Ako ste sa zmierili s tým, že nikdy nebudete štíhle?
Ahojte,
od malička som bola tučné dieťa, sídliskové, rodičia ma neviedli k športu čo im neviem doteraz zabudnúť (ako dospelá som sa musela učiť bicyklovať, plávat a lyžovať, korčuľovať sa doteraz neviem). Ovocie a zelenina sa jedávali samotné málokedy, nikto mi nevysvetlil správny pitný režim, jedli sa u nás tradičné mastné múčne jedlá. V rodine má každý zo 20kg nadváhu a berú to ako znak zdravia, spokojnosti a bohatstva. Ja som sa však trápila, vždy som bola najväčšia, zadýchaná, mala som zlé známky z telocviku čo bolo na hanbu, lebo som sa nedokázala vyšplhať na tyč a preskočiť kozu, plakávala som v šatni, deti ma šikanovali. Mávali sme často rodinné oslavy s kopou jedla, napchávala ma po víkendoch babka, na prehliadkach vždy dr. dohovárala mame že by som mala schudnúť, v puberte som až extrémne nezdravo nabrala. Odkedy som sa odsťahovala tak som schudla 40kg, spím 7-8 hodín, pijem 2-3 litre vody, držala som rôzne časopisové diéty, teraz mám kalorické tabuľky, nútim sa do ovocia a zeleniny a cvičím každý deň aspoň 30 minút. Lenže ja už nevládzem. Ja trpím, nedokážem žit s tým že do konca života budem musieť cvičiť, čo z duše nenávidím (skúšala som XY športov a typov cvicení, trénera, sparinga, proste mi je na vracanie keď si predstavím že dnes zase idem večer do fitka), nemôžem jesť na čo mám chuť, idem na 80/20 ale mne to nestačí a potrebujem toho nezdravého viac, stačí keď mám chviľu pauzu od cvičenia a lepšie sa najem a už priberám, hormóny mám ok, proste mám geneticky nahovno postavu a metabolizmus. Ešte mám 7kg nadváhu, som stále najväčšia, kamošky si robia srandu že keby trénovali ako ja tak už sú fitnessky na majstrovstvách sveta. Mama sa ma pýta vždy keď sa stretneme či mi to za to stojí sa stále obmedzovať a mučiť keď nikdy nebudem mať Sko, čo je pravda lebo som vysoká, mám 42ku nohu, veľké prsia, široké ramená, hrudný kôš a boky, proste nikdy nebudem drobná ale neohrabaný obor. Je tu niekto taký? Mučíte sa do konca života? Ako ste sa s tým zmierili? Alebo naberáte a proste je vám to jedno? Ja chcem iba byť šťastná a mať pokoj a nie sa stále trápiť…
tak je cas to zmenit a nie sa lutovat. ukaz rodine ze sa da zit aj inak! 🙂 to by mala byt pre teba doatatocna motivacia na zmenu a uvidis ze vysledky sa dostavia...
chudnutie neznamena trapenie 🙂 viem to z vlastnej skusenostj ked som mala nadvahu ako 18 ročna 🙂
@elizabet173 inak, ja sa takto nútim do športu ( a to som skúšala všetko, aj lezenie, squash, športy pre tímy aj pre jednotlivcov), všetko neznášam rovnako. Priam to nenávidím, aj prechádzky von s kočíkom sú grc a fakt len o tom píšem a už sa mi ježia chlpy 😀 a napriek tomu to robím, poznám údaje zo štúdií, viem koľko minút týždenne/mesačne treba obetovať týmto odporným činnostiam tak to robím :D rovnako ako sa nútim do umývania zubov, do nakladania riadov do umývačky a všetkých otrasných činností.
Rodinu by som v tomto absolútne nepočúvala, bola by ta téma úplne tabu. “ má každý zo 20kg nadváhu a berú to ako znak zdravia, spokojnosti a bohatstva” kokso, čo si s nimi chceš povedať, názor ako z Nigeru spred 500 rokov. A v cvičení by som pokračovala, kvôli zdraviu. Raz príde aj ten čas, kedy endorfíny prídu a budeš po športe mať kopec energie.
Toto neni zivot co mas. Obdivujem ta ze si to dotiahla tam kde si. Ja by som s tym sekla a hladala ine sposoby. Neskusala si iba zmensit porcie? Tiez by som poradila zajst za psychologom. Jedlo, vaha, vzhlad sa ti velmi silno spaja s negativnymi zazitkami z detstva. Podla mna to potrebujes poriesit. Bude sa ti potom urcite lahsie zhadzovat, alebo sa zmierit s tym ze nikdy nebudes modelkovo stihla.
Neznasam pravidelne sportovanie koli kondicii. V podstate nesportujem uz dobrych 30 rokov, ale hybem sa.
Tak isto neznasam dietovanie ze si odopieram urcite jedla a nutim sa do inych jedal. Vsetko si doprajem.
Ale nemam problem jest mensie porcie jedla a sladkosti. Sice to nie je prijemne byt hladna par hodin denne, ale nevadi mi to a staci to na upravu vahy. Telo sa nauci na mensie porcie a ked zhodim co potrebujem uz jem normalne porcie a ani hlad nie je. Ovocie neobmadzujem.
Keď máš ešte stále nadváhu, taj musíš zabojovať.
Priberať budeš vždy keď budeš mat nadváhu a budeš sa nezdravo alebo veľa stravovať.
Ono ani cvičiť nemusíš, ak nebudeš tak veľa jesť (keď budeš mat kaloricky deficit, tak budeš prirodzene chudnúť = budeš pri tom pociťovať hlad, to jediné musíš zvládnuť a pôjde to dole).
Chudnutie je o sebazapreni. Bud cvičebnom, že sa premahas fyzicky, alebo o psychickom - ze proste neješ keď máš chuť a hlad.
Ahoj, ja patrím medzi štíhle, ale nosím M, L, takže nie je to úplne tak, že všetky štíhle nosia S. Ďalšia vec, genetiku neoklameme, po pôrodoch som schudla, mala som menej ako pred pôrodom, ale S-ko som aj tak neobliekla, mám väčšie prsia, zadok tiež nie najmenší.
Môj muž patril tiež medzi obézne deti, aj v dospelosti bol obézny, takisto dodnes vyčíta rodičom, že ho neviedli k športu, k zdravému jedlu, zelenina žiadna atď. Schudol cca 10 rokov dozadu okolo 35 kg, stal sa vegetarián, a športuje. Je lepšie so sebazaprením, kondične atď ako ja na tom. Jednoducho nastavenie myslenia, životného štýlu... A ty si urobila kus cesty, schudla si 40 kg, ak to ďalej nejde, tak to nejde, nebudeš modelka, ani ja... Život sa netočí iba okolo toho, dôležité, aby si bola spokojná, ak ťa bavia prechádzky, tak sa prechadzaj, alebo bicykel, plávanie, atď, nemusíš sa tryznit v posilňovni, jednoducho si musíš nastaviť myslenie, a nejaký balans, pohyb, ktorý ťa baví, jedlo výživné, nie diéta , a dopriať si napríklad 1 X do týždňa niečo na čo máš chuť, a nevycitat si. Ak to sama nezvladas, obrat sa na výživového poradcu, alebo aj psychológa. ❤️
Ja len pár postrehov... akosi ma udalosti v mojom živote dostali k postoju vedieť veci prijať. Prijať neznamená súhlasiť, ale ani nebyť v neustálom boji. Práve to príšerne vyčerpáva... Áno, mám nadváhu, moji rodičia mi nedali správne návyky ( možno to v svojom presvedčení robili najlepšie, ako vedeli)... Možno by bolo múdrejšie prijať to, odpustiť, mať sa trošku rada ... Určite je tu kopec žien, ktoré tiež neboli k zdravej životospráve vedené (múčne a mastné jedlá boli v mnohých rodinách normou, určite sa to tak neriešilo ako dnes, jednoducho generačné "bohatstvo") a nakopli sa ... Každá z nás (bez ohľadu na hmotnosť) vie, že za stihlou postavou je zmena myslenia, určitá disciplína, balans ... Dala si dole neskutočné kilá 👏👏👏 Zo srdca Ti prajem prijatie svojej situácie, odpustenie rodičom i sebe (od-pustiť znamená pustiť od seba, zbaviť sa ťarchy, aby si TY bola slobodná) a lásku k samej sebe ❤️ Už si toho dokázala veľa, dáš to 😉
Ja som si tiež myslela, že "S" nikdy neoblečiem a dnes mám v šatníku bežne veľkosť "XS" dokonca niektoré kúsky aj "XXS". Mojim cieľom ale paradoxne, nebolo schudnúť.
Prepac ale to mi pride trochu cez ze nevies rodicom zabudnut ze ta neviedli k sportu? Ani mna moji neviedli ale tak co, isli sme s kamaratmi von, niekto doniesol loptu, spravili sme si branky z mikin a hrali sme futbal, s palicami a tenisovou loptickou sme hrali 'baseball', alebo cez zimu sme sa do mesta chodili korculovat na stadion, pozicali sme korcule, hokejky atd atd k nicomu z toho ma rodicia neviedli ale chcela som tak som si nasla cestu. A minimalne v skole si mala telesnu vychovu, tam ta k sportu viedli nie? Mne to pride skor ze si nechcela, mala som niekolko takych spoluziacok, ktorym nic na telesnej neslo ale ony sa ani nesnazili. Sama hovoris ze si skusala XY sportov a proste ta to nebavi, to nema nic s tym ze si to ako dieta nerobila. Niektori ludia proste na to nie su. Ked si nevies vytvorit vztah k cviceniu, sustred sa hlavne na jedlo. To je aj tak 90% uspechu. A nie 'nepotrebujes' toho nezdraveho viac ale chces, to je rozdiel. V prvom rade si uprac veci v hlave a prestan obvinovat druhych ludi za svoje nestastie. To ti nepomoze. Drzim palce.
Ja poviem len tolko, ze rodicia co toto spravia decku by si zasluzili vyfackat :(
Musis zmenit svoje myslenie, to co robis teraz svojmu telu nie je mucenie ako pises, mucenie je hadzat do seba kopec nezdraveho jedla a nehybat sa 🤷🏼♀️
Ok mozno nikdy nebudes mat velkost S, ale mozes byt zdrava a v kondicii.
Podla mna si presla uz kus cesty od uvedomenia si, ze zivotny styl tvojej rodiny nie je ok az po schudnutie tych 40kg, bolo by skoda to vzdat a zase spadnut do starych kolaji.
Napíš mi správu, prosím. Ďakujem
Ja som bola stale stihla, v.38 este aj po prvom dietati. Ale potom to slo hore po dalsich a kila ostali...z 58 na 65 a potom 72...to uz bolo dost a velk.som na 42. Ostalo mi brucho, tak prisposobujem tomu satnik, tych 65mg by bolo v pohode, 72 uz citim, ze vela.
Par kil navyse nevadi, ine je fakt tucny clovek.
A vela robi aj genetika, to tazko oklamat...niekto ako palicka cely zivot a niekto casom priberie, niekto pri sebe od mala.
Tanec, bicykel, fitko beh alebo plávanie či prechádzka každý pohyb ti niečo dá a ty si vyber čo ťa baví. Aj tancom alebo na bicykli sa dá chudnúť alebo udržať postavu. Môžeš jest všetko ale nie kvantá. Všetko s mierou
@hladamematku to nie je pravda keď je dieťa obézne, je to chyba rodičov a návyky si nesie celý život. Bohužiaľ ako malá o svojej strave veľmi rozhodovať nemohla.
Teda žiadny hnus, ale realita. A výkričníky si si veru mohla odpustiť ☹️.
Viac ako kalorické tabuľky potrebuješ psychológa. Ten ti pomôže prekonať hnev na okolie a prestaneš sa sústrediť na to, ako sa niečo nedá. Nikdy nie je neskoro začať, no musíš to prijať ako svoju životnú cestu a nie spôsob ako sa týrať do konca života. Ak sa dáš dokopy psychicky, nájdi si vyživového poradcu pri ktorom budeš chudnúť aj na segedínskom guláši.
@veronicka1901 súhlasím s tebou. To nie je o tom, že obviňuje rodičov, jednoducho len konštatuje fakt, že ju neviedli k zdravej strave a hlavne k pohybu. Ak je dieťa obézne alebo má nadváhu, je to vždy chyba rodičov. Mala som to podobne a je to obrovský boj. Pre mňa je správanie mojich rodičov veľkou motiváciou byť v tomto lepším rodičom pre moje deti. Ak dieťa nie je od mala vedené k pohybu, je neskutočne ťažké sa v dospelosti nakopnúť a nájsť si k nemu lásku.
Podľa mňa ideš na to dobre,boli ta to síce a trpis,lebo si celý život žila inak,ale veľmi ta obdivujem,naozaj si veľmi silná žena obdivuhodná toto co dávaš,že sa snažíš,že dávaš do toho všetko,že ješ piješ zdravo hýbes sa, všetko to raz prinesie ovocie a neboj nič, keď budeš chodiť do toho fitka stále častejšie potom si telo navykne na takú záťaž a potom to pôjde už oveľa ľahšie,dávaj si motivácie, menšie ciele,zober si slúchadlá a cvic pri obľúbenej hudbe,pomôcť môže aj osobny tréner a potom terapeut,aby ta naučil mat sa rada!!!!!!lebo si úžasná taka aká si a to ze sa snažíš byť ešte lepšia je tvoja obrovská výhra,lebo to co si ty dokázala by nedokázal každý...zmeniť svoj život a žiť zdravo potom ako si bola výchovavana
Väčšina štíhlych ľudí si svoju postavu musí vydrieť. Inak ako striedmou stravou, športom a zdravým životným štýlom to nejde. Nie veľa ľudíudí má to šťastie, že zje čokoľvek a nepriberie.
Či si si myslela, že ostatní sú štíhli len tak? A áno, budem sa " mučiť" lebo jednoducho chcem dobre vyzerať a dobre sa cítiť vo svojej koži.
Rodinne zazemie som mala podobne a geneticky som tiez bola v detstve skor obezna. Skoro po skole som sa osamostatnila a v mojom dospelom zivote som mala pri vyske 179cm od 63kg po 127kg ked som isla rodit. To bolo moje maximum. Aj co sa tyka pohybu som bola z jedneho extremu do druheho od nic nerobenia po crossfit a beh za medaile. Mna sport ale nebavi ale nemyslim si ze je to tym ze ma k nemu nik neviedol. Po porode mi zistili poruchu stitnej zlazy, schudla som sice 20kg ale iba cez kaloricke tabulky, inak sa mozem prejedat aj hladovat aj behat a na hlavu sa postavit mam stale rovnako teda vaha sa nehybe kvoli tej stitnej zlaze aj ked beriem lieky. Takze aj ked sa este snazim schudnut, mam vela pohybu hlavne chodze tak uz som sa zmierila s tym ze tych 63 kg uz v zivote mat nebudem. Ano chcela by som byt chuda ale som aj realista. Tyrat sa nebudem a mam sa aj rada taka aka som aj sa obliekam ako chcem aj kondicku mam celkom dobru. Tym si nechcem ospravedlnovat moju nadvahu ale keby cele dni myslim len na to ako mam schudnut tak ma asi porazi.
Mam kamaratku ktora schudla 40 kg uz su to roky, doteraz si postavu drzi aj po porode ale je to drina stale cvici a zmena stravy sa pre nu stal zivotny styl, nepecie klasicke kolace a soma sa stravuju zdravo, ma podobne zmyslajuceho partnera a su v tom spolu. Takze da sa to, ak je to zmena zivotneho stylu a dozivotna.
Vyrasatala som podobne. Mne pomohlo najst nieco co ma bavi( yoga a fitness) a uvedomit si Ze zijeme len raz a Ja chcem zivot stravit zdrava, mat energiu, uzivat si pohyb a nie mat brucho cez ktore si nezaviazem snurky na topankach. Chcem byt fit a zdrava a podla toho zijem a vobec to neberiem tak ze je to nieco co musim! Tiez Idem 80/20 a je to super, jem aj pizzu aj hranolky aj kolace, ale proste s limitom. Vela robi mysel, ako baby pisu, u Teba je zrejme problem v hlave viac ako niekde inde. Skus nejake knihy o zdravom zivote.
Mne je ľúto, že sa skoro vôbec netešís z tých 40kg, ktoré si dala dole, veď to musí byť už teraz brutálna premena. Ak budeš kazdy deň cvičiť, znechutíš si to. Určite sa nevzdávaj, ty dáš dole sj tých 7kg, keď si už dala 40, máš môj obdiv. Skús rôznu kombináciu športov, skupinové tréningy a nakoniec si vyber možno 2 možnosti, ktoré budeš kombinovať, napr. nejaka skupinovka a plávanie. Inak kamošky sa s takymi priblblymi poznámkami môžu hanbit, ty už si fitnesska, veď si dala 40kg dole, dokázali by to oni? Keby si ty vyzerala ako oni teraz, tak s tým cvičením máš už teraz určite vyhrané súťaže. Skús sa obklopiť pozitívnymi ľudmi, ktorí ta nakopnú, lebo tvoje okolie od mamy cez kamošky ťa iba zbytocne demotivuje a tebe to ide zbytocne do hlavy. Skús sa aj za tu zmenu, ktorú si do teraz dosiahla, nejak odmeniť a kúp si niečo pekne.
Tých 7 kg nadváhy si odvodila z čoho? Z nejakej tabuľky? Prečo sedem? Každý ma inú postavu a inak to ukáže. Ty neustále športujes, musis mať svaly. Tie sú tazke. To môže robiť dosť na váhe. Môžeš mať viac kíl ako rovnako vysoká žena ktorá nešportuje, je na oko chudsia, no nevyzerá lepšie, lebo nemá pevne vyšportované telo. Mňa tých sedem kíl zaujalo, lebo mám posledné roky presne o 7 viac ako kedysi, no nosím stále rovnaké oblečenie….
Sustred sa na zdravie a nie na postavu. Jedz zdravo, aby si mala telo zdrave, ale aj si dopraj. Najdi si v tom taky zlaty stred, aby si nejedla iba nezdrave veci, ale zase aby si sa ani nestresovala dietami.
S vacsimi kostami a telesnou stavbou sa viem zmierit. Mam 178cm a siroke boky, dlhe nohy, ruky. Ale s tym, ze nebudem stihla alebo chuda by som sa nezmierila nikdy. Resp, ze budem neforemna ci tucna. Byt tebou skusim prerusovany post, nie hladovanie ale post. To su 2 rozne veci a navyse post je velmi zdravy pre spravne fungovanie tela. Dr.Eric Berg - ak vies po anglicky si ho najdi na youtube a vela sa dozvies. Vdaka postom nemusis tolko makat ked to neznasas a zaroven okrem straty vahy zlepsis aj svoj zdravotny stav. Len to treba robit spravne. Nizkosacharidovo sa stravovat, tucne jedla su dovolene ak su nizkosacharidove, spolocne s mnozstvom cerstvej zeleniny a menej ovocia.
Mozno pomozem,mozno nie. Ja som chcela.zhodit po porode a nepomahalo cvicenie (to uz skor len na spevnenie alebo vyrysovanie), no podarilo sa mi zhodit cca 10 kg (trvalo to asi 9 mesiacov) od kedy som zacala jest od 11 do 19 hod. Drzim sa toho uz rok, jem viac menej cokolvek a nepride mi to ani velmi obmedzujuce.
Autorka sa nevyjadruje, škoda. Ja som štíhla a vôbec nie som spokojná vo svojom tele, som taký hajzlovy pavucik, takých 10kg pribrať ale bohužiaľ ja už roky nepriberam ani gram. Nie každý štíhly je spokojný. Ty by si ale štíhla byť chcela a schudla si 40kil čo je obdivuhodné tak prečo by si nemala schudnúť aj sedem. Chce to čas ale cvičiť každý den neodporucam
Aj keď mam nadvahu (ešte trošku chcem schudnúť), tak som sa nikdy s tym nezmierila, lebo ja nechcem mať nadváhu ale chcem byť zdravo vyzerajúca. Robila som drasticke veci, dokopala sa sama k bulimii. Takže blba situacia. Ale najviac mi pomohol psychológ, ktorého odporúčam aj Tebe. Vďaka terapii som pochopila, že nebudem šťastná, ked budem mat 52 kg ale keď budem šťastná a vyrovnaná, tak sa s oveľa väčšou ľahkosťou k cieľu dostanem. Odvtedy ma baví viac cvičiť, hýbať sa a vyberám si zdravé a nízko kaloricke jedlá, lebo CHCEM a nie musím.