Čo robím zle? Neviem si nájsť kamarátku
Povedzte mi baby, čo robím zle. Mám 35, dve malé deti do 5 rokov, bývame s mužom vo veľkom meste. Mám doktorát, skvelé zamestnanie, finančne sme na Tom na slovenské pomery asi nadpriemerne. S manželom máme pekný vzťah, ľúbime sa, chodíme na rôzne akcie, do kina, divadla.. Len niekedy by som potrebovala sa zdôveriť kamarátke, chápete to. Problém je v tom, že si prosto žiadnu neviem nájsť. Na materskej s deťmi som bola krátko a pravdupovediac, nikdy som nebola ten typ, čo vysedáva kočíkom na sídlisku. Vždy sa s nejakou kočkou zoznámime, ale potom to ide do stratena.. pár krát jej napíšem správu, ona stručne odpíše, vždy si sľúbime že pôjdeme na kávu, ale keď to nenaháňam, tak z toho nikdy nič nie je. Sama od seba sa žiadna neozve. A mňa to už fakt prestáva baviť sa stále vnucovať..
@montemotherone ja som to prave tak myslela ako pises ze ludia si musia sadnut. Ale ze nie vzdy musia byt z rovnakeho sudka aby vedeli zo spolocneho casu vytazit co najviac. Poznam baby co boli velmi mudre a nemohli si dovolit studovat z financnych dovodov cize teraz ak nemaju vs neznamena ze ten kto ju ma by sa s nimi nemal o com bavit.
Ja som toho názoru ako to už niekto tu spomenul, že viac ľudí má tento problém ako nemá. Navonok povedzme 300 priateľov na fb a v realite sa stretnú možno s 2-3 a aj to by som nedala ruku do ohňa, že by kedykoľvek pomohli, vypočuli človeka.
@dkethe ach, tá závisť, to ti je hnusná vlastnosť... ale áno, mala som šťastie, uvedomujem si to. A tiež to, že chlapa žena nemá istého nikdy, vzťah treba stále budovať.
Apropó, nebol prvý, ale od 18-ky (skoro 19-ky) je jediný 😃
Mne je lúto, že to viacerým kamoškám nevyšlo, ale zároveň za to ja nemôžem. Najskôr riešili rozvod, majetky, starostlivosť o deti, potom svoje sebavedomie, doháňali akoby mladosť, a potom začali zháňať nového chlapa a v týchto temach ja (bohužiaľ, alebo asi skôr chválabohu) s nimi neviem držať krok. Dosť sa zmenili aj tak osobnostne, už sú to skôr zdvorilostné konverzácie. A pár z nich tiež uprednostnili sebarealizáciu a svoj život pred deťmi, tak akosi inak, ako je to v bežných rodinách s mamou a otcom. Z môjho okolia (je to síce malá vzorka) vnímam, že rozvedené ženy sa radi zdržujú v spoločnosti iných rozvedených a slobodných žien. As si majú viac čo povedať.
Ja, ked mam na mojho nervy (stáva sa aj také 😃 ) tak poviem kolegyni v robote, takej najbližšej, ale kamoška to nie je, mimo práce sa veľmi nestretávame, nenavštevujeme sa doma.
Som z BA, nemam rada hlupych ludi, milujem sarkazmus a ironiu, vacsinou hovorim, ako mi huba narastla. Kto sa chce kamaratit? 😀
@mrkvicka060 ja ja ja 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
necitam.vsetko, len pridam..
neber si to osobne, vobec nemusis robit nic zle, len sinproste nenatrafila na tie spravne zeny co sa hodia akurat k tebe.. normalne len by som na tvojom mieste udrzovala zbezne vztahy v praci, pocuvala ludi na okolo a mozno casom si nejaku kamaratku najdes v kruhoch kolegyn.. so zenami je podla mna tazko v tejto oblasti..
ja som od mala introvert, ticha osoba.. vacsina mojich kamaratok boli ukecane zeny.. a za cely zivot som sa naucila jedno - necakat od ziadnej ze to bude kamaratka az do.smrti a netreba ani ocakavat velke priatelstva.. mala som kopu "naj" kamaratok, obmienali sa vekom a zazitkami.. ine som mala kamaratky na zakladnej, ine na strednej, ine v praci a ine mam aj pocas materskej.. podla mna je prirodzene, ze ludia si v kamaratsve casom prestanu vyhovovat, tym ze sa kazdemu meni zivot tak sa cesty casom rozidu.. za niektorymi kamaratkami mi bolo fakt luto, ale nie som clovek co sa vnucuje a tak to proste haslo.. aj teraz riesim jednu kamaratku, 4r sme boli dohre priatelky.. ona isla do prace, ja som ostala este s najmensim doma.. zrazu sa nam pretli spolocne temy, ona si rozsirila okruh priatelov inde a tak uz sa nevidame.. urobila som posledny krok, spytala.som sa co sa stalo, ona ze to nie je osobne ze len nema cas.. aj ked ju vidim vonku ako cas ma, ale tak budis.. tak si odskrtavam dalsie priatelstvo a ide sa dalej, mam aj ine kamaratky, ale nic neocakavam, beriem to tak ako je.... nic netrva vecne, na kamaratky sa asi netreba viazat.. zeny su take casto.. 🤷
@hettinka nechcem ist uplne mimo temu, napisala si to dobre. mne teda chyba este vela rokov skusenosti, vydata som len rok ale - zavist mi bola vzdy cudzia, hnusna vlastnost/pocit. a potom - som sa vydala a vtedy mi doslo, ze niektore veci uz nikdy nikdy mat nebudem. a zavist sa u mna zial zacala rozvijat. samozrejme tym najlepsim kamaratkam stastne vydatym z celeho srdca prajem <3 ale asi nemam zaujem pocuvat defakto cudziu zensku z ihriska o jej dokonalom manzelstve a bla bla happily ever after
@pbarborka 😀 som tu pre teba
Ja tiež veľmi túžim po kamarátke mamicke hrozne niekedy mám pocit že čím väčšie mesto tým väčší problém nájsť si kamarátku. Moja "kamošky" sa na mňa vyklaslali keď som im vysvetlila že nie moja rok a pol ročná dcéra nevydrží sedieť v nákupnom centre na káve vkľude 5min nie to este dve hodiny a ze nie nejdem večer na disco lebo je ešte malička aby som od nej na noc odchádzala. Je veľmi zložité najst si tu soul mate. Ono je to aj moja chyba lebo mam problém nadviazať kontakt hlavne s ihriskovymi mamičkami ktoré pchaju 3 ročnému dieťaťu ešte prso do úst alebo odvšadil počuť len bio hento bio tamto. A keď vytiahnem pribinacek idú ma prebodnut očami. Chcem tak veľa? Normálnu mamičku ktorá sa neposerie že jej dieťa zjedlo kúsok trávy alebo nedajbože kamienok?
@mrkvicka060 tak rozpravaj,🙂 🙂
@dkethe na materskej som kamošku mala. Stretávali sme sa skoro denne, bolo to fajn, chlapci sa zahrali, my vypili kavu, chodili do materského centra, alebo von ... ale ako sme sa vrátili do roboty, tak už na seba nemáme čas. Občas sa vidíme cez prázdniny, dáme 1-2x kúpalisko. No bežne cez rok ja letím z roboty pre syna, potom ešte domáce prípravy, domácnosť, večera, úlohy skontrolovať a večer som rada , že pozriem telku a idem spať. A ako som písala, cez víkendy si robíme rodinný program, zvyčajne niekam ideme. Jasné, že by bolo super, mať rodinku s podobným nastavením, deťmi vekovo a rozpočtom, ale zatial sme nenašli a už vlastne ani nehladáme. Decká odrástli, začínajú mať svoje záujmy a kamošky asi budem riešiť, ked vyletia z hniezda a budem mať viac času na seba. Alebo aj nie ... s manželom máme ešte nejaké cestovateľské plány.
Inak, možno aj to je "chyba", že som skor úplný abstinent, takže nejaké vysedávanie pri vínku mňa nebaví.
@mrkvicka060 na
@lau_lau vies, mat kamaratku vyzaduje aj vela pochopenia druhej strany.. kamaratky sa daju najst aj ked mju ine nazory ako ty, ale hlavne ty sa musis obrnit tym, ze nie kazdy vidi veci ako ty.. ked fokazes akceptovat mamicku na ihrisku ci da prso do ust 3rocmemu dietatu, aj ona mozno zacne akceptovat to, ze das pribinaka tomu svojmu a zje ti travu.. ja mam kamaratky naozaj rozneho druhu.. jedna je na svojho syna velmi citliva a stale sa stazuje.. ale ma na to dovod v minulosti, ze nevidi to pekne.. druha zas je uplny flegmatik a svoje deti vychovava uplne inak ako ja a mozem.pokracovat.. ale s kazdou si pokecam, vymenime si nazory, ak sa nezhoduju akceptujeme to.. niekedy sa mozno aj urazime ale nie nejako na zivot a na smrt to prejde a vieme ze sa nejakej teme radsej vyhneme. treba len sa naucit akceptovat druhu stranu a skusit ju pochopit aspon trocha..
@luzzia no veru, dnes už je problém niekomu povedať, že sa mám dobre, manželstvo v pohode, financie nám nechýbajú, deti sa dobre učia a sú zdravé ... ale ono je to v živote tak, že stačí sekunda, nejaká náhoda a všetko sa môže zmeniť k lepšiemu, alebo aj k horšiemu. Nemôžeš povedať, že "ja nikdy nebudem mať", alebo naopak "ja sa vždy budem mať super".
Napriek tomu, závisť je taká akási prirodzená vlastnosť, a ak niekto povie, že v živote nikomu nič nezávidel, nech hodí prvý kameňom.
@extempore a kolegyne z práce? susedy? spoločné známe? nič? s tými vychádzaš ako? pýtam sa lebo spomínaš len nejaké kočky čo sa zoznámite a potom to ide do stratena.....
Nie si sama...
Zaujimava tema. Ja mam len par kamaratok zien - bud su to kamosky od skoly, alebo sa proste aktualne stykame, lebo mame v zivote nejake stycne body 🙂. Neviazem sa na ne nejako sialene, vazne verim, ze take nove 'ozajstne' kamaratstva ako z filmov mat uz nebudem, ale mne to nejako nevadi 🙂. Je to iba prirodzene, ze sa clovek stretava najma s tym, s ktorym ma aktualne vela spolocneho a v zivote sa toho meni tolko, ze vazne je umenie najst takeho cloveka, s ktorym to bude mat clovek vecne 🙂. Tie moje priatelstva, co su trvacne, to su presne tie, kde sa kludne nevidime aj polroka, niekedy aj viac, ale stale si mame co povedat, ziadne odcudzenie ani nic, proste je to stale super. Ja by som kamosku na 'kazdy den' uz ani nechcela, mna to strasne vycerpava, ked sa stretavanie a podobne ocakava, na skole to bolo ine. Kecavam vacsinou s kolegami v praci, tam sa socialne vyzijem az az, bavime sa skoro o vsetkom, doma chcem mat potom klud 😃. Ale aj tak stale dakto taha von... mozno je to preto, ze sa zoznamujem stale len organicky, s nikym dako cielene, proste bud to tam je, ta obojstranna sympatia, alebo nie je... nikdy neskusam, ze aaa, zavolam ju, uvidime, vyskusame, co z toho bude, vyzera ako symposka... pokial necitim, ze fakt sme si sadli a ze rec sla prirodzene bez upornejsieho rozmyslania. Ked ten druhy zaujem ma, proste vies to hned, pretoze nehovori vagne ani umelo milo. Mam asi stastie, ale este som sa nikdy nepopalila, podla mna prave vdaka tomu.
Prepáč, neporadim, ale fakt ma táto téma zaujala, lebo by som sa mohla opísať rovnako ako ty, len to mám presne opačne: viac takých kamarátiek, čo nezavidia, pomôžu aj o 2 v noci, pomoc ponúknu, letíme za sebou na opačny koniec sveta, vždy keď sme na jednom kontinente, druhá priletí a nemusíme si niekedy aj mesiace napísať, ale akoby sa tým časom nič nezmenilo... Zato šťastné manželstvo, či nejaký normálny chlap, nezávidím, ale to vôbec existuje? :D ok, 4 teda väčšina, z tých kamosiek sú šťastne vydané, ale aj tak nechápem, lebo ja si lizem rany len z tých chlapov (aj keď skôr v minulosti), proste z rovnakej východiskovej situácie, opačne radosti a starosti