Ako ste sa zmierili s tým, že nikdy nebudete štíhle?
Ahojte,
od malička som bola tučné dieťa, sídliskové, rodičia ma neviedli k športu čo im neviem doteraz zabudnúť (ako dospelá som sa musela učiť bicyklovať, plávat a lyžovať, korčuľovať sa doteraz neviem). Ovocie a zelenina sa jedávali samotné málokedy, nikto mi nevysvetlil správny pitný režim, jedli sa u nás tradičné mastné múčne jedlá. V rodine má každý zo 20kg nadváhu a berú to ako znak zdravia, spokojnosti a bohatstva. Ja som sa však trápila, vždy som bola najväčšia, zadýchaná, mala som zlé známky z telocviku čo bolo na hanbu, lebo som sa nedokázala vyšplhať na tyč a preskočiť kozu, plakávala som v šatni, deti ma šikanovali. Mávali sme často rodinné oslavy s kopou jedla, napchávala ma po víkendoch babka, na prehliadkach vždy dr. dohovárala mame že by som mala schudnúť, v puberte som až extrémne nezdravo nabrala. Odkedy som sa odsťahovala tak som schudla 40kg, spím 7-8 hodín, pijem 2-3 litre vody, držala som rôzne časopisové diéty, teraz mám kalorické tabuľky, nútim sa do ovocia a zeleniny a cvičím každý deň aspoň 30 minút. Lenže ja už nevládzem. Ja trpím, nedokážem žit s tým že do konca života budem musieť cvičiť, čo z duše nenávidím (skúšala som XY športov a typov cvicení, trénera, sparinga, proste mi je na vracanie keď si predstavím že dnes zase idem večer do fitka), nemôžem jesť na čo mám chuť, idem na 80/20 ale mne to nestačí a potrebujem toho nezdravého viac, stačí keď mám chviľu pauzu od cvičenia a lepšie sa najem a už priberám, hormóny mám ok, proste mám geneticky nahovno postavu a metabolizmus. Ešte mám 7kg nadváhu, som stále najväčšia, kamošky si robia srandu že keby trénovali ako ja tak už sú fitnessky na majstrovstvách sveta. Mama sa ma pýta vždy keď sa stretneme či mi to za to stojí sa stále obmedzovať a mučiť keď nikdy nebudem mať Sko, čo je pravda lebo som vysoká, mám 42ku nohu, veľké prsia, široké ramená, hrudný kôš a boky, proste nikdy nebudem drobná ale neohrabaný obor. Je tu niekto taký? Mučíte sa do konca života? Ako ste sa s tým zmierili? Alebo naberáte a proste je vám to jedno? Ja chcem iba byť šťastná a mať pokoj a nie sa stále trápiť…
Fuu, ani necitam tie komentare radsej... lebo pri slovach - jasne, ze obcas zhresim sladkostou ci grilovackou?! moj ty.. zivot je len jeden a dat si nieco sladke ci "nezdrave" z pohladu diety nie je vobec zhresenie. clovek sa nemusi cely zivot trapit a mat vycitky, ked si da na nejakej oslave cipsy. nehovoriac o tom, aky dopad ma taketo spravanie na deti. smutno mi je z toho.. spolocne jedenie ci oslavy maju byt radostne a nie plne vycitiek..
no ale k tebe. ano, suhlasim, ze mozno by nebolo zle skonzultovat svoje pocity s psychologom, tam by bolo dobre zacat. a napriklad nesuhlasim ani s cvicenim 2h kazdy den a drastickou dietou, lebo to nie je dlhodobo udrzatelny zivotny styl. takze mozno porada s nejakym nutricnym terapeutom..? a napriklad ja osobne preferujem pri detoch 10 minutove cvicenia z youtube. take dam aj kazdy den, lebo nezaberu vela casu a ja si chcem vecer oddychnut pri knihe ci telke a nie sa potit na karimatke.. :D
drzim ti silno palce, aby si sa zacala mat rada a bola spokojna so svojim telom.
Smutný príbeh. Vykasli sa na to a uzivaj jedlo. Vyzera to u teba uz na zacarovany kruh, ktory sa moze podpisat aj na zdraví, preto by som sa vykaslala na diety. Proste niekomu nebolo nadelene. Nikto nema dokonalú postavu. Ja inak cvicenie nenavidim a aj preto nechodim do fitka. Cvicim doma alebo turistika. To ma baví. Chodim aj tancovat a robim pole dance. Ale cvicenim nikto este neschudol. Chudne sa kalorickym deficitom. Velmi postupnym a pomalym obmienovanim jedalnicka. Rok po roku vyhazdovat a pridavat. Najlepsie sa chudne tak ze si človek neuvedomuje ze chudne. Strava je 90 percent uspechu a životný styl takisto. Nutenie sa do cvičenia je to najhoršie co si mozes urobiť. Psychika trpi este viac. Treba si najst nie cvicenie, ale POHYB co ta bude bavit. Nech je to akykolvek pohyb, aj chodenie je pohyb. Ja beh neznasam, tak chodim chodit. To ma bavi. Tvoj problem je ten, ze robis vsetko s nutenim sa a naslednou frustraciou a si zablokovana kvoli tomu. Psychika robi vela. Ak budes zit zivot ktory ta bavi, tak ciastocne schudnes a hned tak nepriberies.
@summer23456 ked som velmi hladna🤣 aj 5 a niekedy ani nemam chut a stacia mi 2-3
Ešte mi napadlo, sk cvicis čisto iba vo fitku a veľké váhy, aj to ide síce do svalov, ale na objem. Skús cvičiť doma s vlastnou váhou alebo sa prihlás na skupinovky, kde sa cvičí iba s vlastnou váhou, pripadne niečo s 1kg činkami. Aj to veľa spraví.
Bola som vždy veľmi chudá a nemohla som byť iná ako krasokorčuliarka v športových dvojiciach. Partner by ma nezdvihol nad hlavu. Pri výške 166 cm som držala tých 45 - 47 kg. Po prvom dieťati som mala 49 - 50 kg, po druhom50 - 52 kg a po treťom 50 kg. Až kým nemalo 8 mesiacov a vtedy zrazu som bola ospalá, ráno som ledva došla do práce, slabá, jednoducho nemožná. Nemala som chuť vôbec na jedlo, neustále som bola unavená a čím menej som jedla, tým viac som priberala. Do štyroch mesiacov som mala 127 kg. Zistili mi vážne problémy so štítnou žľazou a po nasadení liekov som pomaly schudla na 93 kg, ktoré som držala 25 rokov. No keď som ochorela a potom mala úraz, čo vyžiadalo 5 operácií do 3 rokov, zrazu mi začalo chutiť jesť a ja som nekontrolovane bez akejkoľvek snahy chudla. Teraz mám 55 kg, s postavou som konečne po rokoch spokojná, ale za akú cenu. Skús postupne pomaly uberať zo sladkého, nepiť sladené nápoje a obmedziť večer jedlo.Mojej sekretárke sa tak podarilo za 6 mesiacov schudnúť 15 kg.
@miaka2 koľko jedál stihneš za tých 8 hodín?