, ani som nevedela, čo doma mám. Vôbec nepáchla a chutila tak chlebovo. Super so zeleninkou.
17. feb 2009 o 18:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Recept na chlieb. Potrebujeme 600g obyčajnej hladkej múky (T-650), 600g celozrnnej múky, 1 kocka droždia (42g). Múku dáme napr. do väčšej misy, premiešame ju, do stredu spravíme jamku, tam rozdrobíme droždie a zakrnieme ho múkou. Necháme do druhého dňa pri izbovej teplote. Potom k tomu pridáme 3KL(kávové lyžičky) octu, 2KL soli, 1KL rasce a 7dcl teplej vody. Vymiesime na hladké husté cesto. Potom do neho vmiesime 250g nasekaných orechov - vlašské, lieskové(alebo časť orechov a časť nejakých semienok-ľanové, slnečnicové, tekvicové, píniové a pod). Prikryté necháme kysnúť. Potom znovu premiesime a dáme do 2 alobalových foriem - asi 20cmx7cm. Dostať ich kúpiť v papierníctve, zospodu je nápis - forma alobal 1kg. Na dno formy položíme pás papiera na pečenie, ktorý potrieme olejom. Cesto v nich necháme vykysnúť. Pečieme v 40 minút elektrickej rúre pri 200°C, teplovzdušnej pri 180°C, potom znížime teplotu na 150°C (teplovzdušná rúra 130°C) a pečieme ďalších 40 minút. Potom vyklopíme a zo všetkých strán potrieme studenou vodou. Dobrú chuť.
18. feb 2009 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mimakro - mnaaaaam, ten znie fantaxicky, ja mam doma dozu, kde som mixla slnecnicu, tekvicu, lan a sezam - ta zmeska by sa tam hodila. Hned ho vyskusam :wink:
18. feb 2009 o 21:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Môžeš mi veriť - ten chlieb je naozaj fantastický. Ja si ho ešte čerstvý nakrájam, každý krajec extra zabalím a dám do mrazničky. Po vybratí je ako čerstvý. Možno by sa dalo experimentovať aj s množstvom tej bielej múky, časť napríklad nahradiť špaldovou. Toto ešte nemám odskúšané.
18. feb 2009 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte
mimakro...super receptiky...urcite vyskusam :wink:
ja som vcera piekla celozrnny chlieb...z kg muky...a hned sa skoro cely zjedol...bol fantasticky...
a ten chlebik od maminy...no...vyzera...mnamkovo...
19. feb 2009 o 19:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ja som dnes v tescu kupila misku na varenie v mikrovlnke na pare - niekde som nasla, ze je super vhodna na klicenie...a fakt dobre vyzera - jedna plna miska na vodu, potom rovnako velke sitko a priehladny poklop...takze psenica uz je tam ... nemate nejaky dobry recept na klicky na slano - najlepsie s cestovinami...
dnes sme papali nakliceny sezam...mnam mnam...
19. feb 2009 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hello
no valka...napadá ma jedine klasika...cestoviny so syrovou om....alebo s tvarohom...a k tomu klíčky... :sweat_smile:
20. feb 2009 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby a chalan nechce sa mi to všetko čítať niet času, ale v skratke. Poradí mi niekto o týchto produktoch viac na čo sa tie klíčky používajú a čo všetko sa používa na to klíčenie čítala som len zo začiatku nejaké odborné názvy, ale neviem čo to znamená. Poradíte? ďakujem :slight_smile:
20. feb 2009 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok