Čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja v ťažkých časoch?
A mysleli ste si že vás život skončil?
Nikdy som také niečo nezažila,myslím, že toto zažije človek len pri smrti svojho dieťaťa,zvyšok jednoducho musí len prejsť a je jedno či to trvá týždeň alebo rok
vzdy sa riadim heslom po burke vzdy vyjde slnko a drzim sa toho v ťažkých chvilach
Ze netreba sa falošne opíjať pozitívnym myslením, že to bude fajn. Prijať situáciu- prežiť ju aj s negatívnymi emóciami, ak sa dá niečo aktívne spraviť pre zlepšenie situácie, tak to urobiť. Avšak ak sa nič nedá pre to urobiť, proste to prijať, odžiť a ísť ďalej... zavrieť kapitolu a pokračovať v žití života ♡ (podľa svojho tempa - môžu to byť dni, týždne ale aj mesiace - každý sa s rôznymi situáciami vyrovnáva individuálne a je to v poriadku)
Moje zranené ,,minulé ja" si muselo prejsť svoju cestu za uzdravením krok za krokom. Žiadne skratky by mi v tej chvíli nepomohli a asi by som v tej chvíli svojmu ,,budúcemu ja" neverila.
V mojom zivote sa mi potvrdilo, ze vsetko zle je na nieco dobre, len sa to ukaze casom. A zivot nas nechava prejst po burke, aby sme si vedeli vazit ked opat vyjde duha 🙂
