Ako sa vyrovnať so svojou sexuálnou orientáciou?
Zdravím,
viem, že je tu asi mnoho diskusí na podobnú tému, sám som úplne rovnakú otvoril ešte minulý rok, no potreboval by som sa spojiť s niekym, kto mi bude rozumieť.
V skratke:
Mám 23 rokov. Zhruba pred 2 rokmi som vyhľadal psychologičku, pretože som sa už niekoľko rokov nedokázal zmieriť s tým, že som bisexuál. Dokonca som sa pokúšal sexuálnu orientáciu zmeniť, to ale samozrejme, nejde. Je daná a nejde ju zmeniť, iba ju akceptovať, to však nedokážem. Neviem, či som úplne prišiel na to, prečo to je pre mňa taký obrovský problém. Je mnoho ľudí, ktorí sú homosexuálne orientovaní a nikdy to ako problém nevnímali. Zaujímavé je, že som taký odmietavý len voči sebe, nie voči ostatným ľuďom, ktorých sa to týka. Každopádne, moje neustále odmietanie tejto mojej stránky časom vyústilo v úzkostné a depresívne stavy. Začalo byť pre mňa náročné vykonávať bežné denné aktivity, podávať výkony v škole, v práci. Do toho sa samozrejme pridali intenzívne rodinné problémy a prechod do dospelého života. Všetko to však takto bolo náročnejšie. Vytvorilo sa vo mne presvedčenie, že môj život nemá takto zmysel- nech budem robiť čokoľvek, nikdy takto šťastný nebudem, takže vlastne na ničom nezáleží. Jednoducho to zasahovalo do každého aspektu života. Začal som mať aj pasívne samovražedné myšlienky. Minulý rok som teda navštívil psychiatra, začal som užívať antidepresívum (konkrétne citalopram 20 mg), a samozrejme pokračujem aj v terapiách. Avšak mám obavy, že toto nikam nepovedie. Už toľkokrát za posledné 2 roky to vyzeralo, že sa niekam dostávam, a napokon som aj tak skĺzol späť do starých koľají. Chcem to riešiť, pretože ak to nechám len tak, viem, že ma to raz zabije… Cítim sa sám a obávam sa, že by ma blízki nepochopili a ak by som sa im otvoril, stratil by som ich.
Je toho v tomto príbehu viac, no nechcem to komplikovať- nech to je rýchle čítanie.
Chcem sa opýtať, či je tu niekto, kto zažíva/ zažíval niečo podobné. Pokojne mi napíšte do súkromnej správy, rád sa s niekym na podobnej vlne spojím.
Ja si práve myslím že vnímanie homosexuality sa za posledné roky na SK zhoršilo. Každopádne ak sa s tým nevieš vyrovnať kvôli okoliu a rodičom, jediná cesta je zahraničie, napríklad liberálna Praha a dúfať že sa celá situácia na SK, u rodičov a zároveň aj vzťah k Tebe samotnému zlepší. Byť homo nie je rozsudok smrti, ale ťažšia životná cesta bohužiaľ. Uži si ten život, máš ho len jeden, Rodičom zatiaľ nehovor, ak Ta ľúbia, časom pochopia.
Ahoj, čo ta na tomto celom najviac trápi, že sa nevieš prijat? Netrápi ta skôr to, že sa bojíš, že to neprijmú tvoji najbližší? Možno ak by si sa porozprával s rodičmi, pomohlo by ti to. Ako komentáre vyššie. Mám 2 deti. Síce sú ešte maličké. Avšak ich orientácia, nech by bola akákoľvek by nikdy nezmenila ten cit, ktorý voči ním cítim. Práve naopak, získali by spolubojovníka na svojej ceste. Urobila by som všetko preto, aby sa cítili šťastne a prijaté. Možno ak by si mal podporu u najbližších, ľahšie by sa ti bojovalo so svetom. Síce som neprešla depresiami z rovnakého dôvodu ako ty, ale depresiami som trpela. A samota mi nikdy nepomohla. Práve naopak, najviac mi pomohlo nájsť pochopenie. Môcť sa zdôveriť a vyrozprávať. A že si bi a preto sa nevieš prijat? Prečo vlastne? Z môjho pohľadu je jedno či sa ti zapáči baba, či chalan. Veď keď si nájdeš stáleho partnera, s ktorým budeš šťastný, potom ta už nebude trápiť, aké by to bolo s tým druhým pohlavím. Je to taká štandardná vec ako v každom inom vzťahu. Som v manželstve už niekoľko rokov. Nezamýšľam sa už nad tým, aké by bolo manželstvo s inými chlapmi. Načo. Toho svojho som si vybrala, “zavesila na krk” 😀 a žijeme. 🙂 To iste čaká teba. Aj keď viem, že prijat samého seba niekedy nie je jednoduché. Ale možno by ti len stačilo obklopiť sa ľuďmi, kt tvoju orientáciu nevnímajú ako problem. 🙂
Necčítala som diskusiu pod príspevkom.
Môžem sa opýtať v akom prostredí si vyrastal a bol formovaný do dospelosti? Ako sú tvoji najbližší nastavený k otázkam LGBTI?
Z tvojho dôverného príspevku som vyčítala, že ťa skôr trápi to, že ťa priťahujú aj muži.
Ja by som hľadala príčinu naozaj v tom ako je tvoja rodina nastavená, z obáv či ťa akceptujú.
Máš súrodencov? Si jedináčik? Ktorý z rodičov je viac otvorený zmenám, ktoré prináša dnešná doba? Ani nie že prináša, to tu bolo vždy, myslím tomu, že sa človek za seba postaví verejne.
Ešte som nadobudla pocit, že ťa viac priťahuje rovnaké pohlavie. Možno nesprávny dojem. Ak je to tak, treba pracovať s tým, že sa vnútorne zmieriš, začneš sa ľúbiť ty sám. Nevidím nič zlé ani pohoršujúce na tom, ak ľudia tvoria pár s rovnakým pohlavím, je to krásny cit - láska, oddanosť, dôvera, partnerstvo. Treba sa zamerať na to. Vytvor si vlastnú rodinu, s človekom, ktorý pôjde po tvojom boku.
Či s tvojou rodinou alebo bez nej. Život je aj o ťažkých rozhodnutiach, ale v konečnom dôsledku ti prinesú pokoj, radosť a šťastie.
@moler333 Ahoj,ty nebudes bi ale homosexual,bi podla niektorych ani neexistuje,bud si orientovaný na zeny alebo na muzov.S ženami si daj pokoj,mame obvodného lekara,ktory v 45cca si nasiel frajera,muz ktory ma uz dospele deti. Skus sa s tou orientáciou zmierit,teraz sa aj tak dost propaguje lgbt ,cize ludia to uz nebudu vnímať tak negativne ako niekedy.Su aj horsie veci ako tvoje zistenie.Skus popracovať na svojom rozvoji a casom mozno zmeníš miesto,je vela miest kde sa homosexuáli beru lepsie ako na Slovensku.Napr vo Viedni to je lepsie.Drzim palce aby si v sebe tieto pocity prekonal.