Eutanázia - utratenie psa
Píše sa mi veľmi ťažko. Naša rodina sa rozdelila na dve časti, polka je za, polka je proti.
Už raz som bola v takejto situácii, a mužom som sa nechala nahovoriť na eutanáziu nášho psíka, ktorý mal rakovinu. Bola som vtedy tehu a dlho som to ťažké rozhodnutie odďalovala. Stále som verila že sa naša Guľka uzdraví. Napokon keď už nejedla, nepila ani vstať nevládala som súhlasila, kontaktovala veterinárna, dohodla na ďalší deň. Ona sa toho druhého dňa už nedožila. Odišla v noci... ja som nebola pri nej.
Prešlo veľa rokov, máme psa NO, vekom 15+. Posledné roky je už na liekoch kvôli kĺbom, je pod stálym dohľadom veterinárna. Od vlani užíva už silnejšie lieky, pomaly mu nič nezaberá. Je mi do plaču keď ho vidím, ako sa štverá hore po schodoch ale dolu sa iba skotúľa alebo si ťahá nohy za sebou. Hračky ho už nezaujímajú, veľa spí.
Mm aj rodina sa už pár krát pýtala načo ho necháme takto sa trápiť. Viem že má bolesti. Zmenila sa aj povaha psa. Ja sa však nedokážem rozhodnúť.
Bola by som rada,.keby sa sa so mnou podeli o skúsenosti, kedy je ten bod keď...ako to prebieha...
Minuly mesiac sme si tym presli. Psik mal 16, dostala som ho ako steniatko na mojich 14. Posledny rok mal problem chodit, teda chodil len po rovinke, skracovali sme prechadzky. Kym jedol, kyval chvostom a chodil, neriesili sme ukoncenie. Prislo to same od seba, vo stvrtok zacal velmi skucat od bolesti, v piatok prestal jest, v piatok a v sobotu sme boli na vysetreniach, v nedelu sme to ukoncili. Milovala som ho, ale vedela som, ze so mnou nebude navzdy. Ja som rozhodla kedy sa rozlucit, rodina to respektovala.
Nečítala som príspevky, píšeš, že nevieš či to zvládneš. Láska k niekomu znamena, že myslíš viac na neho ako na seba. To nie je o tebe. Základ je nenechať psa trpieť, ak to kvôli sebe robíš, je to sebecké
@teleskop už by si sa mohla upokojiť. Všímam si tvoje reakcie pri viacerých príspevkoch a zdáš sa mi trošku podráždená. A nerozumiem, prečo na mňa útočíš...
Ja som to nevzdala... ja som nemala na výber, keď som sa lúčila so psom, ktorý mal neurologické nádory a silné epileptické záchvaty. Nevedel stáť, nevnímal, trpel... čo som podľa teba mala robiť?
A nie preto, že sa bolesti bojí, ale že ju prežíva. Zapracuj na čítaní s porozumením.
Tvoj postup je teda taký, že nech aj trpí v bolestiach ale nech je pri mne? Mohla by si trošku prehodnotiť tento postoj. A áno, pes sa nebojí smrti, lebo jeho kognitívne schopnosti nesiahajú tam, aby vedel vnímať čas ako minulosť a budúcnosť. On nevie, čo znamená o mesiac alebo nikdy a navždy. On vníma najmä to, čo sa mu aktuálne deje. Možno by si si k tomu mohla niečo doštudovať a potom budem otvorená KONŠTRUKTÍVNEJ diskusii.
A tiež si myslím, že keď tu pani rieši takúto ťažkú tému a situáciu, mohla by si si podobné výlevy ušetriť.
Vidim casto ako ludia nechaju psa prist do uplne odovzdaneho ("dezolatneho") stavu, ked nas veterinarov na uspatie psika zavolaju. Zbytocne trapenie pre to zviera. Ludia si to potom vycitaju ze to nechali zajst az do takeho stavu. A ja tiez v krutim hlavou, ze preco takto nechaju trapit to zviera. A velaraz majitelia co by psikovi dali prve posledne. Ked tam pridem, vidim psa co uz je takmer polomrtvy, nehybe sa, v agonii lezi, x dni uz nejedol, vodu donho davaju striekackou, potreby vykonava iba pod seba... Toto uz su extremy ale ano, zazivam ich.
Treba vediet kedy staci, nesebecky.
Ved zodpovednost a laska k tomu zvieratku je aj vediet kedy ho nenecham sa trapit. A velakrat je to uz davno za hranicou...
Ja ti chcem len napisat, ze akokolvek sa rozhodnete, bude to tazke. Mna smrt mojho psa velmi zobrala. Zomrel, lebo jeho stav uz nebol zlucitelny so zivotom. Uspali ho priamo v narkoze, ani sme sa poriadne nestihli rozlucit, lebo sme dufali. Dufali sme, ze napriek jeho vaznemu stavu to zvladne. Bol uz stary a jeho telo nevladalo bojovat. Prislo to velmi nahle, nebudem rozspisovat, ale poviem ti ze preslo pol roka a stale to boli. Akurat sme sa aj vtedy dozvedeli, ze cakam babatko....cize jeho smrt bola pre mna o to tazsia, ze som nechcela ublizit tomu malemu neustalym smutkom a placom. Nepreboli to, bol mi ako dieta, ale vrazila som donho vsetko. Vsetku lasku, snahu, strasne peniaze. A nelutujem ani minutu a ani euro. Navzdy ho budem milovat a kto mal psa, pochopi o com pisem. S muzom doteraz poplaceme pri pohlade na fotku. Keby mi niekto raz povedal, ze takto to bude boliet, neuverim mu. Ale na vsetky rany postupne pomoze cas. A ked ta najvacsia bolest prejde, treba si zabezpecit dalsieho psa. Bez toho by sme to nedali tak dobre ako teraz.
@teleskop šport ako taký sme už dávno vynechali. Ale žijem v dome s 1500 m2 záhradou, nie je to rovinatý pozemok, jeho teritórium musí pes denne x krát skontrolovať. Chodí hore dole aj do pivnice aj keď pokrykváva. Cez deň keď nie sme doma mu robí spoločnosť kocúr.
@colsami keby bol pes už v takomto stave, tak by muž nečakal ešte raz na moje rozhodnutie, volal by veterinárna. Povedal mi to.
Tak potom sa tym netrap, ved ak pes zerie pije funguje, chodi... To ze chodi TAZKO alebo kriva, nie je problem. Ved je uz stary. Tiez mam taku jednu seniorku doma, pochodi si svoje, hoci tazko, hoci s liekmi. Ale spokojna vesela, sama sa trepe na tu terasu 🙂 zere pije funguje...
Ak dokaze pes samostatne fungovat (vzhladom na vek), eutanaziu nie je dovod riesit. Ak pes nezere, nedokaze sa sam pohybovat (prip.zacne slabost na zadne/predne nohy, nezlucitelna s normalnym fungovanim) alebo ma problem s vylucovanim... Tak nastal cas.
Staroba sama o sebe problem nie je. Aj my budeme stari... 🙂
Ako ale citam, ak taha nohy za sebou alebo sa kotula dole schodmi, to uz ok tak celkom nie je.. Neviem co je to zmena povahy, starecka demencia je tam isto, odporucam spravit biochemiu - oblicky pecen ci vobec funguju a ako, lebo ak nie, by som to nepredlzovala.
15+ v pripade NO je nadherny vek, treba spominat na peknych 15 rokov, nie par poslednych dni...
tak vidis 🙂 kontroluje si teritorium...o com ?
@colsami veterinár povedal, že tieto silnejšie lieky by nemal užívať dlhšie ako do konca febr. Potom musíme dať pauzu aspoň tri mesiace. Bez liekov to bude masaker. S liekmi zase poškodenie vnútornych orgánov.
Ja by som sa poradila s veterinárom ak nechceš pozerať do jeho očí nepozeraj sa .buď čakaj inde . Alebo ho drž a otoč sa bokom . Nenechala by som sa trápiť ho ak sa trápi . Tak isto to je aj u ľudí ver že aj človek sa veľmi trápi keď ma rakovinu alebo hoc čo iné . Chce umrieť lebo ho všetko boli nedokáže sa pohnúť z postele tak isto to je aj pri zvieratách . Radšej nech odíde bezbolestné ako v bolestiach
@strasko trepes strasne nezmysli, a irituje ma to, okolo etologie psa si ani nepresla. POdrazdena som ked ide o ludsku hlupost....tvoj vyrok "On sa na vás nebude hnevať. Psíky sa neboja smrti ako my ľudia. Oni sa boja len bolesti. Preto najlepšie, čo môžeš pre neho spraviť je nenechať ho sa trápiť." hovori za vsetko.
Ahoj, bohužial mám aj ja podobnú skúsenosť. Náš psík však odišiel ešte pomerne mladý (8r). Od 3 rokov mal epilespiu, užíval lieky denne, rokmi sa dávky zvyšovali, ale darilo sa nám držať záchvaty pod kontrolou. Ale vplyvom liekov sa zmenila povaha, pred tým aktívny psík, ktorý chodil pravidelne s manželom behávať, už nevládal a ani nemal záujem o nič. Aj prechádzky do lesa, k vode...nič si už neužíval tak ako predtým. Jedného dňa zrazu lieky prestali účinkovať a dostával záchvat za záchvatom, dostal infúzie, trošku sa stav zlepšil a bolo potrebné zmeniť liečbu, ale nové lieky by začali účinkovať až za 2-3 týždne. Na druhý deň sa záchvaty zopakovali, opäť pohotovosť a ja nikdy nezabudnem na ten jeho ubolený pohľad, ktorým sa lúčil. Bolo to ťažké rozhodnutie hlavne kvôli deťom, ale vedela som, že manžel sa už vráti bez neho. Celý čas bol s ním, odišiel pokojne a bezbolestne. S manželom sme sa dohodli, že ak si ešte obstaráme ďalšieho psíka, v prípade vážnejšej choroby, liečby to už nikdy nenecháme zájsť tak ďaleko. Strašne som si vyčítala a stále si vyčítam, že sme ho nenechali odísť skôr. Ty sa rozhodni správne, ak má bolesti, tak mu pomôž, aj keď ťa tá strata bude bolieť ☹
Tak sa riadte veterinarom,... My nevieme ake lieky mu daval. On pozna stav psika aj moznosti. Ak pes bude musiet byt bez liekov a nema sancu to dat, asi nic nevymyslite ine nez netrapit ho...
@ropucha6 ano financie su casto obmedzujuce, niekto nema x sto euro na dalsiu liecbu, niekto ani 50 e. Velakrat len testy a diagnostika do labakov vychadza velke peniaze, nie to lieky. Ak by ta liecba tak ci tak prognozu nezmenila, je to pochopitelne, ak niekto tie peniazky jednoducho nema...
Nuz a ak je niekto lenivy alebo chce psa utracat z pohodlnosti, to vzdy moze veterinar odmietnut. Zdrave zviera co normalne funguje, neutratim. (a ani by vet nemal)
podla mna ak este chodi a jest mu chuti, este by som ho nechala. ja mam 14r psika a o par rokov nas zrejme tiez caka podobne rozhodovanie. ja som si povedala, ze kym je schopny ma prist rozradostene privitat ku dveram, tak ma este radost zo zivota. oni tie psiky podla mna aj napriek bolesti nechcu sa dat uspat. ak uz to bude naozaj tak, ze iba lezi a naozaj cely den uz nic nerobi, nechce ani jest a ma velke bolesti, tak potom by som uz uvazovala. ale kazdy mame iny nazor a kazdy musi najst take riesenie, ake mu vyhovuje.
@colsami nedokážem to slovo ani nahlas vysloviť, nie ešte zbaviť sa psa s pohodlnosti.
Ak je to proste stav, kkory sa nezmeni a bude sa to len zhorsovat a bude aj psovi horsie a bude mat vacsie bolesti, tak by som ho nechala odist este teraz a netrapila by som ho zbytocnym predlzovanim. Uz sme si tym presli, je to sice tazke, no pre psa viac a lepsie spravit nemozes
@ropucha6 vela ludi, najma starsich, "zdedila" psiky ktore kupili ich deti a tie sa potom spratali do zahranicia, alebo sa odstahovali do vlastneho a uz maju psa na krku stari rodicia... Alebo im to kupili ako darcek aby sa nenudili. Aspon tretina starsich klientov je takych. Takze... Nie je to vzdy ciernobiele.
"Viem, ze ma bolesti" - tato veta samotna staci. Nenechala by som psa svojvolne trpiet ani den, je to krute a nepochopitelne.
@teleskop ja si naopak myslím, že je od majiteľa zodpovedné nechať psa odísť dôstojne a v pokoji a súhlasím so @strasko Iné je rozmýšľať nad eutanáziou u starého psa ktorý má vážne problémy a bolesti a nádej na zlepšenie je mizivá, ak nie žiadna a riešiť mladého psa so zranením, alebo iným liečiteľným problémom, ktorý si ešte roky môže život užívať.