• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Denník tehotnej ženy :)

27. januára 2008 
...neodolala som milym riadkom :wink: :slight_smile: :dizzy_face: :grinning:

Prvé tri mesiace.



Je apríl a my sme sa rozhodli, že už nebudeme ďalej čakať. Znova začneme pracovať na bábätku. Po tom, čo sme v januári prišli o dieťatko v deviatom týždni, už predsa musím byť zotavená. Aj keď - cítila som sa skôr opačne.

Podarilo sa. Znova začali „ranné" nevoľnosti. Kto vymyslel ten hlúpy názov! Lebo mne sa chce vracať v kuse. Na zvracanie mi nie je iba vtedy, keď spím. To, ale nie je často, lebo väčšinou neviem zaspať pretože mi je zle. Naozaj som netušila, že sa dá toľko vracať. Zjem kúsok rožka a vraciam z neho štyri krát. Nie trochu - riadne, ako sa patrí. Doteraz som nevedela, že sa dá vracať aj cez nos (neodporúčam skúšať...blbo sa to vyplachuje). Najhoršie je, že sa mi to nevyhýba ani v robote. Vécko nie je tak ďaleko od riaditeľovej kancelárie. Dvere máva väčšinou otvorené. Mám z toho mindráky, pretože hlasnejšie zvuky zo záchoda jeho pozornosti určite nemôžu ujsť. Neviem ako sa vracia potichu. Stále rozmýšľam nad tým, že napíšem Gabine Weissovej, aby mi poradila, ako na to. Určite pozná nejaké finty, ako vracať bez „uáááá" „bléééé" alebo bez kašlania.

Zatiaľ som nešla k lekárovi, mám z toho strach. Nemôžem si pomôcť, stále sa smútim za bábätkom, ktoré sme stratili. Strach, že sa udalosti znova zopakujú mi berie všetku radosť z toho malého stvorenia, ktoré vo mne rastie. Časté bolesti už pri najmenšej námahe, napríklad pri trocha dlhšej chôdzi, či pri prudšom pohybe, moje obavy ešte znásobujú. Depresia, smútok a pocit, že ma nikto nechápe a nikto mi nerozumie. Je zo mňa chodiaci tieň.

Ako mi chcel manžel zatrhnúť rastlinné maslo:

Našla som na internete odbornú stránku o tehotenstve, tak som ju poslala drahému, aby si ju prečítal a pochopil, čo sa vlastne so mnou deje. Hlavne, aby chápal tie moje zmeny nálady a to, že nemám na nič chuť.

Čítal si to poctivo. Dokonca nie len to, ako prebiehajú prvé tri mesiace tehotenstva, ale aj o strave. Potom ma večer upozornil na to, že by som nemala jesť rastlinné maslo. Dočítal sa totiž, že je pre zdravý vývoj dieťatka veľmi nebezpečné. „To je blbosť!" .... bola moja prvá reakcia.... „Keby to tak bolo, upozorňovali by na to aj lekári. A okrem toho, čo iného mám jesť? Normálne maslo mi nechutí. Bolo by mi z neho zle." No to som nemala! Na čo som mu to teda dala čítať, keď sa potom podľa toho neriadim? Urazený bol dovtedy, dokedy som mu od inej odbornej lekárky nezohnala vyjadrenie, že rastlinné maslo neškodí. Aspoň sa teraz máme na čom smiať.

Takmer celé leto sa plazím. Môj krvný tlak sa v týchto horúcich dňoch takmer nedá zmerať - taký je nízky. Nie som schopná nijakej činnosti. Som z toho nešťastná, lebo je toho toľko na práci a ja nedokážem nič robiť, len ležím a je mi zle. Čo ma na tom deprimuje je, že môžem ležať koľko chcem, ale môj stav sa nezlepšuje. Nie je to tak, že chvíľu si poležím a potom mi je lepšie, kdeže! Idem si ľahnúť - som slabá a je mi zle. Ležím - stále som slabá a stále mi je zle. Žiadna zmena k lepšiemu. Dívajúc sa do stropu rozmýšľam nad ľuďmi, ktorí svoj život preležia na lôžku chorí a bezvládni. Hrozný pocit celé dni ležať v bolestiach a slabosti, túžiť urobiť čo i len najmenšiu vec a nemôcť nič. Samozrejme, tehotenstvo sa s nejakou chronickou chorobou nedá porovnať. Pomáha mi to viac si uvedomiť a vážiť si svoje zdravie. Je to obrovský dar. Nie je to samozrejmosť.

V práci už na mňa tlačia, aby som priniesla potvrdenie od lekára, že som tehotná. Pre mňa to znamená zmenu gynekológa. Rozhodne nechcem zostať tam, kde som bola doteraz. Zmiloval sa nado mnou najlepší gynekológ v Nitre. Napriek tomu, že má strašne moc pacientok, súhlasil, že ma vezme do evidencie. Teším sa, no zároveň mám taký stres z možnej nepríjemnej reakcie terajšej lekárky, že vraciam ešte viac ako doteraz (to sa dá?) a nemôžem spávať. Zaumienila som si, že nebudem komentovať dôvody mojej zmeny lekára. Na nič by to nebolo dobré. Mne to nijak neprospeje, tak načo ohovárať. Čo bolo, bolo.

Nakoniec to dopadlo celkom dobre. Pán doktor vypísal lístok, ktorý stačilo hodiť do schránky mojej bývalej doktorky. Z evidencie ma vyradila, ale odmietla vydať moju zdravotnú kartu.

Približne som si vypočítala, v ktorom týždni tehotenstva asi som. Doktor vypočítal o dva týždne viac. To preto, že sa to počíta ináč....za tých 10 rokov som už zabudla, ako sa to robí. SUPER! Tak o dva týždne viac! Pre mňa to znamená o dva týždne kratšie trápenie, ako som čakala pôvodne.

SONO

Prvý krát vidíme nášho drobčeka. Má 12 týždňov a má úžasné malé ručičky, nožičky, chrbátik, celkom malé srdiečko...mrví sa ako také mrvidlo. Je úžasné! Nádherný bol pohľad na radosť a nadšenie budúceho ocka. Každému potom rozprával, ako sa to naše malé mrví.

Syndróm HOSIPA

Môj syndróm Hosipa (ho..o si pamätám) sa zväčšuje čoraz viac. Naposledy som presviedčala nášho zákazníka, že minulý týždeň určite so mnou netelefonoval a nežiadal cenovú ponuku. To by som si na to určite pamätala! Zmrzol mi úsmev na tvári, keď som si potom pozrela cenové ponuky a našla som ju tam. Skrátka, mala som okno ako hrom. Je to dosť blbá situácia pre mňa. Za normálnych okolností som zvyknutá na to, že si pamätám aj to čo nemusím.

Začali sme s prestavbou nášho budúceho nového domova. Väčšinou nevládzem robiť nič, a keď náhodou vládzem, tak ma muž od toho odháňa, lebo som tehotná. Robota na dome ide na môj vkus neskutočne pomaly a ešte k tomu iným systémom, aký by som zvolila ja. Tak deprimujúce pre mňa, „veľkú staviteľku"! Okrem toho som v rámci tejto záležitosti porušila všetky svoje dobré zásady bezpečného nakladania s peniazmi a s majetkom. Moji známi, čo situáciu sledujú, to neveriacky okomentovali tým, že ak by to urobili oni, „sprdla" by som ich pod čiernu zem za ich nerozumnosť.

Čuduj sa svete! Od 13. či 15. týždňa cítim pohyby bábätka. Lekárovi to radšej nehovorím. Myslel by si, že blúznim. Prax je totiž taká, že pohyby cíti žena až po 20. týždni tehotnosti.

Bruško mi rastie ako divé. Už od druhého mesiaca vyzerám ako vo štvrtom a vo štvrtom vyzerám ako v šiestom. Ako budem vyzerať v deviatom?!?!
Som v siedmom mesiaci....ešte stále vraciam...


Na sono bábo odhalilo doteraz utajované skutočnosti...uvideli sme „kávové zrnko“ ...bude to baba.


Kdesi na nete som sa dočítala, že pokiaľ tehotnej žene tvrdne brucho viac ako 10 krát denne, mala by ležať, alebo dokonca ísť do nemocnice, lebo je tam riziko predčasného pôrodu. Hmm... ja ho mám už od štvrtého mesiaca stvrdnuté niekedy po celý deň.... Mám to počítať ako jedno strvdnutie denne, alebo nekonečne veľa stvrdnutí za sebou? Alebo tie opuchy...nohy ruky tvár krk a vlastne celé telo mi opuchlo, cítila som sa ako kysnuté cesto, alebo špongia. Záhada však je, že vždy, keď som šla do poradne, odpuchla som. Sestrička si preto myslela, že si vymýšľam, alebo preháňam. Nevadí.


Ľudia sa ma začínajú pýtať, že kedy mám termín. Keď im poviem, že za dva mesiace, nadvihne sa im obočie a....“ hmm, ale vyzerá to, ako keby si mala termín už zajtra...“???

„alebo včera, nie?“ … dodávam ja.


Osmy mesiac.... tie týždne sa neskutočne vlečú....Prestala som sa stresovať, že čo bude s naším bývaním. Inak by som sa zbláznila. Stavebné práce na novom dome sa nedajú stihnúť do vianoc, ako to od nás žiadajú tí, čo od nás chcú kúpiť dom. Nakoniec som nepristúpila na založenie môjho domu v ich prospech, lebo zmluva o pôžičke nikde nezaručovala, že sa peniaze dostanú do mojich rúk, dokonca to ani nebola plná suma, ktorú mi mali zaplatiť. Kupujúci na mňa poslal svoju matku... Pampalini by povedal „To je ale situace!“ Ku podivu mi odpadol obrovský kameň zo srdca, nemusím sa tehotná sťahovať v zime do nedokončeného domu a ani s novorodencom žiť v prachu a špine. Mrzí ma síce, že v našom novom dome, v podobe stavebného materiálu, uviazla kupujúceho záloha. Musí počkať, kým skutočne predám náš dom, aby ju dostal späť. Občasné nočné esemesky, alebo neohlásené návštevy, že kedy budú peniaze boli nepríjemné, ale nakoniec vždy pochopili moju aj svoju situáciu. Modlili sme sa, aby sa o nich Boh postaral, veď aj oni (kupujúci) čakali bábo, ako my. Boh sa o nich ozaj postaral, zdedili 3-izbový byt po babičke.



Deviaty mesiac


Pred sviatkami som sa rozhodla, že by bol najvyšší čas navštíviť vytipovanú pôrodnicu a pôrodníka. Počula som na neho veľké chvály, tak som bola plná pozitívneho očakávania. Musím však povedať, že z ľudského hľadiska som bola dosť sklamaná. Pán doktor bol chladný ako psí čumák. Profesionalitu som zatiaľ posúdiť nemohla, ale myslím si, že určitý milý a ľudskejší prístup by mu nebol na škodu. Cítila som sa ako tovar. Napriek tomu som si to nerozmyslela.


Naši, už teraz, nekupujúci nás boli opäť navštíviť, vlastne iba mužská polovička...cestou z pôrodnice. Mne oficiálne zostávali ešte tri týdžne, ale už som vedela, že to bude skôr.


Mimochodom....ešte stále vraciam....


Už dávno som nevedela, čo je to spánok. Keď ja tak ľúbim spať na bruchu! Skúšala som takú fintu: jeden vankúš som si dala pod panvu a jeden pod hrudník a brucho som mala v „lufte“ ...teda, nie úplne, na to som ho mala príliš obrovské... a tak som mohla ležať akože na bruchu, ale spať sa tak nedá. Tak som teda pozerávala do plafóna, alebo som trhala rekordy v čítaní.


V jednu takú noc som si čítala a zrazu mi bolo akosi vlhko... a potom mi bolo ako si kŕčovito a potom zase nie, ale o 15 minút mi bolo zase kŕčovito. Potom mi bývalo kŕčovito každých 10 minút, tak som si povedala, že dočítam časopis a zobudím drahého, že „reku“ už je TO tu.

A tak som si čitkala, hodinku, dve a potom ho jemnučko hladkám po ramene: “Macko, rodím.“

Pozrie na mna rozospato jedným okom: „Čo e? Ja chcem ešte spať.“

Nastal u mňa tichý výbuch smiechu a skúšam to ešte raz: „Macko, ja rodím...“

Konečne sa prebral! Pri prvom pokuse si myslel, že mu hovorím, že je veľa hodín.


Je jedna hodina v noci, budíme staršiu dcéru, aby sme ju zaniesli babke. Odtiaľ pôjde ráno do školy. Nás čaká ešte 40 kilometrová cesta do iného mesta.Snáď to stihneme. Našťastie sme deň pred tým dali spraviť defekt na aute. Ináč by sme boli nahratý.


Pán doktor veľkomožný mal práve službu, tak som ho nemusela ťahať z postele kvôli môjmu pôrodu. Anesteziologička sa z postele vytiahnuť nedala, lebo, že epidurálku mi pichne až keď nastane ten pravý čas a to bolo až ráno.


Dovtedy som to dosť ťažko znášala, lebo som nebola pripravená na bolesť. Spoliehala som sa na záchrankyňu epidurálku, že vďaka nej nebudem trpieť. Lenže to sa nedá aplikovať hneď od začiatku. A tak som nečakane trpela a o to ťažšie som tú bolesť niesla. A ešte aj tá moja na figu kondička mi to sťažovala. Celé mesiace som sa poriadne nehýbala a teraz toto!

Potom prišla moja záchrankyňa Pani anesteziologička a priniesla vytúženú injekciu (vraj bola hrubá ako „fras“ - našťastie som ju nevidela) do mojej chrbtice. To sa mi potom prechádzalo s kontrakciami! Ani som nevedela, že ich mám.

Potom však malinkej začalo byť v brušku pridlho a ja som musela ísť na stôl. Epidurálka prestala účinkovať a tlaky tu ešte neboli. Strmene na nohy boli pre mňa privysoko, visela som vo vzduchu, za takých podmienok sa zle rodí... Ako dávali strmene nižšie, pravá strana pôrodného stola sa skoro rozpadla a ja som takmer skončila na zemi. To moje bábo mi išlo na svet veľmi ťažko, rozhodlo sa, že pôjde tvárou napred, aby si to „tam vonku“ mohlo poobzerať okamžite (možno preto, že ak by sa jej to tam nepozdávalo, zaliezla by naspäť). Lenže v takom prípade sa brada a čelo vzprieči v pôrodných cestách a mama má oveľa viac roboty dostať ho von.


Boli sme šťastní, že to už máme za sebou. Tato hneď náš malý zázrak fotil ako divý. Kým sa mu nevybila baterka. Bol veľmi šťastný, keď prestala plakať a spozornela na jeho hlas. Na jeho známe: „Haló, tu je tato!“ , ktoré poznala už z bruška.


Tu by som svoj denník mohla skončiť, keby som aj ja, tak ako mnohí predo mnou chcela zidealizovať to, čo sa deje po pôrode. Lebo pôrodom sa to trápenie, čo je spojené s krásnym poslaním ženy zďaleka nekončí.

Na druhý deň po pôrode sa začínajú sťahy maternice, rovnako bolestivé ako pôrodné. Netrvajú však niekoľko hodín ako pôrod, ale niekoľko dní. K tomu sa pridavajú bolesti z hojenia prípadnej jazvy na citlivom mieste a tvorba mlieka a prvé dojčenia sú tiež spojené z nepríjemnými bolesťami. No skrátka bola som žena, ako sa hovorí krv a mlieko. Po pár dňoch si nás odviezli z pôrodnice domov. Nadšený tatko, zahlásil, že ešte jedno dieťa by bodlo...a ja, zlomená troska, som sa horko rozplakala....

…...ale všetko raz prebolí, aj toto. Dieťa je darom od Boha a prináša rodičom nevyčísliteľnú radosť do života. Len tá naša prababka Eva nám to s tým zakázaným ovocím hneď na začiatku pokafrala... mohli sme to mať bezbolestne.
25. jan 2008 o 14:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
dobrééé :grinning: :grinning: :grinning:
25. jan 2008 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
super :slight_smile:
25. jan 2008 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
he he HOSIPA, to je moje, tiež si ho pamätám :grinning:
25. jan 2008 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uplne dobre az som plakala od smiechu :grinning:
25. jan 2008 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: čítala som to nahlas kolegovcom a skoro sme sa všetci váľali od smiechu je to super občas som sa tam aj zbadala :grinning: :grinning:
25. jan 2008 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ved aj jaaaa...napr. s tym tvrdnutim bruska..ked ho mam dlhsie tvrde, ci sa to pocita ako 1x, alebo viac krat za sebou... :slight_smile: :grinning:
25. jan 2008 o 15:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
krasne :slight_smile:
25. jan 2008 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pekné ,,,ozaj....dobré čítanie,,,,
25. jan 2008 o 15:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...super...úžasné :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
25. jan 2008 o 15:53  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
26. jan 2008 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jeeej, to si pamatam, raz som to nasla na blogu, len si nepamatam, ako sa volala ta zena, co to pisala, tak som si to nemohla precitat znova. Ale tu ma to potesilo... :slight_smile:
26. jan 2008 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jeeeeeeej to je pekne :wink:
26. jan 2008 o 17:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak dobře jsem se DLOUHO nepobavila!!!! Začátek na slzičky v očích, ale to vtipné vyprávění ...tak to je super!!! Líbila by se mi celá kniha takových vyprávění a zážitků...četla bych od rána do večera :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
26. jan 2008 o 17:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
super :grinning:
27. jan 2008 o 15:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok