Ako sa vyrovnávate s tým, čo sa deje na Ukrajine?

Ahojte, akým spôsobom sa dá spracovať to, čo sa tam deje ? Viem, že ten prvotný šok po začiatku vojny malo veľa ľudí, ja som sa s tým časom vyrovnala nejak tak, že "áno deje sa to, ale neviem to ovplyvniť, a jediné čo mi ostáva je žiť ďalej svoj život" - v zmysle že nemôžem byť teraz celé dni paralyzovaná hrôzou. To mi poradila aj psychologička, že treba si zamestnať myseľ a žiť svoj život. Samozrejme čo som ovplyvniť vedela som urobila - nakúpila som potraviny a poslala na hranice.. Ale po tom čo som včera a dnes videla zábery z Buče.....ani neviem opísať moje pocity, lebo to že som paralyzovaná hrôzou a zdesená sú slabé slová. Na ploche v jednej diskusii tu niekto hodil link na fotku, kde boli mŕtve telá, hore bolo vyzlečené 3ročné dievčatko....so zviazanými rukami a krkom.. ja som sa totálne zosypala.. Mám doma malé dieťa..dievčatko...Ako toto môže niekto urobiť ? Myslela som, že také veci páchajú len islamisti kdesi v Afganistane, že to je nevzdelanosťou/chudobou/radikalizmom.. Ale v Európe v roku 2022 ????? Neviem či sa ešte niekedy budem cítiť bezpečne tak ako pred tým. Píšem sem preto, lebo sa o tom nemám s kým porozprávať, je to ťažká téma, nikomu z blízkych sa o tom nechce hovoriť... Ako sa z bežných ľudí-vojakov, v priebehu jedného jediného mesiaca, stanú takéto monštrá ? Pred dvoma mesiacmi žili bežný život ako každý z nás, a zrazu páchajú toto, lebo môžu ?!