Čo znamená ľahšia forma mentálnej retardácie?
Ahoj dievky, chcem sa spýtať čo to znamená "ľahšia forma mentálnej retardácie". Mám bratov - dvojičky, mama po skoro tridsiatich rokoch priznala, že v dobe keď išli do prvého ročníka ZŠ im psychologička určila túto diagnózu. Bratia o tom nevedia, nik okrem mamy a teraz mňa. Vždy boli iní, takí divní, nezodpovední, ja som to tipovala na autizmus ..
Ako im môžem ja ako sestra pomôcť, mám im to povedať? Sú absolútne neschopní sa o seba postarať, chodiť do práce alebo čokoľvek vybaviť.
Stručné zhrnutie
- Ľahká mentálna retardácia (ĽMR) sa v diskusii opisuje ako trvalé zníženie intelektových schopností často definované ako IQ pod 70 a sťažené učenie, ktoré môže ovplyvniť schopnosť samostatného života.
- Pre dospelých s ĽMR sú v praxi dostupné odborné vyšetrenia psychológom/psychiatrom, posudky, právne opatrenia o svojprávnosti, a sociálne služby ako ZTP preukaz, chránené dielne, chránené bývanie a denný stacionár.
- Riešenia zahŕňajú kontakt so sociálnym úradom a Úradom práce (UPSVaR), získanie posudkov pre právne a sociálne nároky, a hľadanie pracovnej podpory (chránené dielne, príspevky pre zamestnávateľov).
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa diagnostikuje ľahká mentálna retardácia u dospelých?
A: Diagnostika zahŕňa psychologické a psychiatrické vyšetrenia vrátane testov IQ a vypracovania posudku; v diskusii psychiatri a psychológovia vystavovali posudky, ktoré sa môžu použiť aj v súdnom konaní o svojprávnosti.
Q: Ktoré štátne inštitúcie a služby môžu pomôcť dospelým s ĽMR?
A: Pomoc poskytuje sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), domovy sociálnych služieb (DSS), chránené dielne, chránené bývanie a denné stacionáre; odporúčané je kontaktovať miestny sociálny úrad alebo UPSVaR.
Q: Čo prináša ZTP preukaz a ako ho získať?
A: ZTP preukaz sa spravidla získa na základe lekárskych/posudkových podkladov a prináša kompenzácie a daňové úľavy; v diskusii bola spomenutá Facebook skupina „ZTP kompenzácie“ spravovaná Klárou Dyňisovou ako zdroj informácií.
Q: Môže osoba s ľahkou mentálnou retardáciou pracovať?
A: Mnohé osoby s ĽMR sa v diskusii uvádzali ako schopné vykonávať manuálne povolania alebo mať výučný list (príklad: maliar), prípadne pracovať v chránených dielňach alebo s podporou zamestnávateľa; niektorí však zostávajú závislí na rodine.
Q: Aké právne kroky sú možné pri neschopnosti samostatného rozhodovania?
A: Možné kroky zahŕňajú získanie odborných posudkov od psychológa/psychiatra, súdne konania o zbavení alebo obmedzení svojprávnosti a žiadosti o sociálne/minimálne dôchodky či príspevky; v diskusii sa spomínalo aj získanie čiastočného invalidného dôchodku.
Q: Ako mám postupovať, ak rodičia zanedbali odbornú starostlivosť a dospelí sú neschopní samostatne fungovať?
A: Odporúča sa opätovne uskutočniť diagnostiku u psychológa/psychiatra, kontaktovať sociálny úrad a UPSVaR, žiadať o asistenta, ZTP preukaz, zvažovať chránené bývanie alebo denný stacionár a prípadne súdne právne opatrenia.
Q: Mal(a) by som osobe s ĽMR povedať jej diagnózu?
A: V diskusii nebola zhoda; niektoré hlasy radili vysvetliť diagnózu pokojne a ľudsky a prispôsobiť očakávania a režim (schémy, postupné učenie), iné radili, že oznámenie nie je nevyhnutné; konkrétne odporúčanie bolo pristupovať citlivo a nepoužívať stigmatizujúce výroky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba získať odborné vyšetrenie psychológom/psychiatrom a posudky, aby sa určil presný stupeň postihnutia a právny stav.
- Existujú štátne a sociálne služby pre ľudí s ĽMR: sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), DSS, chránené dielne, chránené bývanie a denné stacionáre.
- Osoby s ĽMR často potrebujú celoživotnú podporu pri získavaní pracovných návykov a samostatnosti.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že ľudia s ĽMR môžu dokončiť bežnú ZŠ a učňovky, iní tvrdia, že sú väčšinou zaradení do špeciálnych škôl a majú len pomocné pracovné schopnosti.
- Niektorí radia oznámiť diagnózu citlivo a vhodne, iní sa prikláňajú k tomu, že nie je nevyhnutné diagnózu explicitne hovoriť.
Otvorené otázky
- Ako presvedčiť dospelých s ĽMR, aby išli na opakované psychologické/psychiatrické vyšetrenie, keď odmietajú spoluprácu?
- Ako zabezpečiť dlhodobú starostlivosť po úmrtí rodičov a kto prevezme právnu a materiálnu zodpovednosť?
- Do akej miery je vhodné žiadať o obmedzenie alebo zrušenie svojprávnosti versus poskytovanie podpory pri zachovaní právnej spôsobilosti?
Spomenuté značky a firmy
sociálny úrad, Úrad práce (UPSVaR), DSS, chránené dielne, chránené bývanie, denný stacionár, Facebook, Wikipedía, skupina „ZTP kompenzácie“ (Klára Dyňisová)
Spomenuté produkty a metódy
IQ <70, rozsah IQ 50–69 (mentálny vek 9–12 podľa Wikipédie), psychologické vyšetrenie, psychiatrické vyšetrenie, posudok, zbavenie svojprávnosti, obmedzenie svojprávnosti, ZTP preukaz, daňové úľavy, čiastočný invalidný dôchodok, chránené dielne, chránené bývanie, denný stacionár, učňovka, špeciálna škola
Miesta a osoby
Klára Dyňisová, Jana Žitňanská, Wikipedía
písala si tu viackrát , u vás je problémov na problémov , dominantná matka , tvoj strach z nej a aj tvoji bratia. Ja osobne si nemyslím že by boli retardovaní , len majú nižšie IQ a ešte ak ich mama udupávala celé ich detstvo ... nuž čo dodať.
Na výchovu alebo prevýchovu je neskoro . Skôr už len na také usmernenie .
Takéto deti sa vychovávajú od malinkého mala , ja som toľko sa dcérou sa nadrela že až - Dnes ju kľudne nechám doma samú , nachystám jej jedlo ktoré si ohreje , z chladničky si vezme čo chce, otvorí , pomáha mi v domácnosti , hrá sa s 2 ročným synom ( malý ju miluje ) , oblieka ho , obúva keď sa ide von , zvesuje prádlo , vysáva, vykladá umývačku , ide do obchodu - vždy na lístku napísané , predavačky ju poznajú . Zo školy chodila domov sama asi 1,5 km pešo , autobus nehrozil lebo by sa povozila po celom meste.
@h_petra teraz co konkrétne myslíte?
Lebo neviem, čo z toho bol nezmysel, mam 37, na základnú som chodila s chlapcom, ktorý bol "postihnutý" sedela som s nim v lavici, asi tedy neboli integrované triedy, bol proste s nami, bol veľmi zlý žiak, zle hovoril, zle chodil, všetci sme vedeli, že by mal byť v osobitnej škole, ale taka u nás nebola, asi ho matka nechcela, dat 100 km inde. Alebo slečna s ústavu, kde som robila? Dodnes ju stretnem, keď idem k rodine na návštevu, už ma teraz asi 28.Alebo co ešte ako nezmysel sa vám zdalo?
@h_petra ja som statnicovala v odborné lesnictvo, ale po tých rokoch života s takým dieťaťom a dlhodobých vzťahov s rodičmi s takými istými deťmi, už aj dospelými, v takých prípadoch sa mi to javí tak, ako píšem, a už mám občas pocit, že viem o tom rovnako veľa ako zo statnicovych predmetov. A máš pravdu v tom, že sa k nim nemá pristupovať úplne ako k 12 ročným deťom, ale vieme tí, čo s nimi žijeme, že v mnohom tie naše nároky a prístup musíme veľmi modifikovať. Ktosi tu už napísal, mali by u nich upevňovať pracovné návyky, sebaobsluzne činnosti, pomoc v domácnosti, ale asi sa nedá čakať, že si chlapci založia firmicku a budú podnikať
@h_petra , máš pravdu, nie je wiki naj zdroj, ale bol to prvý, čo ujko google vypľul 😁 A opakujem, nezaradila som ich medzi 12 ročné deti, ale že nemôže od nich očakávať viac,ako od detí v tom veku v oblasti zodpovednosti, samostatnosti ... Napokon, máš tu jasný dôkaz, 30 rokov sa k nim správali a očakávali, že sa budú správať primerane veku a.... nepodarilo sa .
@maminuska Áno písala som sem už viackrát ohľadom iných vecí. Moji bratia ale nie sú retardovaní alebo hlúpi, len sa veľmi ťažko učili, po pár rokoch ich preradili do špeciálnej triedy a myslím, že sa im tam chodili žiaci z ostatných, "normálnych" tried posmievať a odvtedy ostali takí uzavretí. Dovtedy mali kamarátov, chodili s nimi von, naozaj nič nenasvedčovalo tomu, že by nemali dostatočné IQ. Dnes sú z nich nesamostatní muži, závislí na rodičoch, odmietajú akúkoľvek zodpovednosť, čokoľvek vybaviť, žiadna snaha, ochota či záujem. Mama sa k nim správa príšerne, len nadávky a krik. Otrasné sa kedysi správala aj ku mne, ale to už je o inom.
Najviac ma včera zabolelo ako o nich hovorila, vraj sa nemali nikdy narodiť, že keby vedela, že budú takíto....
Je to ťažké, navyše bratia svoju diagnózu nevedia. Mama s nimi nikdy viac u psychologičky nebola, nijak to neriešila.
Mama zatvára oči pred ich diagnózou, veď to celý život tajila aj pred nimi. Ale pokiaľ nie sú schopní sa o seba postarať, čo s nimi bude po smrti rodičov alebo mojej, veď stať sa môže čokoľvek, človek nikdy nevie.
Nie sú schopní fungovať ani v sociálnej oblasti, medzi ľuďmi. Teda práca neprichádza do úvahy, jeden z bratov pracoval s otcom, ale to je iné, lebo tam aspoň poznal otca, v cudzom prostredí by to nezvládol a druhý brat, tak ten je na tom ešte horšie. Zaujímalo by ma, ako to riešiť, psychologické vyšetrenie by potrebovali no ako ich tam dostať? Ako budú reagovať na svoju diagnózu? Predpokladám, že táto diagnóza je vrodená, neviem ako to vezmú, ako im to mám vysvetliť.
Pozri, oni ak sú ĽMR, tak presne takto nerozmýšľajú . Oni nedokážu premýšľať o minulosti a budúcnosti, žijú tu a teraz. Každopádne by trebalo spraviť diagnostiku, cez psychológa . Vy máte asi pekný vzťah, keď im chceš pomôcť, veria ti bratia? Potom by to nemalo byť tak ťažké ich tam zobrať. A vôbec sa nemusíš vracať do minulosti, jednoducho "Vidím, že by si chcel ...., čo keby sme išli k odborníčke, aby ti s tým pomohla" . A potom len vysvetliť, čo zistia. Ale vôbec sa nemusíte vracať k tomu, že je to od narodenia . maximálne mimoreč zhodnotit, že možno preto aj v tej škole to nešlo tak,ako by chceli.
@cairka Samozrejme, že ich milujem a nikdy by som sa za nich pred nikým nehanbila. Neviem či by boli ochotní ísť na vyšetrenie, to je ten problém. Potom by sa im aké dalo pomôcť, napríklad prácou v chránenej dielni alebo tak.
Chránené dielne, chránené bývanie a podobne. Skus sa trebárs na sociálnom úrade poinformovať, majú určite skúsenosti aj s takými ľuďmi. Pretože jednoducho budú potrebovať pomoc stále.
Ahoj mám rovnaký osud ale so sestrou...nikto nič neriešil 28 rokov a ona nie je schopná sa začleniť...tiež má diagnózu ľahká mentálna retardácia.
Tak moja dcéra je ohodnotená znalcom na mentálny vek 8-9 rokov , je na prechode pásma medzi LMR a SMR, infantilná , často neschopná ovládať svoje emócie ( hlasný prejav, rozplakanie sa bez príčiny , " žravosť ". Na druhej strane je veľmi citlivá voči druhým , vie presne odhadnúť rozpoloženie druhého človeka ( strach , smútok , radosť , starosti ) , zaujíma sa o dianie vo svete, číta , píše, počíta ( sčítava , odčítava do 10 ) . Bola testovaná ako psychiatrom tak aj psychológom , ktorý vystavovali na ňu posudok , jeden išiel na súd ( zbavenie svojprávnosti ) a druhý na ID. Obidvaja sa zhodli na mentálnom veku rozmedzie 8-9.