Čo robiť s dedičstvom ornej pôdy a lesov?
ahojte,
ked podedite orne pody, lesy ale take mensie podiely, co s tym?
mame cakat ze sa casom nieco z toho kapne?
mam napisat na mestky urad sa opytat ci je v plane daka vystavba, tento pozemok je dedeny z pokolenia na pokolenie este po dedovi a pradedovi.
ako to riesite vy, co mate dpodobne dedenie?
@anonym_autor @paradajkova @sara07 myslím, že pokolenia, po ktorých autorka pozemky na Orave zdedila, sa budú v hrobe točiť ako vrtuľa, ak to, na čo vynaložili svoje mozole, teraz oddá hercom z my sme les či náčelníkovi elektrotechnikovi vlkovi... tí budú akurát tak vedieť, ako skomplikovať život aj tým, čo tam ešte ostali na pôde pracovať.... to nám tu na tom Slovensku už načisto drbe? Teda v texte príspevku čítam, že autorka by uvítala, keby tam bola nejaká výstavba, resp. úžitok, nie divočina...
@pako24 🤦♀️
@anonym_5c012e jasné, veď nech si so svojim majetkom robí každý ako uzná za vhodné v medziach práva, najmä, ak mu ho už nezaradili do nejakého chráneného územia (v SR je v chránených územiach už 64% lesov https://sita.sk/nasvidiek/na-slovensku-spada-do...), kde si vlastník môže robiť len to, čo mu dovolia manažéri chráneného územia, teda obvykle nič, okrem platenia daní... a tie názory - len aby v lese niekto nerúbal - tak neviem, na čo sa zmenia, keď do toho lesa nedajboh fúkne vietor a zľahne, alebo niečo podobné... ak ten les niekto pestoval na produkciu dreva, nevidím dôvod, aby sa v ňom raz to drevo nerúbalo a nebol následne alebo priebežne znova obnovený, či už z padnutého semena, alebo sadenicami, v zmysle pravidiel, ktoré sú dané legislatívou, nerúbať v lese pestovanom na drevo je ako postaviť diaľnicu, nepustiť na ňu autá a čakať, kým sa rozpadne... ak sa chcete o les zodpovedne postarať, tak to znamená podľa zákona 326/2005 - tam sú k tomu všetky informácie, vrátane odkazov na súvisiacu legislatívu... snáď vám to pomôže zorientovať sa a objaviť alternatívu ničnerobenia, myslím to úprimne, ak aj vy myslíte úprimne vaše predsavzatie o les sa zodpovedne postarať, tak si uvedené pravidlá k tomu pozriete, postarať sa o les neznamená nestarať sa oň a starať sa oň znamená aj rúbať, keď je to vhodné, potrebné alebo nutné
@pako24 ja som reagovala na baby kde písali že chcu divočinu
ja ich sledujem a nemám pocit že by v tých lesoch čo maju bola nejaká tažba ,zato z inej časti slovenska ked vidím ako nákladna stanica totálne praska naložená drevom je mi tažko , vždy sa drevo tažilo ale teraz sa drancuje a nie pre sk pily žial alebo na spracovanie pre nas, naše potreby inde si chránia lesy len my sme zabudli
@sara07 jasné, verím, že to myslíš dobre. Všetci by sme radi všetko chránili, len málokto už vie, ako treba chrániť čo konkrétne. Najlepšie to vedel gazda, ktorý pôdu zdedil po svojich predkoch, ktorých generácie živila a aj on videl v nej obživu pre seba aj pre generácie po ňom. V médiách často máme ochranárov - demagógov, ktorí nám ukazujú všelijaké zvieratká, ale majú jediný cieľ - získať kontrolu nad územím - práva rozhodovať, čo tam kto môže a nemôže, samozrejme, oni tam potom pod rúškom ochrany môžu všetko a nemusia nič, viď zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002. Zvieratká si dobre žijú aj v lesoch, kde sa hospodári podľa pravidiel platných v SR. Čo sa týka toho drancovania lesov, zdanie môže klamať, výmera lesov v SR narastá, výmera chránených území tiež a s obľubou sú umiestňované práve do lesov (keby boli zdrancované, čo by tam bolo predmetom ochrany? zdevastovaná krajina?), aj keď chrániť by sa mali aj mokrade, trávne porasty, potoky, rieky, pôda na poľnohosp. pozemkoch, úrodná pôda pred zastavaním - tam sa o drancovaní nehovorí, tam ide o rozvoj a pritom ide o nevratnú degradáciu pôdy. Množstvo dreva v lesoch SR paradoxne pribúda, a to permanentne od povojnových čias, teda každý rok sa ťaží menej, ako v danom roku prirastie. Samozrejme, takto to môže pokračovať len dočasu, nič nerastie donekonečna. Problémom nie je hospodárenie v lesoch, ale klimatická zmena, najmä, keď sú dlhé horúce periódy bez dažďa, vtedy les na svahoch a plytkých kamenistých pôdach trpí najviac, lebo bez vody niet života a fyziku neoklameš, voda sa vždy premiestňuje z kopca do doliny, z doliny do nížiny, z nížiny do rieky a do mora... a odtiaľ by mala prísť vo forme dažďa, keď neprichádza, je to prúser.... a ak príde v podobe prudkej búrky s víchricou, prúser na druhú... starať sa treba o celú krajinu, aj o tú poľnohospodársku a vodné plochy, lebo čo sa deje tam, vplýva aj na stav lesov cez prehrievanie a malé vodné cykly a naopak, lesy vplývajú na ochladzovanie a vodné stavy v zbytku krajiny spomaľovaním odtoku. Aj divočina je dobrá a ma svoje miesto v krajine, v lese, v mokradi, na rieke aj na úrodnej pôde, pomáha vytvárať prirodzené prostredie pre miestne organizmy a zachovávať ich diverzitu, vrátane genetickej rozmanitosti druhov (rastlinných aj živočíšnych), len ju treba umiestniť tam, kde sú organizmy geneticky rozmanité, teda kde tá rozmanitosť nebola zúžená, ako napr. na kukuričnom poli osiatom jedným klonom kukurice, kde každý jedinec má rovnakú DNA a všetko ostatné živé je potlačené postrekmi (okrem medveďov, ktoré kukuricu ľúbia a postrek na nich neúčinkuje). Chránené územia treba poprepájať, aby populácie neboli izolované. A sledovať stav a ak vplyv klimatických zmien je taký výrazný, že populácie na pôvodných miestach nie sú schopné prežívať, pomáhať asistovanou migráciou v smere posunu klimatických pásiem. Ničnerobenie je slabou ochranou, v dynamických podmienkach klimatickej zmeny je statická ochrana odsúdená na neúspech.
@sara07 jasné, verím, že to myslíš dobre. Všetci by sme radi všetko chránili, len málokto už vie, ako treba chrániť čo konkrétne. Najlepšie to vedel gazda, ktorý pôdu zdedil po svojich predkoch, ktorých generácie živila a aj on videl v nej obživu pre seba aj pre generácie po ňom. V médiách často máme ochranárov - demagógov, ktorí nám ukazujú všelijaké zvieratká, ale majú jediný cieľ - získať kontrolu nad územím - práva rozhodovať, čo tam kto môže a nemôže, samozrejme, oni tam potom pod rúškom ochrany môžu všetko a nemusia nič, viď zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002. Zvieratká si dobre žijú aj v lesoch, kde sa hospodári podľa pravidiel platných v SR. Čo sa týka toho drancovania lesov, zdanie môže klamať, výmera lesov v SR narastá, výmera chránených území tiež a s obľubou sú umiestňované práve do lesov (keby boli zdrancované, čo by tam bolo predmetom ochrany? zdevastovaná krajina?), aj keď chrániť by sa mali aj mokrade, trávne porasty, potoky, rieky, pôda na poľnohosp. pozemkoch, úrodná pôda pred zastavaním - tam sa o drancovaní nehovorí, tam ide o rozvoj a pritom ide o nevratnú degradáciu pôdy. Množstvo dreva v lesoch SR paradoxne pribúda, a to permanentne od povojnových čias, teda každý rok sa ťaží menej, ako v danom roku prirastie. Samozrejme, takto to môže pokračovať len dočasu, nič nerastie donekonečna. Problémom nie je hospodárenie v lesoch, ale klimatická zmena, najmä, keď sú dlhé horúce periódy bez dažďa, vtedy les na svahoch a plytkých kamenistých pôdach trpí najviac, lebo bez vody niet života a fyziku neoklameš, voda sa vždy premiestňuje z kopca do doliny, z doliny do nížiny, z nížiny do rieky a do mora... a odtiaľ by mala prísť vo forme dažďa, keď neprichádza, je to prúser.... a ak príde v podobe prudkej búrky s víchricou, prúser na druhú... starať sa treba o celú krajinu, aj o tú poľnohospodársku a vodné plochy, lebo čo sa deje tam, vplýva aj na stav lesov cez prehrievanie a malé vodné cykly a naopak, lesy vplývajú na ochladzovanie a vodné stavy v zbytku krajiny spomaľovaním odtoku. Aj divočina je dobrá a ma svoje miesto v krajine, v lese, v mokradi, na rieke aj na úrodnej pôde, pomáha vytvárať prirodzené prostredie pre miestne organizmy a zachovávať ich diverzitu, vrátane genetickej rozmanitosti druhov (rastlinných aj živočíšnych), len ju treba umiestniť tam, kde sú organizmy geneticky rozmanité, teda kde tá rozmanitosť nebola zúžená, ako napr. na kukuričnom poli osiatom jedným klonom kukurice, kde každý jedinec má rovnakú DNA a všetko ostatné živé je potlačené postrekmi (okrem medveďov, ktoré kukuricu ľúbia a postrek na nich neúčinkuje). Chránené územia treba poprepájať, aby populácie neboli izolované. A sledovať stav a ak vplyv klimatických zmien je taký výrazný, že populácie na pôvodných miestach nie sú schopné prežívať, pomáhať asistovanou migráciou v smere posunu klimatických pásiem. Ničnerobenie je slabou ochranou, v dynamických podmienkach klimatickej zmeny je statická ochrana odsúdená na neúspech.
@pako24 ty si biolog ze? pekne si to napisal
@sara07 jasné, verím, že to myslíš dobre. Všetci by sme radi všetko chránili, len málokto už vie, ako treba chrániť čo konkrétne. Najlepšie to vedel gazda, ktorý pôdu zdedil po svojich predkoch, ktorých generácie živila a aj on videl v nej obživu pre seba aj pre generácie po ňom. V médiách často máme ochranárov - demagógov, ktorí nám ukazujú všelijaké zvieratká, ale majú jediný cieľ - získať kontrolu nad územím - práva rozhodovať, čo tam kto môže a nemôže, samozrejme, oni tam potom pod rúškom ochrany môžu všetko a nemusia nič, viď zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002. Zvieratká si dobre žijú aj v lesoch, kde sa hospodári podľa pravidiel platných v SR. Čo sa týka toho drancovania lesov, zdanie môže klamať, výmera lesov v SR narastá, výmera chránených území tiež a s obľubou sú umiestňované práve do lesov (keby boli zdrancované, čo by tam bolo predmetom ochrany? zdevastovaná krajina?), aj keď chrániť by sa mali aj mokrade, trávne porasty, potoky, rieky, pôda na poľnohosp. pozemkoch, úrodná pôda pred zastavaním - tam sa o drancovaní nehovorí, tam ide o rozvoj a pritom ide o nevratnú degradáciu pôdy. Množstvo dreva v lesoch SR paradoxne pribúda, a to permanentne od povojnových čias, teda každý rok sa ťaží menej, ako v danom roku prirastie. Samozrejme, takto to môže pokračovať len dočasu, nič nerastie donekonečna. Problémom nie je hospodárenie v lesoch, ale klimatická zmena, najmä, keď sú dlhé horúce periódy bez dažďa, vtedy les na svahoch a plytkých kamenistých pôdach trpí najviac, lebo bez vody niet života a fyziku neoklameš, voda sa vždy premiestňuje z kopca do doliny, z doliny do nížiny, z nížiny do rieky a do mora... a odtiaľ by mala prísť vo forme dažďa, keď neprichádza, je to prúser.... a ak príde v podobe prudkej búrky s víchricou, prúser na druhú... starať sa treba o celú krajinu, aj o tú poľnohospodársku a vodné plochy, lebo čo sa deje tam, vplýva aj na stav lesov cez prehrievanie a malé vodné cykly a naopak, lesy vplývajú na ochladzovanie a vodné stavy v zbytku krajiny spomaľovaním odtoku. Aj divočina je dobrá a ma svoje miesto v krajine, v lese, v mokradi, na rieke aj na úrodnej pôde, pomáha vytvárať prirodzené prostredie pre miestne organizmy a zachovávať ich diverzitu, vrátane genetickej rozmanitosti druhov (rastlinných aj živočíšnych), len ju treba umiestniť tam, kde sú organizmy geneticky rozmanité, teda kde tá rozmanitosť nebola zúžená, ako napr. na kukuričnom poli osiatom jedným klonom kukurice, kde každý jedinec má rovnakú DNA a všetko ostatné živé je potlačené postrekmi (okrem medveďov, ktoré kukuricu ľúbia a postrek na nich neúčinkuje). Chránené územia treba poprepájať, aby populácie neboli izolované. A sledovať stav a ak vplyv klimatických zmien je taký výrazný, že populácie na pôvodných miestach nie sú schopné prežívať, pomáhať asistovanou migráciou v smere posunu klimatických pásiem. Ničnerobenie je slabou ochranou, v dynamických podmienkach klimatickej zmeny je statická ochrana odsúdená na neúspech.
"máme ochranárov - demagógov, ktorí nám ukazujú všelijaké zvieratká, ale majú jediný cieľ - získať kontrolu nad územím - práva rozhodovať, čo tam kto môže a nemôže, samozrejme, oni tam potom pod rúškom ochrany môžu všetko"
To by ma zaujimalo co vsetko tam vsetko mozu? Robit lesne cesty, jazdit s harvesterom a tazit? Jazdia stvorkolkami ako nas minister s tajomnikmi? Lietaju s vrtulnikmi? Alebo co teda pod tym ruskom ochrany si predstavujes ze tam tajne robia?
@sara07 jasné, verím, že to myslíš dobre. Všetci by sme radi všetko chránili, len málokto už vie, ako treba chrániť čo konkrétne. Najlepšie to vedel gazda, ktorý pôdu zdedil po svojich predkoch, ktorých generácie živila a aj on videl v nej obživu pre seba aj pre generácie po ňom. V médiách často máme ochranárov - demagógov, ktorí nám ukazujú všelijaké zvieratká, ale majú jediný cieľ - získať kontrolu nad územím - práva rozhodovať, čo tam kto môže a nemôže, samozrejme, oni tam potom pod rúškom ochrany môžu všetko a nemusia nič, viď zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002. Zvieratká si dobre žijú aj v lesoch, kde sa hospodári podľa pravidiel platných v SR. Čo sa týka toho drancovania lesov, zdanie môže klamať, výmera lesov v SR narastá, výmera chránených území tiež a s obľubou sú umiestňované práve do lesov (keby boli zdrancované, čo by tam bolo predmetom ochrany? zdevastovaná krajina?), aj keď chrániť by sa mali aj mokrade, trávne porasty, potoky, rieky, pôda na poľnohosp. pozemkoch, úrodná pôda pred zastavaním - tam sa o drancovaní nehovorí, tam ide o rozvoj a pritom ide o nevratnú degradáciu pôdy. Množstvo dreva v lesoch SR paradoxne pribúda, a to permanentne od povojnových čias, teda každý rok sa ťaží menej, ako v danom roku prirastie. Samozrejme, takto to môže pokračovať len dočasu, nič nerastie donekonečna. Problémom nie je hospodárenie v lesoch, ale klimatická zmena, najmä, keď sú dlhé horúce periódy bez dažďa, vtedy les na svahoch a plytkých kamenistých pôdach trpí najviac, lebo bez vody niet života a fyziku neoklameš, voda sa vždy premiestňuje z kopca do doliny, z doliny do nížiny, z nížiny do rieky a do mora... a odtiaľ by mala prísť vo forme dažďa, keď neprichádza, je to prúser.... a ak príde v podobe prudkej búrky s víchricou, prúser na druhú... starať sa treba o celú krajinu, aj o tú poľnohospodársku a vodné plochy, lebo čo sa deje tam, vplýva aj na stav lesov cez prehrievanie a malé vodné cykly a naopak, lesy vplývajú na ochladzovanie a vodné stavy v zbytku krajiny spomaľovaním odtoku. Aj divočina je dobrá a ma svoje miesto v krajine, v lese, v mokradi, na rieke aj na úrodnej pôde, pomáha vytvárať prirodzené prostredie pre miestne organizmy a zachovávať ich diverzitu, vrátane genetickej rozmanitosti druhov (rastlinných aj živočíšnych), len ju treba umiestniť tam, kde sú organizmy geneticky rozmanité, teda kde tá rozmanitosť nebola zúžená, ako napr. na kukuričnom poli osiatom jedným klonom kukurice, kde každý jedinec má rovnakú DNA a všetko ostatné živé je potlačené postrekmi (okrem medveďov, ktoré kukuricu ľúbia a postrek na nich neúčinkuje). Chránené územia treba poprepájať, aby populácie neboli izolované. A sledovať stav a ak vplyv klimatických zmien je taký výrazný, že populácie na pôvodných miestach nie sú schopné prežívať, pomáhať asistovanou migráciou v smere posunu klimatických pásiem. Ničnerobenie je slabou ochranou, v dynamických podmienkach klimatickej zmeny je statická ochrana odsúdená na neúspech.
@pako24 nemyslím si, že píšeš pravdu. Ťaží sa tu ako po nebohom, vytinaju sa celé lesy, písala som s kamošom z Balogu a presne napísal ako to je tam. A v mojom meste to tiež riadne mizne, každý týždeň odchádzajú odtiaľto plne vagóny naložené drevom
@pako24 nemyslím si, že píšeš pravdu. Ťaží sa tu ako po nebohom, vytinaju sa celé lesy, písala som s kamošom z Balogu a presne napísal ako to je tam. A v mojom meste to tiež riadne mizne, každý týždeň odchádzajú odtiaľto plne vagóny naložené drevom
https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2024/123---19...
Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2023
Súčasná kulminácia objemu zásob dreva by mala postupne prechádzať do fázy poklesu, ktorá by mala trvať niekoľko nasledujúcich desaťročí. Doba kulminácie je predlžovaná aj znížením ťažby dreva od roku 2020 v porovnaní s plánovanou únosnou ťažbou. V priebehu posledných štyroch rokov sa vyťažilo o 8,75 mil. m3 menej dreva ako bolo plánované. Ak by sa bol tento objem dreva vyťažil, prejavilo by sa to na poklese celkových zásob dreva. Na základe výsledkov dlhodobého sledovania vekovej štruktúry lesov sa očakáva pokles zásob dreva v lesoch SR
@pako24 nemyslím si, že píšeš pravdu. Ťaží sa tu ako po nebohom, vytinaju sa celé lesy, písala som s kamošom z Balogu a presne napísal ako to je tam. A v mojom meste to tiež riadne mizne, každý týždeň odchádzajú odtiaľto plne vagóny naložené drevom
@anonym_4a2e41 rovnaka skusenost, rodina pochadza z horehronia. Chodili sme na hriby, cucoriedky, maliny. Okrem hribov na inych lokalitach uz nic neexistuje, vsetko znicili pri tazbe. Kedysi ked gazda isiel do lesa s konom, tak neporobil taku skazu ako dnes. Masovo sa tazi, na niektore uzemia je smutne aj pozriet. U nas na dedine, ked robili osetrenie lesa, tak normalne chlapi s pilou a s konom. Stali 2 pasy stromov a bolo. To sa neda porovnat s tou tazbou co sa teraz deje. Presne ako pises z lesa ostava mesacna krajina.
@anonym_4a2e41 @anonym_186e4b verím vám, že ťažba v lesoch Horehronia vrátane Čierneho Balogu bije do očí, áno, je to výrazná zmena v týchto oblastiach, ale to nie je cele Slovensko a je tu špecifická situácia, na rozdiel od prevahy listnatých lesov v ostatných oblastiach SR, boli tam veľké plochy takmer výlučne na produkciu dreva pestovaných smrekových lesov vo veku 80+ rokov, pochádzajúcich z výsadieb aj zo zmladenia, založených v období, keď klíma bola iná - sneh v zime, pravidelnejší dážď v lete, nižšie teploty, kratšie periódy bez dažďa a tiež dostatok pohoničov s koňmi, lesné závody s vlastnou traktorovou technikou a zamestnancami pre ťažbu, budovanie sprístupnenia, čo pomáhalo vyzbieravať podkôrnym hmyzom napadnuté stromy a držať poškodenie na únosnej úrovni... zmenili sa klimatické podmienky a tým fyziologické oslabenie stromov, populácia podkôrneho hmyzu ktorý sa živí lykom smreka a dokáže zmeniť celé plochy živých smerkových lesov na plochy mŕtvych stromov v priebehu pár mesiacov, socio-ekonomické podmienky aj vek tých porastov a ich náchylnosť na poškodenie a odumieranie. Alternatívou ťažby je tam v súčasnosti mesačná krajina plná suchých odumretých stromov, náchylných na požiar s rizikom vyhorenia aj pôdneho humusu a všetkého živého. Ťažba a následná obnova lesa pestrejšou skladbou drevín a tým zvýšenie odolnosti následných porastov je tu vhodným riešením - aj keď to teraz prechodne vyzerá ako katastrofa. Porasty mali byť postupne obnovované (ťažené postupne na malých plochách) už nejakých 10-20 rokov naspäť, v tom prípade by už na časti plochy boli mladé porasty stabilnejšej štruktúry....
@anonym_4a2e41 @anonym_186e4b odporúčam pozrieť si informácie o stave lesov v dokumente, na ktorý odkazuje @hiro , teda https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2024/123---19...
https://www.mpsr.sk/zelena-sprava-2024/123---19...
Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2023
Súčasná kulminácia objemu zásob dreva by mala postupne prechádzať do fázy poklesu, ktorá by mala trvať niekoľko nasledujúcich desaťročí. Doba kulminácie je predlžovaná aj znížením ťažby dreva od roku 2020 v porovnaní s plánovanou únosnou ťažbou. V priebehu posledných štyroch rokov sa vyťažilo o 8,75 mil. m3 menej dreva ako bolo plánované. Ak by sa bol tento objem dreva vyťažil, prejavilo by sa to na poklese celkových zásob dreva. Na základe výsledkov dlhodobého sledovania vekovej štruktúry lesov sa očakáva pokles zásob dreva v lesoch SR
@hiro ochranári môžu loviť medvede - poľovníci nie, jazdiť na džípoch v chránených územiach - kadiaľ si zmyslia, veď potrebujú mať nad územím kontrolu a predsa nebudú chodiť pešo, budovať cesty, parkoviská, infraštruktúru, chodníky, cyklotrasy, budovať zariadenia - vlastník to môže len s ich súhlasom a za podmienok, ktoré si nadiktujú, ťažiť či neťažiť čo uznajú za vhodné - vlastník to môže len s ich súhlasom a za podmienok, ktoré si nadiktujú čo, kedy, koľko, ako, majú právomoc rozhodovať o tom, čo kto v chránenom území môže a čo kto nemôže, napríklad či, čo, koľko, kedy sa môže pásť na pasienku, hoci patrí nejakému konkrétnemu vlastníkovi, a pritom nemajú nijakú zodpovednosť za výsledok tejto činnosti - ak nejaký druh, pod rúškom ochrany ktorého je chránené územie vyhlásené a obmedzenia robené, v danom území vyhynie, nik z nich nie je zodpovedný.... že opatrenia a obmedzenia, na ktoré boli minuté nemalé sumy, boli zbytočné, neúčinné, nesprávne, chybné.... zodpovednosť hodia na okolie, všetci ďalší budú zodpovední, najviac lesníci, poľnohospodári, firmy a čojaviemkto, len ochranári nie... je tu príklad ochrany hlucháňa - pod rúškom jeho ochrany sa zavádza bezzásah, ale problémom je, že súčasne chránime jeho predátorov - krkavce, dravé vtáky, vlky, obmedzujeme lov ďalšej zveri v chránených územiach, ktorá má vplyv na redukciu hlucháňa (diviaky, kuny, líšky) ale hlavne neberieme do úvahy, že hlucháň je severský druh viazaný na horské smrečiny, ktoré sa u nás vplyvom klimatickej zmeny a posunu klimatických pasiem rozpadajú a tým sa hlucháňov areál na našom území vytráca a jeho populácia ustupuje.... pred klimatickými zmenami sa na holiach páslo, kosilo, v lesoch ťažilo, na hlucháňa poľovalo a jeho populácia bola hojnejšia...
a zlatý klinec - za vstup do územia vyberať poplatky... do ostatných lesov je vstup podľa zákona pre verejnosť voľný...
@anonym_autor @paradajkova @sara07 myslím, že pokolenia, po ktorých autorka pozemky na Orave zdedila, sa budú v hrobe točiť ako vrtuľa, ak to, na čo vynaložili svoje mozole, teraz oddá hercom z my sme les či náčelníkovi elektrotechnikovi vlkovi... tí budú akurát tak vedieť, ako skomplikovať život aj tým, čo tam ešte ostali na pôde pracovať.... to nám tu na tom Slovensku už načisto drbe? Teda v texte príspevku čítam, že autorka by uvítala, keby tam bola nejaká výstavba, resp. úžitok, nie divočina...
@pako24 ja som reagovala na baby kde písali že chcu divočinu
ja ich sledujem a nemám pocit že by v tých lesoch čo maju bola nejaká tažba ,zato z inej časti slovenska ked vidím ako nákladna stanica totálne praska naložená drevom je mi tažko , vždy sa drevo tažilo ale teraz sa drancuje a nie pre sk pily žial alebo na spracovanie pre nas, naše potreby inde si chránia lesy len my sme zabudli