Ako prekonať strach zo šoférovania?
Ahojte, celý život mám strach zo šoférovania. Vodičský preukaz mám od 18-tich, ale jazdu som spravila na 3x. 🫤 Pri šoférovaní jednoducho neviem dávať pozor, zabudnem na smerovky, nedám prednosť a pod. som vždy celá vyklepaná a spotená...nechápem odkial pramení tento moj strach a pocit zlyhania už pred jazdou. V živote som fakt akčný tip človeka, nikdy nebolo prekážky, ktorú by som nechcela a neprekonala úsilím...iba toto nešťastné šoférovanie. Tento moj strach zo šoférovania mi ale veľmi znepríjemňuje život...je to veľmi obmedzujúce. Skúšala som kondičné jazdy, trénovala s manželom, skúšala auto s automatickou prevodovkou...ale stále to končí u mňa plačom a záchvatom, že to neviem. Strašne ma to trápi, tak veľmi by som chcela šoférovať. Má niekto prosím podobné skúsenosti? Uvažujem aj na nejakej terapii s odborníkom, myslíte, že by to mohlo pomôcť? Ďakujem!
@lonely66 ja som nemyslela zeny, ktore pre paniku nie su schopne riadit auto, ze si maju kupit vacsie.
Ale zeny, ktore bezne soferuju, aby nepreferovali male a stare auta.
A s treskou a rozkom uplne suhlasim 😂
Milujem pojedat v aute, chcela som byt kamionistkou 😃
Nič iné ako jazdiť. Ja už rok prekonávam svoj strach a stále idem ďalej a ďalej. Už viem na 100% cúvať, parkovať. Tam kde to poznám sa dostanem bez problémov. Ale ide to strašne pomaly. Bojím sa šoférovať, mám hyperaktívnu amygdalu 🙈
@ivangeline soferovanie na lavej strane je len a len zvyk, nic ine...ja som sa ucila soferovat v uk...a bez problemov som presla na opacnu stranu
Autorka
Soferovanie je zvyk...ale najprv musis prekonat panicky strach...ak toto nezvladnes, nehnevaj sa teraz.. nemas co hladat za volantom...
Moja svagrina je za volantom totalne vytazena vsetkymi ukonmi...u nej v aute nesmie hrat radio, ludia musia byt ticho, vytaca ju aj zvuk smerovky🙈....vsetko ju vyrusuje...priznam sa.. s takym clovekom by som si do auta nesadla..na to sa mam az moc rada...aj u nej si stojim za tym...rafsej nech nesoferuje
Prekonaj strach a potom to skus opat
Ja len k tomu "veľkému a bezpečnému" autu - nie je dobré, aby bolo príliš veľké, z takých zvykne byť často zlý výhľad (asi by som to nemal uvádzať tu, aby som nevystrašil, ale vodička v ČR, čo zrazila dieťa, podľa vyšetrovania nevidela 9 metrov (!) pred kapotu. Síce to bolo asi aj lenivosťou nastaviť si správne sedadlo, ale aj tak), zle sa parkuje v meste, atď., a nemyslím si, že autorkinmu sebavedomiu by veľké auto veľmi pomohlo. Naopak, k "malému ňuňu červenému" (napr. Fiat 500) si môže skôr vytvoriť "vzťah" a tešiť sa na to.
Ale ako už bolo veľakrát povedané, pomôže len tréning, najprv nejakú krátku trasu v čase, keď je slabá premávka, a to opakovať, až kým si je človek viacmenej istý. Potom skúsiť ďalšie trasy a tak ďalej. Mojej manželke to tiež trvalo dlho, ale už zvládne ísť skoro všade, s výnimkou Bratislavy, tam si netrúfa dodnes.