Chcete, aby sa vaše deti o vás v starobe starali?
Na prvý pohľad to znie ako hlúpa otázka, jasné že každý by chcel. Ale na druhú stranu. Premýšľam ako napríklad 10 rokov dokáže niekto fungovať spôsobom, že práca - dieťa - rodič. Mne osobne povedali rodičia, že ich mám dať proste do starobinca, keď to bude treba,že si to tak želajú. Najprv sa mi tá predstava protivila, ale teraz keď si to viem predstaviť pri vlastnom dieťati, naozaj by som nechcela aby mal so mnou starosti a pokiaľ človek nemá na opatrovateľku, nie je to jednoduché hlavne keď nie je viac súrodencov. Aký na to máte názor? Myslíte že ste schopní sa postarať o rodičov alebo viete, že to nie je vo vašich silách?
Myslím, že táto mentalita ohľadom dedičstva a starostlivosti je síce zatiaľ dosť hlboko v ľuďoch zakorenená, ale aj toto podlieha celkovému vývoju a bude časom na ústupe... Proste dlhé roky sa žilo komunitne, celá rodina si musela pomáhať, starí rodičia pomáhali so starostlivosťou o vnúčatá, deti ich potom doopatrovali, ostávali žiť blízko seba celý život, následne zdedili rodičovský dom, bola to samozrejmosť... Nuž ale momentálne sa žije v nukleárnych rodinách, ďaleko od seba, populácia starne, dôchodkový systém nie je na to nastavený, kým sú vnúčatá malé, starí rodičia ešte pracujú... Má to svoje plusy aj mínusy, ale vo výsledku smerujeme k tomu, že človek sa bude môcť spoľahnúť len sám na seba a nejaký majetok, ktorý sa mu podarilo za život vybudovať, pravdepodobne na seba v starobe minie...
Niet väčšej lasky ako sa postarať o svojich blizkych chorých.Dnešná doba je len o peniazoch a zabave ,ale čo najviac potrebujeme je pokora a laska.Niekedy si choroba cloveka vyžaduje odbornu opateru,ale ak stary človek nechce do domova a deti ho tam vopchaju nieť väčšej bolesti.
Ak by si to moji rodicia zelali, postarala by som sa.
Od mojich deti to nebudem vyzadovat, domovy socialnych sluzieb vnimam dost pozitivne - strava zabezpecena, aktivity, starostlivost a kopu rovesnikov 😁
@oriesocek chudak manzel, ale klobuk pred vami, že tak pomahate. Dakujem, pozriem cennik. Ono je to narocne. Dnes bola predo mnou pani v lekárni a vyberala mužovi lieky (dochodkyna). Keď si ich zobrala, povedala pred nami, že bodaj by sa s nimi zadrhol, nech už má od neho pokoj. No hold, nemá na to každý, starat sa o druhého.
@viestta ešte si zabudla, že dnešní 40+ majú nie deti v školách, ale bábätká. A starať sa o dojča či batoľa a plus k tomu o 75+ ročného človeka je teda výhra v lote
Toto mame nastastie so synom vydiskutovane. Zariadenie na urovni a hlavne samostatna izba je pre mna prvorada (som introvert). Na dochodok riadne sporime a investujeme,aby dobre bolo. Tak sa hadam nic nepototo....
@elizabet173 rozumiem su pripady ked sa nefa nic ine robiť.Skor som naražala na pohodlnosť ludi.
Na Slovensku je názor na túto tému stále veľmi konzervatívny. Na druhú stranu, podľa mňa vždy treba zhodnotiť LEN konkrétnu situáciu. Susedia dochovávali babku (matku otca danej rodiny), lebo do domova NIKDY!!! Takže v 3i byte, s dvomi puberťákmi, 2 dospelí a stará pani, ktorá celý život žila na statku, chovala, prestovala, starala sa...🤯
V prvom kole babka bývala v obývačke. No celé zle, ona nemala súkromie, oni si nemohli večer v kľude sadnúť, babka už bola hluchá, veľmi kričala, naslúchací strojček odmietala. Cez deň bola nejaký čas doma sama, tak okrem výborných nápadov ako odrhnúť novú vaňu drátenkou a dať prať prádlo na úplne odveci program (oprala im oblečenie na 90°C), bola nešťastná, lebo pri sebe nemala ľudí vo svojom veku, s ktorými by mohla komunikovať, nemala svoju záhradu, kvety, sliepky, zajace (zajace chcela mať na balkóne.....). Proste bola vytrhnutá zo svojho zabehnutého prostredia. Druhý model bol, že babku dali spať do spálne a rodičia bývali v obývačke, to bolo o niečo lepšie ale babka si pokojne prišla ráno o 4:00 pustiť telku. Nepomohlo ani keď jej ju dali do izby, keďže zle počula, tak TV bola proste príliš hlasná. Snažila sa "vychovávať" tých dvoch puberťákov... Keďže to bolo po takmer roku totálne neúnosné, tak ju umiestnili do seniorského zariadenia. V konečnom dôsledku tam bola tá pani spokojná, ocitla sa opäť v kolektíve svojho veku, mala k dispozícií záhradku, chodila do divadla, keďže tam to naslúchatko nosili už skoro všetci, tak začala aj ona, lebo jej to nebolo nepríjemné, stalo sa to bežnou vecou. Rodina za ňou chodila zo začiatku denne, potom 2-3x do týždňa, lebo babka sa im tam zabehla tak, že na nich ani nemala čas. Nie vždy je seniorský penzión zlý a nie vždy je bývanie u "detí" a s "deťmi" dobré.
