Čo znamená ľahšia forma mentálnej retardácie?
Ahoj dievky, chcem sa spýtať čo to znamená "ľahšia forma mentálnej retardácie". Mám bratov - dvojičky, mama po skoro tridsiatich rokoch priznala, že v dobe keď išli do prvého ročníka ZŠ im psychologička určila túto diagnózu. Bratia o tom nevedia, nik okrem mamy a teraz mňa. Vždy boli iní, takí divní, nezodpovední, ja som to tipovala na autizmus ..
Ako im môžem ja ako sestra pomôcť, mám im to povedať? Sú absolútne neschopní sa o seba postarať, chodiť do práce alebo čokoľvek vybaviť.
Stručné zhrnutie
- Ľahká mentálna retardácia (ĽMR) sa v diskusii opisuje ako trvalé zníženie intelektových schopností často definované ako IQ pod 70 a sťažené učenie, ktoré môže ovplyvniť schopnosť samostatného života.
- Pre dospelých s ĽMR sú v praxi dostupné odborné vyšetrenia psychológom/psychiatrom, posudky, právne opatrenia o svojprávnosti, a sociálne služby ako ZTP preukaz, chránené dielne, chránené bývanie a denný stacionár.
- Riešenia zahŕňajú kontakt so sociálnym úradom a Úradom práce (UPSVaR), získanie posudkov pre právne a sociálne nároky, a hľadanie pracovnej podpory (chránené dielne, príspevky pre zamestnávateľov).
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa diagnostikuje ľahká mentálna retardácia u dospelých?
A: Diagnostika zahŕňa psychologické a psychiatrické vyšetrenia vrátane testov IQ a vypracovania posudku; v diskusii psychiatri a psychológovia vystavovali posudky, ktoré sa môžu použiť aj v súdnom konaní o svojprávnosti.
Q: Ktoré štátne inštitúcie a služby môžu pomôcť dospelým s ĽMR?
A: Pomoc poskytuje sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), domovy sociálnych služieb (DSS), chránené dielne, chránené bývanie a denné stacionáre; odporúčané je kontaktovať miestny sociálny úrad alebo UPSVaR.
Q: Čo prináša ZTP preukaz a ako ho získať?
A: ZTP preukaz sa spravidla získa na základe lekárskych/posudkových podkladov a prináša kompenzácie a daňové úľavy; v diskusii bola spomenutá Facebook skupina „ZTP kompenzácie“ spravovaná Klárou Dyňisovou ako zdroj informácií.
Q: Môže osoba s ľahkou mentálnou retardáciou pracovať?
A: Mnohé osoby s ĽMR sa v diskusii uvádzali ako schopné vykonávať manuálne povolania alebo mať výučný list (príklad: maliar), prípadne pracovať v chránených dielňach alebo s podporou zamestnávateľa; niektorí však zostávajú závislí na rodine.
Q: Aké právne kroky sú možné pri neschopnosti samostatného rozhodovania?
A: Možné kroky zahŕňajú získanie odborných posudkov od psychológa/psychiatra, súdne konania o zbavení alebo obmedzení svojprávnosti a žiadosti o sociálne/minimálne dôchodky či príspevky; v diskusii sa spomínalo aj získanie čiastočného invalidného dôchodku.
Q: Ako mám postupovať, ak rodičia zanedbali odbornú starostlivosť a dospelí sú neschopní samostatne fungovať?
A: Odporúča sa opätovne uskutočniť diagnostiku u psychológa/psychiatra, kontaktovať sociálny úrad a UPSVaR, žiadať o asistenta, ZTP preukaz, zvažovať chránené bývanie alebo denný stacionár a prípadne súdne právne opatrenia.
Q: Mal(a) by som osobe s ĽMR povedať jej diagnózu?
A: V diskusii nebola zhoda; niektoré hlasy radili vysvetliť diagnózu pokojne a ľudsky a prispôsobiť očakávania a režim (schémy, postupné učenie), iné radili, že oznámenie nie je nevyhnutné; konkrétne odporúčanie bolo pristupovať citlivo a nepoužívať stigmatizujúce výroky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba získať odborné vyšetrenie psychológom/psychiatrom a posudky, aby sa určil presný stupeň postihnutia a právny stav.
- Existujú štátne a sociálne služby pre ľudí s ĽMR: sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), DSS, chránené dielne, chránené bývanie a denné stacionáre.
- Osoby s ĽMR často potrebujú celoživotnú podporu pri získavaní pracovných návykov a samostatnosti.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že ľudia s ĽMR môžu dokončiť bežnú ZŠ a učňovky, iní tvrdia, že sú väčšinou zaradení do špeciálnych škôl a majú len pomocné pracovné schopnosti.
- Niektorí radia oznámiť diagnózu citlivo a vhodne, iní sa prikláňajú k tomu, že nie je nevyhnutné diagnózu explicitne hovoriť.
Otvorené otázky
- Ako presvedčiť dospelých s ĽMR, aby išli na opakované psychologické/psychiatrické vyšetrenie, keď odmietajú spoluprácu?
- Ako zabezpečiť dlhodobú starostlivosť po úmrtí rodičov a kto prevezme právnu a materiálnu zodpovednosť?
- Do akej miery je vhodné žiadať o obmedzenie alebo zrušenie svojprávnosti versus poskytovanie podpory pri zachovaní právnej spôsobilosti?
Spomenuté značky a firmy
sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), DSS, chránené dielne, chránené bývanie, denný stacionár, Facebook, Wikipedía, skupina „ZTP kompenzácie“ (Klára Dyňisová)
Spomenuté produkty a metódy
IQ <70, rozsah IQ 50–69 (mentálny vek 9–12 podľa Wikipédie), psychologické vyšetrenie, psychiatrické vyšetrenie, posudok, zbavenie svojprávnosti, obmedzenie svojprávnosti, ZTP preukaz, daňové úľavy, čiastočný invalidný dôchodok, chránené dielne, chránené bývanie, denný stacionár, učňovka, špeciálna škola
Miesta a osoby
Klára Dyňisová, Jana Žitňanská, Wikipedía
@jaskolka Môžem im ja nejak pomôcť? Mali by to vedieť, vedieť svoju diagnózu? Mama sa k tomu postavila veľmi nezodpovedne, vôbec sa k nim nespráva ako k ľuďom s diagnózou, ale ako k úplne normálnym, kričí na nich a nadáva im. Priznala, že sú pre ňu sklamaním. To ako o nich rozpráva.. bolí ma to. Podľa nej sa majú vzchopiť, snažiť, ale ako keď to nejde?
Neviem, či by o tom mali vedieť, to je na Vás, ale určite by sa k nim mama nemala správať ako k normálnym, keď normálni nie sú. Skôr by ich mala podporovať a pomáhať im, aby sa posúvali ďalej. To že na nich kričí a nadáva im, im veru nepomôže, skôr naopak.
Podľa toho, akú pomoc máš na mysli. Inteligencne už ich "nedvihnes", to hlavne v detstve je potrebný spoločný prístup psychológa, neurológa, individuálne štúdium a podobne. Podľa toho, čo píšeš, veľa sa zanedbalo, pretože jednoducho je to istý, druh postihnutia, a napríklad keby boli na vozíku, asi by mama od nich nechcela, aby chodili sami. No a toto je podobne, ale" postihnuta je hlava ". Pomoc jedine ze teraz s nimi vyhľadať odborníka,alebo skôr pomoc v zmysle, že nájsť im asistenta, pripadne cez socialku vybaviť ztp preukaz, neviem, či sú svojpravni, alebo nie, všetko sa odvíja od vyšetrení, čo absolvovali, nálezy od lekárov, či vôbec nikam nechodili?Lebo všetko sa odvíja od terajšieho stupňa postihnutia a to určí len odborník, teda odbornici
Uvediem príklad, mali sme v ústave jedno dievča, tiež s ľahkou retardaciou, celkom pekná, ale bolo jasné, že nie "normálna" bola jednoduchá, v 18 ju rodičia vzali domov, boli obaja z rómskej osady, fungovala síce s nimi, ale po roku otehotnela, porodila, syna, síce ako tak sa snažila Starátle proste to nezvládla, nevedela to. Tak malého po čase jej odobrali, je v domove,ona žije v osade, ale v podstate je taka "ľahká slečna" pre nich.
Čize jednoducho ti ľudia nedokážu fungovať normálne, nemôžu
nepises kolko mas rokov ty a kolko bratia. vies im v istom veku docvakne ze su pomalsi... tento druh diagnozy vacsinou vystuduje s vyucnym listom. zahradnik automechanik kmihar a podobne. niekedy ostanu pri rodicoch byvat niekedy chranene byvanie. lahko sa mozu stat obetou trestnych cinov. mozu byt zneuzity na nelegalnu cinnost a pdoobne. niekedy sa im ciastocne v plnoletosti obmedzia kompetencie. napr. svojpravnost na pravne ucely. aby si nemohli nabrat pozicky a podobne
ľahšia forma mentálnej retardácie je IQ pod 70. Tu nesúhlasím s
@jaskolka že tieto deti zvládnu ZŠ . Nezvládnu , proste je to nad ich sily. Veľmi zlí žiaci sú s mentálnou subnormou , čo je rozhranie medzi podpriemerom a LMR.
Nemajú ani klasické učňovky ale tie pre MR a sú to nie že automechanici , záhradníci , ale pomocné sily k daným povolaniam . Pomocná sila v záhrade , pomocná sila do kuchyne atď.
@maminuska Áno majú výučný list - maliar. Vôbec nevidno, že by mali nízke IQ, jeden sa zaujíma vo knihy, fyziku, matematiku no a druhý sa nezaujíma absolútne o nič. Skôr do života sú absolútne nepoužiteľní.
@juliet86 Ja mám skoro 30, bratia 28. Po ZŠ si urobili učňovku, vyučili sa za maliarov. Bývajú stále s rodičmi. Jeden brat pracoval, ale len s otcom, momentálne nepracuje lebo dostal výpoveď. Druhý brat nepracuje, nemá záujem a má príšerný prístup ku všetkému, maximálne nezodpovedný.
coze ste davno dospeli. a ako su bratom platene zdravotne a socialne odvody ak nie su zamestnani? mozno by sa im dal vybavit napr ciastocny invalidny dochodok. skuste na fb kontaktovat pani klara dynisova. ma skupinu ztp kompenzacie. mozno by sa bratom darilo v dssku v chranenej dielni pripadne mozete ziskat prispevok z uradu prace a chranenu dielnu im vytcorit a zamestnat ich tam. mozno denny stacionar aby nestratili navyky. drzim vam palce
@juliet86 Za jedného platí mama a ten druhý pracoval, ale to pracoval u známeho a spolu s otcom a nič tam dokopy nemusel robiť. Kvôli tomu aj premýšľame čo s nimi v budúcnosti, čo ak rodičia zomrú, oni nie sú schopní sa o seba postarať.
Tvoji bratia by mohli byt uzitocni aj na manualne prace...dokladanie tovaru atd...len musia byt tym pracovnym navykom vedeni...
Ak by pracovali postupne pre nejakeho zamestnavatela......predpokladam ze maju ZTP preukaz....na nich maju danove ulavy....preto ich aj radi zamestnavaju
Alebo sa spytaj na upsvr
existuju systemy podpory. urad prace opatrovatelstvo dss chranene dielne. venuje sa tomu klara dynisova jana zitnanska a ine. treba na nich pozerat ako na zdravotne znevyhodnenych a hladat moznosti drzim palce
Tieto deti chodia na špec. školy. Sú samostatné. Prídu samé do školy, dokáž si samé vybrať učebnice, .... ale s rozmýšľaním je to horšie. Napr. matematiku majú v 6 tr. približne ako deti v 2 tr. na ZŠ. Učiteľka sama vidí či môže ísť ďálej s dieťaťom alebo nie. Učia sa dosť ťažko. Po skončení ZŠ chodia na rôzne učňovky - skôr tie ľahšie ako napr. záhradník a pod.
Nadávať im nemusí ale to správanie ako k normálnym je správne. Není to taka diagnóza že by sa k nim malo správať ako k chudiatkam.
@gloria31 nesuhlasim. Maju urcitu formu "dysfunkcie" oproti normalnym ludom, tak treba na to prihladat aj v komunikacii , aj v konani. Nemyslim tym, ze bude hovorit detskou recou alebo ako sa ludovo hovori s "dementom", ale urcite nie ako s normalnym clovekom. Takisto ocakavat, ze budu zodpovedni je mimo cestu. A celkovo tvarit sa, ze im nic nie je , nie je v poriadku-z textu som pochopila, ze sa ani vysetrenia neskor po urceni diagnozy poriadne neurobili, lebo ignoracia problem vyriesi....
A načo by si im to hovorila?Možno by boli rovnaki aj, keby nemali diagnózu.Vystudovali, pracujú ako tak....možno spravila chybu mama vo výchove podľa toho, čo píšeš ani vo veku 28 r sa k nim nesprava ukážkovo.Teraz možno nemusia prijať zodpovednosť, lebo sa rodičia postarajú mama zaplatí....pred toľkými rokmi by psychológia dali takú nálepku vela dnešným deťom s autizmom či inými odchylkami.Zda sa mi to trocha neskoro viesť k deti k zodpovednosti.
To vyšetrenie a diagnostiku spred 22 r treba brať s nadhľadom.Mozno sú len takí "neprebudeni"
Úprimne, im už mamina pomohla až až. Verím, že to robila s dobrým úmyslom, chcela ich ochrániť. Len nevydalo. Najviac im pomôžeš tým, že ich začneš brať ako ĽMR a pokúsiš sa im pomôcť naučiť sa žiť samostatne. ALE! Rátaj s možnosťou, že sa to už teraz nepodarí a ako prvé si vyrieš v sebe, či si ochotná im venovať veľa svojej energie, celoživotne. Ber to tak, že miesto dospelých mužov, sú to 12- 15 roční chlapci - a v tom veku nenájdeš ani zodpovednosť, ani pracovné návyky.... A čo je najhoršie, oni v tomto "veku" ostanú navždy. Je nádej, že nejaké veci si zautomatizujú. Píšeš , že si mala podozrenie na autistickú poruchu, skúsila by som ísť na nich formou režimu, ideálne si to aj schématicky znázornite. Čaká vás ale veľa práce, veľa vecí, ktoré nám prídu automatické, ich bude treba naučiť po jednotlivých krokoch. Keď napriek diagnóze dali školu, tak sú šikovní, pôjde to, Ide o to, či rodičia budú ochotní sa k tomu pridať .
A či im to povedať? Hm, oni to vedia, mám dieťa PAS + ĽMR a vie, že iné deti robia toto a ona to rada nemá, že iné deti rady chodia tam a ona sa tam bojí.... Takže oni vedia , že sú iní, ani by im to nik nemal vpáliť do očí štýlom :" Ty si taký deb.." ale pre nich môže byť aj upokojujúce, keď im to niekto vysvetlí pekne, ľudsky. Že každý má svoje možnosti a on nemôže za to, že nedokáže sám pripraviť izbu na vymaľovanie, ale je šikovný, silný a môže s tým pomôcť otcovi.
Ale zas je celkovo vela chlapov v ich veku ze su ,,lajdaci,,nechce sa im chodit do roboty mamahotel do 30-35 rokov,ziadna robota pre nich nie je dost dobra a nepojdu za pas robit za 500€ ,tak je mozne ze sa este uvedomia,ale urcite ich treba usmernit a vysvetlovat im ze ako sa zije
@cairka uroven 12-15 rocnych ludi v akej oblasti zivota?
Vies, ja mam napriklad svoje znalosti chemie tiez na urovni asi 14 rocneho ziaka ZS a nemam mentalne postihnutie.
Uz davno sa to takto v odbornych, ale snad ani laickych kruhoch nehodnoti a nevnima.
Paradigma mentalneho postihnutia zaznamenala za posledne roky posun vpred a velmi vyrazny. Nastastie.
@h_petra , wikipedia: 😁 "Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov). Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole. Veľa dospelých je schopných pracovať, udržiavať dobré spoločenské vzťahy a byť prospešnými spoločnosti."
Ja som písala, že má k nim tak pristupovať, nech si odborné kruhy vravia,čo chcú, keby som ku mojej 10 ročnej pristupovala ako k 10 ročnej, tak trpíme obidve. Nedokáže naplniť všetky očakávania ,ak má mentálny vek 7-8. Rovesníci sú štvrtaci, ona sa učí učivo 1-2 ročníka. Takže pre mňa je podstatné poznať jej mentálny vek a tomu prispôsobiť prístup aj očakávania. A takisto to je aj s dospelými, myslím.
@h_petra v sociálnej oblasti, mentálnej, tiež v ich reakciach môže prevládať pudove správanie najmä pod stresom, v úrovni sebaovladania, vo vytrvalosti, v pevnej vôli, schopnosti samostatné začať aj dotiahnut do konca prácu a počas toho samostatne vyriešiť prípadne neočakávané problémy, ktorých riešenie vyžaduje aplikáciu.....

Je to nižšieIQ, títo ľudia môžu zvládnuť normálnu základnú školu, ale sú veľmi zlí žiaci,môžu opakovať ročníky, a podobne. Zodpovednosť je tiež horšia, pretože nemajú taky rozsah myslenia, aby si uvedomili trebárs dôležité veci, postupnosť, zostavili rebríček hodnôt, alebo napríklad nemajú veľmi vyvinútu slovnú zásobu, môžu byť menej empaticki, pôsobiť chladne,nevcitia sa do duševného vnímania druhých ľudí. Poviem to tak trochu laicky a možno surovo, voľakedy to boli takí "dedínski hlupacikovia". Dokážu fungovat, ale nedokážu prijať trebárs úplne zodpovednosť za vlastný život, nemusia pochopiť povedzme hodnotu peňazí, nevedia s nimi narábať, alebo ako píšeš, nedokázu si vybaviť potrebné veci, pracovať, ozaj rôzne prejavy to môžu byť, závisí veľa aj od výchovy, prostredia a okolia
Aj keď im to povieš, nepomôže im to, pretože oni jednoducho nemôžu za to, neovplyvnia to, proste ich mozog nefunguje tak ako mozog zdravého plne inteligentneho človeka.