Ako sa vyrovnať so smrťou psíka?

Ahojte, ako ste sa vyrovnáli so smrťou chlpáčika?
My máme doma pacienta, ktorý má 13 rôčkov, cez víkend sa mu zhoršil stav natoľko, že nás dnes poslali domov s infúziou ale slovami, že mu odchádzajú všetky orgány a odporúčajú eutanáziu. Nechanie ho s liekmi alebo ďlašími infúziami fakt že nám pomaly zomiera pred očami je len predlžovanie toho, že raz odíde. Psík má bolesti, stav sa mu z týždňa na týždeň zhoršoval ale posledné dni už len pohlad do jeho očiek ktoré sú plné strachu, bezmocnosti a volania o pomoc bolí.nechcem sa však rozpisovať ale práve o tom, ale skôr informovať o tom, ako ste sa vyrovnali s tým že vám váš chlpáčik odišiel.
Ja som s ním vyrastala, viac než polku života som prežila s ním, dennodenne sa pri ňom zobúdzala a predstava že tu zajtra alebo pozajtra nebude ma ubíja.
Posledné dni som preplakala, avšak neviem od stresu ani zaspať, najesť sa a myslieť na niečo iné.
Pre mňa to nebol “len” psík, bol to člen mojej rodiny, a s čistým svedomím môžem povedať, že mi dal viac lásky ako niektorý ľudia.
Viem že však svet sa mi týmto nezastaví avšak už len pri predstave bez neho som zúfalá a s pocitom, že si neviem predstaviť dni bez neho, ten pocit prázdna v byte a podobne.
Ďalší psík pre nás riešením neni, celý deň by bol sám, rodičia chodia ráno do práce a prídu večer. Ja odídem po lete do školy a budem bývať niekolko desiatok kilometrov od domu a mať psíka a nechávať ho celé dni zavretého samého doma, to nechceme.