Ako sa brániť voči zlej zdravotnej starostlivosti?

@argo258 mozno mnohe nebudu suhlasiit ..ale z vlastnej skusnosti
mam choreho ocka, a jedine co pomaha aby sestricky boli 'milsie' na neho je roznymi uplatkami...mama zakazdym nosi dezerty, domace pecene zakusky , kavy a podobne...
ked neda tak fakt nic sa neda, nic neurobia ...
drzim palce 😔

@argo258 neskusala si kontaktovat hospic? Lebo to co si pisala sa tazko cita a ja si neviem predstavit ze by som nechala takto dozit svojho rodica.

@argo258 akoby som čítala o mojej babke, pár rokov do zadu sme toto isté zažívali s ňou. Pamätám, ako prišla sestrička a plesla vedľa nej zavretú rybaciu konzervu, keď sa nevedela ani otočiť, nieto sama najesť a ledva dokázala prehltnúť kašovitú stravu, ktorou sme ju kŕmili minimálne pol hodinu, kým prehltla pár lyžičiek.
Tiež to nezakrytie a podobne.

Tiež viem, ako som bola ja so synom prijatána odd, keď bol vyšetrovaný pod narkózou, bol tam s nami starší chlapček(10 rokov mal), ktorého mamina tam už pre vek nemohla byť prijatá. Po narkóze ho uložili samého do izby, kde bolo dokorán otvorené okno, bol ledva zakrytý, len tak po pás a von bola riadna zima. Kým som prišla s mojim synom z vyšetrenia, dieťa tam takto dospávalo narózu 😠

Už vám asi pomôže len byť čím viac na striedačku pri nej, aby ste všetko dohliadli a pomohli je (zakryli ju, prebalili, nakŕmili...) Veľa síl prajem...

@argo258 bohužiaľ vlastná skusenosť z tej druhej strany ,je to tak..nie je jediná,tých miest ,kde to takto "funguje" je neurekom...
sestier,sanitárov minimum na celé oddelenia ,..komunistický režim..žiadný program .,.ľudia tam do slova vyschnu..za pár mesiacov su z nich vačšinou trosky..a je to tam ťažké,,ja som tam nevydržala pracovať viac než rok,mna to zdeptalo po každej stránke ..oddelenie ,kde su ťažké stavy,kde ľudia umieraju,su nevládní,preležaniny,vozičkári,tam koľkokrát celé takéto oddelenie robia dve sanitárky,prípadne im pomože sestra,,to ked som videla ,,tí ľudia ,,žiadná sranda..mnohí o sebe nevedia.,,pani,ktorá zo stolice spravila guličky ,ponatierala ich po jedálni
pani,ktorá si odkladala jedlo do plienky,desiatky príbehov som videla,ktoré ma uplne zmenili a ukázali mi skutočnu tvár života,tak smutné,že o tých nepíšem,nikde ani nehovorím,z každej stránky ,či personálu,rodiny dobrej,zlej,,ľudí tam ,,to je neskutočné čo všetko sa dá vidieť a zažiť v jednej takej budove ,v ruchu mesta..
pani,ktorá mala pár mesiacov života ,rodina ju vycucala a nechala potom len tak,umierať..umiera a usmeje sa na teba,povie ti,že si jej slniečko a teší sa na teba ,tvoja prítomnosť ,ktorá je povinná,niekomu dokáže spríjemniť posledné hodiny života ,najhoršie je,ked si na takýchto ľudí zvykneš,,poznáš ich ,vieš s kým možeš žartovať,kto potrebuje iba pohľadiť ,pri kom musíš dávať pozor aby naozaj prehltol lieky a nerobil si z nich pyramídu..su zrazu tvojou sučasťou života a umru ti,umieraju ,jeden za druhým a vidíš a vieš,že ich poznáš lepšie než ich vlastná rodina...ktorá sa tam neukáže celé mesiace,až ked umru..pridu pozbierať veci,aby im nebodaj niečo neuniklo,,čo ak by mala babička ešte nejaku tajnu tisícku ,možno v ponožke?a su takí,čo neprídu ani ked umru..načo?ved už aj zabudli,že mali ich majetok na nejakom učte..je to fyzicky aj psychicky ,veľmi náročná práca..ľudia s "Alzíkom" kde naopak je strašne smutné vidieť,ako dcéra chodí za mamou a ešte dufa,že jej maminka bude mať den,kedy ju spozná ,tých dní je menej a vidíš ako sa stráca tá iskra ,tá nádej a mení sa v smutok,ktorý nemáš ako zahnať ,lebo vieš,že lepšie to nebude
ľudia,kde sa do seba aj zaľubia,prechádzaju sa po chodbe,navštevuju sa,jeden na vozíčku,druhý s Parkinsonom,,kde maju lepšie aj horšie dni,ty vieš,že ked jeden z nich zomrie,umrie čoskoro aj ten druhý,,ich radosť ,je nenávratne preč..ľudia,ktorí ležia niekoľko rokov ,pani,ktorá o sebe nevie 6 rokov,chodí ju navštevovať jej vnuk,pretože si ju pamatá ako užasnu babičku..nič nededil,iba " lásku,ktoru mu dávala a tiež mala žiť iba mesiac,no zažila na oddelení aj návštevu pravnučika a na druhý den až zomrela ,so slzou a s usmevom na perách,žena ,ktorá celé roky iba "spala"
ja nie som sestrička,sanitárka,nepatrím do zdravotníctva ,ani nechcem ,ani ale neštrajkujem,som len človek ,ktorý to tam videl a zažil a vtedy som sa zaprisahala,že moja babička,mne blízky človek tam neskončí a nikdy,nech sa deje čokoľvek ,moja babička,zomrela doma,tak ako si priala,bolo to ťažké,mala leukemiu,ale mna teší,že zomrela s nami a nie na takom hroznom mieste ,sama,v spoločnosti niekoho kto jej príde vymeniť plienku a nedočká sa vľudného,milého slovka..ja viem,že každý taku možnosť nemá,preto som vdačná,že u nás bol takýto odchod ..no bohužiaľ,nie všetky tieto zariadenia maju riaditeľky na pravom mieste,zamestnancov,program..ano je to náročné,drahé,štát sa "stará" tak ako sa stará..vyžmýcha ťa a tým to hasne..byť starým a nevládným v tomto štáte je to najhoršie ,čo sa može stať ,,štát povie,hm..nech sa o vás staraju deti..ale ako,,,to už si nikto nepozrie..čoraz častejšie vidieť dochodcov pri kontajneroch,videla som babičku,ako kradne rohlík..starý človek v našej spoločnosti je pre štát aj mnohé rodiny iba príťaž ,nič viac,taká je realita..alebo ak chceš lepšiu starostlivosť musíš si zaplatiť..ale toľko..že v tychto zariadeniach končia cudzinci..atd..pre naše ,či dochodcovské penaženky niečo uplne nereálne..su rodiny,kde sa skladá viac surodencov ,ale nie každý má taku možnosť..a sťažovanie je potrebné,no veľa ľudí na to uplne kašle :(
ja nehadžem sestričky a sanitárov do jedného vreca,no je tam veľmi málo ludí na svojom mieste,kde nepomozu ani uplatky,či dezerty..maju malý plat,je to pre nich uplna rutina..lepšie miesta,iné miestá,celkovo miesto sa veľmi ťažko vybavuje :( aby ste mohli premiestniť a dufať,že jej bude lepšie,ešte aj to chce známosti a držim palce ,pretože viem ,ako vám je ☹

@argo258 na tom oddeleni uz nezmozete, zialbohu,nic. Jedinu schodnu cestu momentalne vidim iba v tom, ze sa cela rodina zmobilizujete a bud sa o nu postarate doma, resp. pozhrnate vsetky mozne peniaze a na tie posledne tyzdne jej zaplatite sukromny hospic. Ale aj ten si treba dobre vybrat, zazila som aj to, ze napriek peniazom sa nestarali dobre, (ale tam bol aj nezaujem rodiny , takze to mohlo byt aj tym).
Strasne zle mi je pri spomienkach na tieto oddelenia,a najma ked ide o blizkeho.
Chcelo by to nenormalne velke systematicke zmeny, aby sa nieco v tomto smere zmenilo vo vseobecnosti.

ked mojej mame ostávali 2 týždne života tak som skončila so všetkými nemocnicami a zobrala ju domov. Nič rozumnejšie nemôžeš spraviť iba jej poskytnúť maximum lásky a opatery až do konca. a zabezpeč si niekoho z mobilného hospicu prídu k vám každý deň na cca hodinku pomôžu ti odpolohovať mamu prípadne podajú infúzku, poradia.... žiadny osobný život, práca ani nič nestojí za to aby si si ju na koniec nezobrala domov. Ver mi - vlastná odžitá skúsenosť.

@argo258 sa mi tu zmazal koniec mojej odpovede, takze chcem len dodat, ze prajem tvojej maminke aby mohla dozit naozaj dostojne a vam, aby ste mali dostatok sil popasovat sa s touto situaciou, viem vas plne pochopit.
mozno keby si napisala, z ktoreho si kraja, mozno sa tu najde niekto, kto by poznal nejake vhodne zariadenie, kde by ste mohli mamku prelozit, lebo ona si naozaj zasluzi nieco lepsie.

Mám podobné skúsenosti spred troch rokov, keď ešte žil môj otec, často som bola s ním na centrálnom príjme v Ružinove, mal diabetickú nohu, problémy s plúcami a diabetes. Keby som tam s ním nebola nepostarala sa aby na neho nezabudli, tak tam asi bude ešte teraz jeho kostra niekde v kúte. Pochopím všetko aj prepracovanosť lekárov, nedostatok sestričiek, nepríjemných pacientov, špinavých a často opitých bezdomovcov, ktorých tam vozili sanitky. Množstvo pacientov, ktorí miesto aby išli na miestne príslušnú pohotovosť, tak idú radšej rovno do nemocnice aj s "porezaným prstom" , bolo často až neúnosné. A k tomu , keď prišla celá rómska komunita s jedným svojim členom, ktorý mal vytknutý členok??!!!! 😠 To bol cirkus, vtedy som si povedala, že bieli sú veru diskriminovaní. 🙄
Posledný raz,keď som bola s otcom na príjme, tak ho hospitalizovali na internom oddelení. Priviezli sme ho tam v noci bolo cca pol jednej. Položili ho na posteľ a bez upozornenia ho vyzliekli do naha, dali mu plienku a vrch pyžama. Všetci boli oplienkovaní. Vedľa neho ležal jeden pán doktor, ktorý len smutne konštatoval, že to čo sa tu deje nezažil za celú svoju prax. Ak ste sestričke nedali všimné ani o pacienta nezakopla, plienka sa menila raz za deň. A keď sa moc pocikával, tak ho nacievkovali a mali pokoj.
Pozoruhodná bola hygiena resp. upratovanie na izbách. Ráno prišla postihnutá alebo postihnutý upratovač a s jednou metlou pozotieral miestnosť tak aby sa špina rozmazala a premiestnila z jedného kúta do druhého, len aby nebola pri vchode. Pod niektorými posteľami bola krv a fľaky celý týždeň a nikomu to nevadilo.
Chodila som tam každý deň,našťastie bol otec schopný postarať sa o seba, ale pomaly začal byť depresívny z celej situácie a okolia. Po týždni sa nám podarilo ho premiestniť na pľúcne, kde boli podmienky podstatne lepšie a personál bol ústretový a milý aj bez všimného. Žiaľ bol otec v takom stave, že bola infekcia príliš silná a zomrel asi po dvoch týždňoch.
Dôsledkom toho som vždy rozhorčená, keď chcú sestry a lekári viacej peňazí. Dajú do toho aj viacej snahy a srdca ?
Vezmite si matku domov a postarajte sa tie posledné dni o ňu , o pomoc požiadajte aj príslušného lekára aby vám poskytli zdravotnú pomoc a podporu.
Želám Vám aby ste sa správne rozhodli a nebudete ľutovať.

@ledyna ☹ veru ,toto zažívame v nemocniciach ...to je des,no..ale sestričky povedia,že ich je málo..maju malé platy a čo ja viem čo..táto "starostlivosť" sa ale už nikde nespomína..že ako to funguje ked dezertíkuješ,kávičkuješ,čo sestra to uplatok ..a ako to funguje,ked nemáš nikoho..bohužiaľ je jedno či si v tej nemocnici dnes ,či si tam bola pred mesiacom,či niekto pred rokom...piatimi..to sa v tomto nič nezmenilo..a je jedno či ide o dieťa či stareho človeka,mladého,aké oddelenie..su dobrí ľudia,na svojom mieste,je ich ale veľmi málo..oproti tomu zvyšku.. 😖

@argo258 tiež mám podobnú skúsenosť, a úprimne povedané, je mi z tohoo na grc......bez úplatku, sa ti v zdravotnístve otočia chrbtom / samozrejme česť výnimkám /.......hlavne, že sa vykrikuje na všetky strany, kolko málo peňazí ide do zdravotníctva....vie mi to niekto vysvetliť???...totižto, platím si poctivo odvody a nedostane sa mi ani tolko zdravotnej starostlivosti, čo si "zaplatím".....zrejme poniektorí z týchto profesíí zjavne zabudli, z akého dôvodu si takéto zamestnanie vybrali......

@argo258 zabudla som, už to tu bolo spomínané....na tvojom / vašom/ mieste, by som maminu zobrala domov a postarala sa o ňu.....čo môže byť pre ňu najkrajšie,ako dožiť v prostredí,ktoré miluje a s ludmi, ktorých miluje.....želám ti vela vela síl

@argo258 Môj otec zomrel doma. V posledných dňoch nás už ani nespoznával, nejedol, nepil, nerozprával....... keď bol v izbe sám bol veľmi nepokojný a bolo vidno že trpí (mal rakovinu). Ja s mojou mamou sme sa pri ňom striedali 24 h denne (obe zamestnané) a držali sme ho za ruku. Vtedy bol pokojný a kľudne spal. Som vďačná mojej mame že ho nešupla niekde do nemocnice kde by ho nechali zomrieť samého.

no presne takú skúsenosť s interným oddelením mám aj ja až nato že otca sme dali do nemocnice s nádejou že mu polepšíme,išiel po svojich,bez plienok,bol ako tak sebestačný s menšou pomocou,po 2 týždňoch v nemocniciúplne bezvládnynplienky ktoré sme kupovali ale asi ich vôbec nemenili,vždy bol zašpinený.Je im jednoduchšie dať plienku ako pacienta previesť na WC,jedlo položené na stolíku,nedotknuté odniesli,nedali mu napiť aj ked voda bola na stolíku,sestričky "nemali čas" ale na ich izbe huronsky smiech,veselo sa bavili.Otec už nemal záujem o nič,po pár týždňoch nám zomrel,vôbec sa z tej lekárskej pomoci nespamätal,hlavne že sestričky chcejú doktorské platy.Prepáčte tie ktorým ozaj na svojej práci záleží,ale tých je asi treba hľadať lupou.

@argo258 ...moja mamka mala rakovinu a posledny mesiac bol velmi zly...pokial nebola v nemocnici,tak som bola pri nej nonstop...a vlastne aj v nemocnici,chodievala som rano,prip.na obed a vecer umyt...davat jest...toto cele trapenia trvalo asi tri roky,no najhorsi bol posledny mesiac...aj mna uz pripravolvali na to,ze odchadza ☹ ...
lenze nedalo sa ju mat doma ☹
mamka mal silne bolesti a nedokazala prijimat tekutiny,ani tuhu potravu ☹ ,lieky proti zvracaniu nezaberali,lebo ich vyvratila...takze jedine infuzky...ale tie tiez doma nebolo mozne realizovat...a trpiet som ju nemohla nechat-aj ked by mala byt doma... v nemocnici ju uz nechceli,ked nas videli na pohotovosti,tak som dostala krik,preco ju uz nenecham zomriet...ale ako?ona do poslednej chvile verila,ze to este bude ako tak dobre-a ja s nou...kvoli znicenym zilam jej nebolo mozne cez opatrovatelsku sluzbu zajednat infuzky,lebo zilu mali problem napichnut aj cele oddelenia sestriciek ☹
vybavovala som hospic....ale nedovybavovala..lebo mamka zomrela ☹
mala iba mna,ja niekolkomesacne dieta...a nastastie super manzela....opisovat ako to vyzeralo v nemocniciach nebudem,uz som to pisala v inych debatach
ale,aby som sa vratila k poslednemu mesiacu....resp.poslednemu tyzdnu-upeosila som na kolenach jednu lekarku na pohotovosti,kt.tvrdila,ze mamka uz zomiera,aby nas nechala v nemocnici a pridelila nam izbu(ked uz naozaj posledne hodiny)..tam som pri nej bola nonstop sest dni....manzel si zobral volno a bol s malym...a ja som mamku prebalovala,lebo sestricky nestihali 😠 ...umyvala,natierala alpou,pytala si za nu lieky od lekarov,sestier...opisovat nebudem dopodrobna....
pokial chory nemoze ostat doma a je potrebne jeho bolesti tlmit v nemocnici,odporucala by som ti nejako si vybavit a ostat tam s mamkou...boli to pre mna najsmutnejise a zaroven najkrajsie chvile-nic ine som uz urobit nemohla...iba byt tam s nou....a nenechat ju samu

@argo258 inak,ja som sa aj stazovala primarovy jedneho oddelenia,ale bolo mi povedane,ze si iba vymyslam 😕 a ze mamka je uz senilna,tak si vymysla tiez-50rocna zena(?)...ale to,ze ju napchali liekmi,po kt.stale spala...hm...na to prisla asi po dvoch dnoch,kedy sa mi zdala divna...a ona,ze je nejaka unavena stale,tak sa jej pytam,ci dostava nejake lieky...tak vraj styri tabletky...a podla primara mala naordinovane dve....z ked som sa ho opytala na dalsie dve,tak mi povedal,ze mamka si vymysla-po mojom ohradeni mi povedal,ze oni tiez potrebuju klud na pracu a musia umoznit aj pacientom oddychnut si(!!!!!)
skratka,nedaj sa nikym nikdy odplasit a urcite pokial nemozes mat mamku doma,bud pri nej-ak sa da

@argo258 stav ktory si opisala zdokumentuj, nafot ako mama vyzera, ak ju najdes pozvracanu alebo holu tiez nafot, pripadne nahraj na mobil. Podaj staznost na urad pre dohlad nad zdravotnou starostlivostou co najskor. Mozno by som si prizvala aj nezavisleho lekara zvonku aby zhodnotil zdravotny stav a zranenia, mozno ma aj nieco zlomene ked im spadla. Zaroven s tym vybavuj mame opatrovatelku ktora bude chodit k vam domov a starat sa o mamu, mestske casti maju socialne oddelenie tam ziskas info, pripadne kontaktuj hospice. Mamu zober domov alebo do hospicu, podla toho ci si trufas, cim skor, nech posledne dni zivota netrpi. Kym je v nemocnici kup Nutridrinky ( v lekarni vedia co to je) a podavaj mame bud striekackou alebo ak moze ak nech po hltoch pije, je to mala flaska, vysokoenergeticka, polovica z nej nahradi u tak choreho cloveka jedno jedlo. Este ma napadlo ze by si mohla zaplatit opatrovatelku co by chodila k mame priamo do nemocnice a suplovala pracu sestier. Ine riesenie asi nie je, staznostami sa problem nevyriesi, personal je uz otupeny, lepsie sa starat o mamu nebudu.

mam za sebou pobyty v nemocke a to s dietatom ale teda lezali sme na oddeleni pre dospelych traumatologia a je to tak ako kocky popisuju .. zaplatila som si nadstandard, davala uplatky sestrickam vo forme kav cokolad a tak a chovali sa ku mne uplne inak ako ked som bola predtym hospitalizovana s malym a na rychlo a nemala som cas si to takto zabezpecit ..

ale v tejto situacii by som vzala mamu domov ... a postarala sa doma o nu ... v podstate ak uz takto trpi tak potrebuje uz len lieky od bolesti ... to sa da naucit aplikovat .. prip. niekde nebyva nejaka sestra nedaleko ... moj dedko ked mu zistili rakovinu zaludka v poslednom stadiu vzala ho babka domov ... dostaval len od bolesti a pit a v podstate sa to telo vyhladovalo ... ale umrel spokojny v kruhu rodiny svojich maciek a do troch tyzdnov co prisiel domov .. jeho dcera moja teta je dlhorocna zdravotne sestra na internom v nemocke a sama povedala ze ano mohol mat infuzky a vydrzal by o pol roka dlhsie .. ale to nestalo za to trapenie ...