Chcete, aby sa vaše deti o vás v starobe starali?
Na prvý pohľad to znie ako hlúpa otázka, jasné že každý by chcel. Ale na druhú stranu. Premýšľam ako napríklad 10 rokov dokáže niekto fungovať spôsobom, že práca - dieťa - rodič. Mne osobne povedali rodičia, že ich mám dať proste do starobinca, keď to bude treba,že si to tak želajú. Najprv sa mi tá predstava protivila, ale teraz keď si to viem predstaviť pri vlastnom dieťati, naozaj by som nechcela aby mal so mnou starosti a pokiaľ človek nemá na opatrovateľku, nie je to jednoduché hlavne keď nie je viac súrodencov. Aký na to máte názor? Myslíte že ste schopní sa postarať o rodičov alebo viete, že to nie je vo vašich silách?
@viestta malo by velky zmysel, keby mnoho opustenych ( a tym myslim aj tych co maju deti ale sa nestaraju ) ludi predalo vyhodne nehnutelnost vymenou za opateru. Lenze. To by bol velky problem to ustriehnut, aby starcekov netyrali a ozaj sa dobre o nich starali. Lebo nehnutelnost by chcel kazdy, postarat sa - takych by uz bolo menej.
Tak už len nastavať.zariadiť a personálne vybaviť dostatok tých " domovov na úrovni" .o ktorých tu mnohé snívate.Obavam sa však.ze tvrdá realita mnohých nepríjemne zaskočí.
@janinah na návštevu ku krstnej nechodím často, ale vždy je to neohlásene návšteva. Vždy je izba čistá, Krstna je čisto oblečená a upravena (vlasy čisté, nechty ostrihaná) celé zariadenie je čisté, záhrada upravena Aby sa tam navstevy mohli prechádzať.
Sestričky a opatrovateľky ochotne.
Ale je to sukromne zariadenie
Dúfam, že s mužom budeme čo najdlhšie samostatní, to je jasné... Zatiaľ sme mladí a DD mi príde pre mňa ako úplne fajn možnosť, ale viem ako to je, že na dôchodku sa ťažko odchádza zo svojho domova, niekam do cudzieho prostredia "dožiť"... Ja hlavne chcem, aby deti na mňa spomínali v dobrom, aby ma radi prišli navštíviť a nie aby museli svoj život podriadiť tomu môjmu. Bohužiaľ, možno budú mať o to menšie dedičstvo, lebo ja radšej investujem svoje peniaze potom do upratovačky/opatrovateľky/lepšieho domova dôchodcov, ak nejaké budeme mať 🙂 Moji rodičia sa už veľa rokov starajú o rodičov a je to veľmi ťažké a to nie sú ležiaci... To nie je len láskavá starostlivosť o milých starkých, to sú konflikty, domýšľavosť, nevďačnosť, ozaj sa nemôžu ani pohnúť z domu, navštíviť zase svoje vnúčatá... Povaha ľudí sa na sklonku života väčšinou mení k horšiemu, takže je to naozaj aj psychicky náročné.. iné je starať sa v zmysle ísť nakúpiť a zaviezť k lekárovi, iné je nasťahovať sa k nim alebo zobrať k sebe...
Nie, nechcem. Videla som svoju mamu, ked sa starala a ako sla psychicky dole.A preto to ani ona nespravi mne a ja svojim detom.
Naplánovať sa nedá nič, ale ja nechcem.. nechcem aby som ja bola v tej situácii že moje deti ma budú umývať, že ich život stazim ak budem trpieť stareckou demenciou.. ja som vyrastala pri otcovi čo v mojich8mich rokoch dostal mozgovú porážku a jeho správanie bolo stareckej demencii veľmi podobné.. od malička som zažívala strašné situácie, keď otec vykrikoval z balkóna, keď zobral na ulici, keď natieral výkaly na stenu, keď som nemohla nikdy normálne sedieť na toalete, lebo z nejakého dôvodu otec toaletu považoval za svoje teritórium.. bolo to tak dlhých 11r.ked mi potom zomrela mama ktorá sa o neho starala a bola veľmi nestastna.. nejako sme to museli vyriešiť inak.. otec v takomto rozpoložení žil takmer 30rokov.. to naozaj nechcem aby niekedy zažili moje deti.. keď sme ho umiestnili v DSS, často sme ho navštevovali a snažili sa byť mu nablizku.. vtedy som sa aj zmierila s tým aké bolo moje detstvo a zaumienila si že svoju starobu chcem prežiť tak, že deti sa nebudú o mňa starať, ale snáď budeme mať dobrý vzťah a budem ich vídať... s mužom si šetríme aby sme v prípade potreby si vedeli zabezpečiť starostlivosť keď to budeme potrebovať.. tak možno budeme mať stále dobrý vzťah a snáď nebudú trpieť traumami..
@ruzasipova máme susedu, ktorá riešila minulý rok pre svoju mamu Dss. Starala sa o ňu veľmi dlho. Ona má už cca 65-70 (ta suseda) a Hovorila, že pokiaľ ju tam nedá, tak už sa z toho zblazni a odvezú ju. Že už by to nikdy neurobila, že aj fyzicky a psychicky sa zničila...
Nie, lebo viem aké je to náročné.
@elizabet173
@pribinak to je super,obávam sa,že kým budete vy tak staré a potrebovať umiestnenie,že budú DSS na okraji záujmu štátu a hlavne nebude na to personál.Alebo porastú súkr. zariadenia ako huby po daždi,ale bežný smrteľník na to nebude mať financie,už totiž vidím ako dediči predávajú domy,aby sa ich starkí mali v domovoch full servis. No,možno sa mýlim,ale skôr nie.
O tých lekároch v zariadeniach chcem napísať, že je už dnes veľmi ťažko zohnať všeobecného lekára, ktorý bude "obhospodárovať" domov dôchodcov. Dochádzajú do zariadenia 1x za týždeň po pracovnej dobe na svojom obvode, kde denne ošetrí desiatky svojich pacientov. Sú vyčerpaní a zarábajú dosť, aby takúto ponuku nezobrali. Takže väčšinou to funguje len ako predpísovanie liekov cez telefón.
@vevapeto o tom by som mohla román napísať,tiež z praxe,ako starkí v nemocniciach na deti čakaju a tí nemaju a nemaju čas,hlavne,že oni mali čas deti vychovať a všetko im dať,všetko,čo mohli....a ako sa vybavuju miesta v nemocnici či ústavoch,ked sa blížia sviatky a dovolenky,aby starkí nezavadzali doma a nebolo treba sa postarať...ako aj ked prídu na návštevu,tak nevedia ani vodu podať,nieto napr. okúpať,jasné,však na to sú tam sestričky,oni nebudu vlastnému rodičovi zadok vytierať....tak verím,že o takých sa potom ich deti postaraju ozaj na úrovni...rozprávka o troch grošoch
@janinah presne👍 Nikdy nezabudnem ako utekal syn k umierajúcej aj s notárom rýchlo pre jeden podpis…kým ešte neotrčí brká s prepáčením…koľkokrát sa hádali príbuzní nad babkou o majetky, koľkokrát tí starci plakali koli svojim detom…to sa ani opísať nedá. A po ďalšie, z tých domovov dôchodcov k nám prichádzajú na oddelenie veľakrát v katastrofálnom stave. Ja sa ale nečudujem, na 100 klientov jedna sestra v nocnej, to by nestíhali ani keby boli 3. Ale to je iný príbeh už .
tiez som za to aby clovek predal majetok a z tych penazi sa mu doplaca zariadenie
susedia dali teraz babku nepohyblivu tazka demencia a vobec nechodi treba polohovat atd skusali dva mesice doma streiadali sa vsetci a proste skoncilo by to tragediou v zariadeni to ma babka pekne denne chodia za nou striedaju sa (aj my ideme obcas)
su aj pekne zariadenia napr mne sa paci dss v santovke u as vedla v dedine su napr smart domceky pre dochodcov take komunitne
za mna majetok je na to aby sa ludia mohli o seba postarat a potencialny dedici nemaju co riesit v prvom rade je to majetok toho cloveka
ja chcem ist do starobinca, ja nechcem byt nikomu na hlave a budem s rovesnikmi 😃
@nwnw bola som doma na materskej v podstate dlho,8 rokov....so 4 detmi postupne...moja mama si mohla ,,dovolit,,chodit do prace aj v dochodkovom veku,lebo s jej mamou,teda mojou 90 rocnou babkou,som mohla byt doma ja. Babka uz takmer nechodila,na posteli sme ju polohovali,len sedavala,...na wecko ju bolo potrebne odviezt,poasistovat jej...bolo to niekedy na nerv,lebo aj deti malicke som mala pri sebe...no nebrala som to ako nieco tragicke...varila som v podstate detsku stravu,ktora vyhovovala aj jej...nastastie babka bola cely cas pri zmysloch, netrpela stareckou demenciou...jej slova boli na dennom poriadku:daj mi dzeci a idz sebe robic,co ci treba...tak som jej deti dala do kocika...ci rozlozila hracky a ona im spievala..bavila ich...a ja som si robila potrebne prace...vratila by som ten cas....
@elizabet173 no, mam skusenost len s dlhorocnym "leziakom" a demenciou. Leziaci rodinny prislusnik sa dal lahsie poriesit. Ten druhy s demenciou stale utekal z domu, ale aj tak dozil doma. V niektorych pripadoch sme zabezpecili 24hodinovu opateru doma🤷♀️ Nevravim, ze je to prechadzka ruzovym sadom a je mi jasne, ze niektore stavy su na dds, ale uprimne, co vidim a pocujem z rozpravania (rodinny prislusnik robi v dds), zvacsa su tam ludia, o ktorych by mohlo byt kludne a lahko postarane doma (a naozaj ide iba o trochu zvysenej hygienickej starostlivosti a nakupy). A ti, ktori tam pre diagnozy patria, tak tam miesto nedostanu (a su aj nezelani, prave kvoli zvysenemu riziku ublizenia sebe ci druhym...).
@mironka tak to super ze si zvladla. My sme k babke deti nepustali, lebo raz chytila od navstev daku chorobu a skoncia v nemocnici a domov s prelezaninami. Navstevy uz teta nedovolila velmi potom.
Ja to pri detoch nedavam ani starat sa ani teraz. Napr nemozes odist von lebo nevies kedy bude chcet ist na WC a nonstop sa jej toci hlava.
Deti revu podme vooooon a nemozem.
Neviem chodit k lekarom ako doprovod s detmi... Lebo je to tam vzdy na 1-2h a jednoducho tie deti nedokazu obsediet v cakarni. Nechapu ze nemozu ist za babkou, lebo su chore a zabilo by ju to.
@evamarek77 preto by mali rodicia veci zariadit vcas, kym su este mentalne zdatni. Ano, niektore deti sa len tak trasu na rodicovsky majetok, ale to je v podstate aj chyba vychovy a celkoveho nastavenia rodiny. Ked toto mama preberala s kamoskou, tak ta skoro odpadla a zahlasila nieco v tom zmysle, ze ako moze byt taka sebecka a ved prehajdaka majetok, ktory maju dostat deti...
Mama mojej kmotry roky pred šesťdesiatkou vyhlasovala, že nechce byť raz deťom na ťarchu - uvažovala, že dom, ktorý s nebohým mužom postavili, hneď po nástupe na dôchodok predá a bude si z toho hradiť ústavnú starostlivosť. Keď mala okolo 70-ky, zmenila názor - nikam nepôjde, dom nepredá - veď čo by zanechala deťom? Kam by sa vrátila, ak by sa jej v domove nepáčilo, nevedela by tam vydržať?
Môžeme mať teraz "husté reči", ako predáme svoju nehnuteľnosť a pôjdeme do nejakej dss-ky, ale keď dôjde na lámanie chleba, môže byť všetko inak, ešte sme v dôchodcovských topánkach nechodili.
Keď si človek uvedomí, že predaj bytu/domu, ktorý roky zveľaďoval, je DEFINITÍVA, že tým pádom pretrhneme putá s domovom, môže byť všetko inak.
Navyše, v mnohých z nás je zafixovaná potreba niečo potomkom zanechať... odveké reťazenie - rodičia dedili po pradedkovcoch, my po roodičoch - a následne máme všetko "preflákať " na svoje potreby a nič deťom nezanechať?
Takže... nekričme hop...
@miadi Lenže ty nepíšeš o slovenskom DD. Na Slovensku bola jedná veľmi veľká aféra pred 2-3 rokmi, aktéri ešte nie sú ani odsúdení. Nemám o DD zatiaľ dobrú mienku. Kým budem pri zmysloch, nechcem tam ísť. Keď nebudem, je mi to jedno.