Čo si mám o tomto myslieť?
“Krvácam nôž zapichnutý v mojej hrudi pôsobí na mňa malátnosťou ale pokoj je to čo cítim taký pokoj ktorý som nikdy nezažila cítim teplo ktoré mi tečie dole hruďou ku bruchu po nohách a na zem.. cítim trocha strach lebo ti pozerám do očí…a pokoj.. viem že je to naposledy to je desivé a pri tom krásne.. už nikdy sa neobjímeme a neporozprávame nikdy nič všetko je za chvíľu preč desí ma to.. zároveň… všetko je to v našom pohľade viac ako tento pohľad neexistuje nejde to opísať je tam všetko… je tam viac než všetko..”
Nájdi si k nej cestu ty alebo psychológ kým nie je neskoro.
@unicornlady
@januska12323 súhlasím
Podla mna to nevyzerá ako tvorba uplne psychicky zdravého človeka. Objednala by som sa k psychológovi, ktory ma skúsenosti s dospievajúcimi, ukazala mu to a porozpravala sa o Vasej dcere. On Vam povie co dalej, ale riesila by som to urcite. Vyzerá to, ze v jej vnútri sa deje niečo vážne.
Autorka, kolko ma dcera rokov? Vzdy bola taka, ze nikam nechodila a s nikym sa nechcela stretavat, alebo to len teraz? Ten amok s notebookom, ked ho hodila do krbu - boli niekedy v minulosti podobne situacie, kedy bola uplne v amoku? Vzdy bola uzavreta do seba, utiahnuta, samotarska? Aky mate vztah medzi sebou? Ako sa prejavovala v detstve, v skolke, skole?
Rozchod 🤷
Tak je to zlé,čas riešiť ihneď. Zrejme ťažko prežíva pubertu, niečo ju trápi. Musí o tom vedieť,inak jej nevieš pomôcť. No tak bude kričať,no čo... Ale je to vážna vec, musíte sa porozprávať