icon

Ako vnímate introvertov ?

17. nov 2019

Takže som introvert od škôlky ako vyšitý, vždy som sa hrala sama, max jedna, dve kamarátky to pokračovalo aj na základnej, strednej škole. Ako nebola som vlk samotár ale mala a mám problém nadväzovať priateľstvá, vzťahy.
V prvej práci som mala super kolektív, prijali ma medzi seba. V druhej des a hruza. Bocili odo mňa keď išli na obed ani ma nezavolali. Prešlo to do mobbingu. Dávali mi najhoršie práce, keď si niekto ku mne prisadol na obede, varovali ho aby nechytil rybickovu infekciu. Po troch mesiacoch som dala výpoveď. Teraz mám dobrý kolektív.
Ono ide o to, že neviem ako sa brániť voči arogantnemu správaniu niektorých ľudí, tým že som tichšia. Napríklad pravidelne do mňa skáče sestrička u lekára, švagriná si na mňa spomenie iba keď potrebuje postrážiť deti. Keď ide do kina si na mňa nespomenie. Ako dôvod uviedla, že má radšej držky. Mrzí ma, že ľudia vnímajú introvertov poväčšine tak negatívne. Nemyslím len ťažkých introvertov, proste tichých ľudí. Ako ste na tom vy, extroverti a tiež skúsenosti introvertov potešia.

Strana
z2
autor
18. nov 2019

@basska_b ja tiež čisto ženské kolektívy nemusím, priateľov môžem spočítať na prstoch jednej ruky ale to mi nevadí lebo ma majú radi takú aká som.

autor
18. nov 2019

@luccija aký je rozdiel rada sa nechám poučiť. Ja som bola tichá, zakriknuta, utiahnuta od malička. Myslím, že väčšina introvertov je zakriknuta a boji sa prejaviť. Čo sa týka asertivity, tak viem, že niektorí aj keď si tichi, autoritu majú. Ono je ťažké povedať cistokrvnemu introverovi neboj sa prejaviť, keď neznáša keď sa pozornosť upriamuje na neho, má problém vyjadriť slovami čo cíti. Aspoň u mňa je to tak. Neviem sa slovné brániť proti niektorým, ktorým huba ide ako verklik.

autor
18. nov 2019

@777januska777 ďakujem za milé slová, je zaujímavé že medzi kamarátkami mám aj extrovertky a rozumiem si s nimi. Máš pravdu, že niektorí ľudia vnímajú nás tichých ako hlúpych. Ešte sa naučiť byť asertivna a občas si tie ústa otvoriť 😁

autor
18. nov 2019

@vroni Áno, na to som prišla, že vždy si v novom kolektíve musím nájsť nejakú jednu, dve spriaznené duše a cez ne sa začlenim do kolektívu. Raz som sa v novom kolektíve snažila tváriť, že som niekto iný, otvorený, zábavný a oni mi to asi aj uverili ale strašne ma to vycerpavalo hrať sa na niekoho, kým nie som.

Strana
z2