Ako sa vyrovnať s hanbou a trapasom?
Ahojte. Zienky, ako sa vyrovnavate s hanbou z neskutocnych trapasov v dospelosti? Ja som ako magnet na trapasy, a nie hocijake, ale ked trapas, tak poriadny na pol zivota :-/ Tazko sa mi s tyym vyrovnava, neustale pocitujem hanbu a mam chut sa zakopat niekam. A uz nikdy sa medzi ludmi, kde sa mi to stalo, neukazat. Najma v praci alebo medzi znamymi, kde chodit musim...
zaklad je dobre sa sama na sebe zasmiat 🙂 mne sa toho postavalooo - vsetci ma uz poznaju ze a hovoria ze to len tebe moze stat 🤣 ja som magnet na trapasy
@lukas212 ja skôr mám pocit, že dnes každého len chválime a každom sa len pekne hovorí, aj vtedy keď niet čo. Len realita je trochu iná. Nehovorím, že treba nadávať a ohovárať ale pravdivo vyhodnotiť a poukázať aj na nedostatky. Myslím, že už dlho sa oči prižmúrujú nad mnohými vecami ..... len aby dobre bolo ....
Ja som mala na skole dve spolužiačky - boli super kamošky a obe boli také magnety na trapasy
Proste vždy dačo vyviedli, ale ony dokázali sa na tom tak zabaviť, že sa bavilo aj celé okolie a nikomu ani na um neprišlo, že to bol vlastne trapas 😆
Pamätám si ich hlášku - kde je trapas, tam sme my a kde sme my, tam je trapas.
Smejem sa na svojich trapasoch a šírim ich ďalej, nech sa zasmejú aj druhí. Veď o nič nejde, radšej nech o mne hovoria ako o tej, čo narazila do zrkadla a sama sebe sa ospravedlnila než o tej, čo je lakomá/sebecká/mrcha....(doplň si hocičo negatívne).
Čo sa týka tvojich : predpokladám, že dospelí rozumní kolegovia si uvedomujú, že to niekedy človek neovplyvní. Už som určite zažila, že si niekto prdol v spoločnosti, ale nepamätám si ani kto to bol, ani som o tom nehovorila ešte roky rokúce. Isto je nás takých väčšina. A svoj názor/kritiku nabudúce vyjadruj buď v súkromí alebo priamo dotyčnému do očí a vyhneš sa trapasu.
Tak aj mne sa stalo, ze som napochodovala pred ucebnu plnu studentov, smykla som sa a cap na zem. Neriesila som to, zasmiala som sa, vstala. Aj kolegom sa to stava. Jeden kolega mal zase raz problem so zubami a horna jednotka vpredu sa mu kyvala. Zapalisto prednasal a pri slove "funkcia" mu ten zub vyletel z ust von 🙂 Zdvihol, dal do vrecka a spravil z toho zabavnu prihodu na rozne prilezitosti 🙂
Ono je to vsetko velmi ludske. A chvalabohu za to, ze tu nechodime a nekoname ako bezchybne roboty.
Čo iné ? Zasmiať sa na sebe a celej situácii.
Ja: 30+ ľudí na prehliadke v podzemí mesta. Po 100m mi vrzlo v čreve, pri pauze v momente sa pre istotu pýtam sprievodkyne, koľko to ešte bude trvať a kde je wc. Ukludnila má že je tam skratka ako unikovy východ, že keby niečo... Ja ok, planý poplach. Po ďalších 100m znova, už dva vrzgy. O chvíľu už 3 a ja prosím sprievodkyňu, vo chvíle pauzy, aby ma predsa len vypustila. Ja nenapadne poza chrbát skupiny smerujem k nudzovemu východu, keď sa ozve taký prťavy chlapček že " mamiiiiiii, kam ide tá teta "? Ozvena v celom podzemí . Maminka potichu mu vysvetľuje, že sa asi niekam ponáhľam keď vtom môj chlap zaperli " vieš Samko, teta potrebuje na wc .a Samko "ahaaaa, ide srať" ...
Celú dovolenku sme sa partia smiali na mne a aj na iných zazitkoch.
PS. Minulý rok chlapa oplula lama, taký zelený chrachel letel, že doteraz srandujeme, že sa do neho zamilovala a podobne podpichy.
ááále prosím ťa , trapasí sa stávajú kde komu... to je nič.