Hlbšie úvahy o živote
V tomto diskusnom fóre budú prezentované témy, ktoré majú vzťah k poznávaniu a napĺňaniu skutočného zmyslu ľudského života.
Choroba nám ukazuje, v čom sa máme zmeniť
Človek netuší, ako nesmierne inteligentne je utvorený svet v ktorom žije. A jedným z prejavov tejto neuveriteľnej inteligencie je choroba. Choroba, ako ten najpoctivejší, najpravdivejší a najpresnejší ukazovateľ nášho odklonu od stavu harmónie, ktorý je požiadavkou univerza.
Vnútorný, citový a myšlienkový život človeka je zákonitosťami univerza podriadený nevyhnutnosti zachovávania určitého, chceného stavu harmónie. Zachovávanie tejto harmónie sa potom na fyzickej úrovni tela prejavuje ako zdravie.
Ak však vo vnútornej, duševnej, citovej a myšlienkovej rovine dôjde k vybočeniu zo stavu harmónie a toto vybočenie trvá dlhšiu dobu, v telesnej rovine sa časom nevyhnutne prejaví ako choroba.
Vybočenie z požadovaného stavu vnútornej harmónie sa teda prejavuje disharmóniou fyzického tela, ktorú nazývame chorobou. Každá jednotlivá choroba je dokonalou signalizáciu toho, v čom konkrétne sme požadovaný stav harmónie dlhodobo prekračovali.
Choroba je našim najlepším priateľom, ktorý nás úprimne a pravdivo upozorňuje, v čom stojíme nesprávne, i keď to neraz býva upozornenie prísne a bolestné. Ak ho však príjmeme, ak sa ho vynasnažíme pochopiť a napokon aj vnútorne, duševne zrealizovať, čiže zmeniť sa lepšiemu, nastolíme opäť chcenú harmóniu, na základe ktorej sa choroba ako ukazovateľ disharmónie stane bezpredmetnou.
Predstavme si napríklad dva extrémy: na jednej strane nadmerný pohyb a na druhej strane nedostatok pohybu. Harmónia, čiže to pravé a správne sa nachádza presne uprostred. Je to presný stred medzi aktivitou a pasivitou.
Ak človek vybočí k nejakému extrému, trebárs k nadmernej aktivite a v tomto extréme dlhodobo zotrváva, príde časom choroba presne takého druhu, aby vytvorila určité protizávažie voči disharmónii nadmernej aktivity a prinútila človeka k zmierneniu tempa. Aby ho jednoducho postupne donútila korigovať extrém a priviedla ho k harmónii stredu, čiže k presnej rovnováhe medzi aktivitou a pasivitou.
Takto inteligentne pôsobí choroba. Človek by mal načúvať jej hlasu a nechať sa pochopením jej príznakov a samozrejme zjednaním nápravy priviesť k požadovanej harmónii.
A teraz buďme úplne konkrétni a povedzme si, čo nám o našej odchýlke od univerzom vyžadovaného stavu harmónie hovoria jednotlivé choroby:
Nespavosť poukazuje na neschopnosť odpútania sa od hmotného a na nedostatok odovzdanosti.
Nadmerná spavosť zase na únik z reality do sveta snov.
Bolesti hlavy poukazujú na preťažovanie mozgu nadmernou rozumovosťou, na príliš ambiciózne kombinovanie, na snahu preraziť múr hlavou, na kŕčovité hľadanie najvýhodnejšieho. Takýto dlhotrvajúci stav vedie k nedostatku vitálnej energie v mozgu s následnou mozgovou mŕtvicou.
Očné vady:
Krátkozrakosť – silná subjektivita a prehnané videnie detailov.
Ďalekozrakosť – nevidenie vlastného podielu v tom, čo je v živote pociťované ako negatívne. Nevidenie dôležitosti detailov.
Farbosleposť – slepota pre rozmanitosť života.
Škúlenie – nevidenie viacrozmernosti problémov.
Zápaly spojiviek – zatváranie očí pred konfliktami života.
Šedý zákal – nechce vidieť konfliktné situácie, aby ich nemusel riešiť.
Zelený zákal – vidí len to, čo vidieť chce.
Ušné vady:
Hluchota – nechce načúvať iným ľuďom, vlastnému vnútornému hlasu, precenenie svojej činnosti.
Hučanie v ušiach – pri vytváraní vlastného názoru nadmerné preberanie názorov iných.
Hlasivky – viac hovorí, než by mal.
Chrbtica – nedostatok hrdosti a priamosti ducha.
Bolesti v krížoch – skutočné, alebo domnelé preťaženie.
Nohy:
Celková slabosť – pohodlnosť, strata chuti poznávať nové.
Kolená – nedostatok pokory a schopnosti učiť sa.
Členky – nadmerný, alebo nedostatočný pocit životnej istoty.
Bedrové kĺby – pohodlnosť ducha.
Kŕčové žily – záľuba v stereotype života.
Pľúca – smútok, neradostné prijímanie životnej sily dychom, podvedomá snaha obmedzovať slobodu iných.
Astma – chce len prijímať a nevydávať. Nadutosť, snaha o dominanciu, snaha oddeľovať sa od iných, nadmerná štítivosť a čistotnosť.
Zuby:
Paradentóza – zníženie vôle bojovať so životom, strata sebaistoty.
Nechutenstvo – nedostatok radosti zo života, strach zo sexuality.
Choroby žalúdka – odmietanie niektorých stránok života, nedostatok odovzdanosti.
Slinivka, tenké črevo – existenčné strachy, nadbytok analýzy a kritiky.
Zápcha – materiálna pripútanosť snaha hromadiť materiálne.
Kolika – snaha zapáčiť sa niekomu za každú cenu, strach zo znepáčenia.
Cukrovka – nevďačnosť za sladké stránky života. Nositeľ žne stav nepociťovania telesnej lásky, čo sa prejavuje kyslou povahou.
Choroby pečene – nevyrovnanosť duchovného rozlišovania a hodnotenia, rýchle prechádzanie do extrémov, niečoho v živote veľa a niečoho málo, premrštené priania a ideály, Nereálne hodnotenie sveta, nezladenosť svetonázoru.
Choroby žlčníka – skrývaný hnev a agresivita.
Obličky – porucha ľudského spolunažívania. Nesplynutie so spoločnosťou, porucha komunikácie medzi ľuďmi.
Kamene – potlačená agresivita, nerozlišovanie dobrého, zlého, potrebného a nepotrebného.
Chorí na obličky nevidia svoju roľu v problémoch s druhými, nevidia seba samých v chybách druhých, nezbavujú sa prežitého.
Močový mechúr – človek sa cíti trvalo v tlaku.
Menštruačné problémy – potlačovanie ženskej role, ženskosti.
Impotencia mužov – nepochopenie a necenenie si ženskosti.
Vysoký krvný tlak – obavy z nesplnenia budúcich úloh, chýba pracovná sebadôvera, psychické preťaženie.
Nízky krvný tlak – nechuť čeliť životným úlohám, nedostatok sebapresadenia, nedostatok sebavedomia.
Ruky – úrazy – znížená schopnosť praktického jednania, zmocňovania sa úloh, ktoré prináša život. Nedostatočná alebo vadná tvorivosť.
Ďalej uvádzam už len veľmi stručný prehľad ďalších psychosomatických vzťahov:
Krv – životná sila, vitalita.
Hrubé črevo – nevedomie, lakomosť.
Tenké črevo – spracovanie dojmov, analýza.
Krk – strach.
Koža – ohraničenie, normy, kontakt.
Srdce – schopnosť lásky, emócie.
Kosti – pevnosť, plnenie noriem.
Žalúdok – pocit, schopnosť prijímania.
Ústa – pripravenosť prijímať.
Uši – poslušnosť.
Ak si zadáte do internetového prehliadača slová „duchovné príčiny chorôb“, nájdete príčiny každej choroby, ale zároveň i ukázanie spôsobu, ako sa duševne zmeniť, a tým chorobu eliminovať. Návšteva lekára nie je samozrejme zakázaná, avšak lekár lieči len fyzické príznaky choroby, zatiaľ čo na každom človeku záleží, aby on sám odstránil jej vnútorné duševné príčiny.
@markus777 ty vole!!!! Toto su ake fantazmagorie.
Ake problemy moze mat take rocne dieta ked skuli okrem toho, ze ma nerovnomerne vyvinute ocne svaly. Farboslepost je vrodena ocna vada, pri ktorej su poskodene capiky na sietnici. z vidim ako ju liecis. Sivy zakal je dengeneracia sosovky podmiena vekom a genetikou. Zeleny zakal je zvyseny ocny tlak, ktory sposobi odumieranie sietnice a zaoaly spojiviek su infekcie.
To co za magot tieto kraviny spisal. Daj aspon jeho fotku.
O ľudskej schopnosti priťahovania entít zo záhrobia
Neexistuje žiadne oddelenie nášho sveta od druhého sveta. Všetko je vzájomne prepojené. Od schopnosti vnímať toto prepojenie sa ľudia vzdialili svojim materializmom, svojim jednostranným rozvíjaním rozumu a zanedbávaním citovej vnímavosti.
Ľudia nevidia, necítia a nevnímajú, ako svojim citovým, emocionálnym a mentálnym vnútorným prežívaním vysielajú silné žiarenie do jemnejších, neviditeľných úrovní. Je to ako zapnutie svetla v noci. A tak, ako svetlo v letnej noci začne k sebe okamžite magneticky priťahovať lietajúci hmyz, rovnako i každé silné ľudské vnútorné prežívanie začne k sebe priťahovať najrozličnejšie entity, žijúce v jemnejších sférach.
Na kvalite, alebo nekvalite nášho vnútorného prežívania potom záleží, aký druh entít to bude. Či tie zlé, alebo tie dobré. Zlé obklopia človeka a všemožne ho ovplyvňujú k ešte horšiemu. Aj dobré obklopia človeka a ovplyvňujú ho k lepšiemu, čistejšiemu a svetlejšiemu.
Ukážme si teraz dve najsilnejšie vnútorné prežívania, ktoré majú schopnosť najintenzívnejšej príťažlivosti entít z jemnejších sfér.
V negatívnom zmysle je to strach. Strach je silné negatívne vnútorné prežívanie, ktoré sa v jemnejších sférach rozsvieti ako červené výstražné svetlo. Každé vyžarovanie strachu je okamžite zaregistrované jemnejšími entitami a ony sú priam magneticky priťahované k dotyčnému človeku. Obklopia ho a podnecujú ho k čoraz väčšiemu strachu, pretože týmito nízkymi energiami sa živia.
Každý človek plný strachu sa stáva živiteľom negatívnych entít a zároveň sa tým on sám zaťažuje čoraz väčšou negativitou, na základe ktorej klesá jeho duša do čoraz nižších a temnejších sfér. Človek v hmotnom tele síce toto klesanie vlastnej duše necíti, ale po smrti sa to pre neho stane viditeľnou a hmatateľnou realitou. Preto by sa mali ľudia varovať strachu.
Prečo je však v súčasnosti okolo nás toľko vecí, ktoré vyvolávajú strach, obavy a úzkosť?
Je to dielo temna a jeho pozemských prisluhovačov, snažiace sa vohnať čo najviac ľudí do spárov strachu, spraviť z nich emocionálnych živiteľov temna a nakoniec ich úplne strhnúť do temnej záhuby.
Strach z budúcnosti, strach o rodinu a o deti, strach zo straty zamestnania, strach z neschopnosti splácať hypotéku, strach z vojny a podobne, to všetko je negativita, ktorá živí negativitu a strháva do čoraz väčšej negativity a zatemnenia duše.
Za takéhoto stavu a za existencie takéhoto množstva strachov je napríklad úplne šialené dobrovoľne sa vystavovať ďalšiemu vyvolávaniu strachu trebárs sledovaním hororov, vnímaných ako odreagovanie. Emócie strachu, vyžarované počas filmu totiž k divákom okamžite priťahujú temné entity, ktoré ich následne vnútorne ovplyvňujú nie len ku stupňovaniu strachu, ale i k mnohým iným negatívnym a zlým veciam. Ľudia by nikdy nemali žiť svoje životy ustavične obklopení suitou negatívnych entít, ktoré ich ovplyvňujú k zlému a všemožne bránia rozvíjaniu toho, čo je čistejšie a svetlejšie.
Toľko k negatívnej emócii strachu a teraz sa pozrime na protipól. Pozrime sa na najvýraznejšiu vnútornú emóciu, ktorá k človeku priťahuje svetlé entity a povznáša ho nahor, zatiaľ čo pri strachu a iných negatívnych emóciách to funguje naopak a človek je hrubo strhávaný nadol.
Najpozitívnejšou vnútornou emóciou u človeka je radosť. Radosť je doslova požehnanie! Radosť zjasňuje našu dušu! Radosť našu dušu povznáša a dvíha ju nahor. Radosť nás spája so všetkými svetlými entitami, žijúcimi v našom stvorení v jeho jemnejších sférach. Spája nás s prírodnými bytosťami, radostne tvoriacimi vo svete prírody a spája nás s duchovnými bytosťami, radostne tvoriacimi v duchovnej ríši.
Radosť nás spája aj so Stvoriteľom, ktorý nám daroval naše bytie vo stvorení na to, aby sme sa v ňom tešili a prežívali radosť. Radosťou sme spojení so Svetlom, Svetlo k nám prichádza a pozdvihuje nás k Svetlu.
Toto všetko spôsobuje čistá detská radosť z tých najobyčajnejších vecí. Radosť zo svojho vlastného bytia, radosť z možnosti jestvovať a z možnosti tvoriť a pracovať v Pánovom stvorení Jemu ku cti. Niet väčšieho požehnania, ako je čistá, prostá detská radosť, ktorá je cestou k Svetlu a k našej domovine, k duchovnej ríši.
Ako je ale možné žiť v dnešnej dobe v takejto radosti? Kde ju nájsť a ako sa k nej dopracovať?
Nájsť a čerpať ju môžeme napríklad v prírode, ktorej krása a sviežosť je výsledkom radostného tvorenia prírodných bytostí. Avšak nájsť pravú radosť v jej plnohodnotnosti môžeme jedine v dôvere v Boha. V dôvere v jeho Múdrosť, Spravodlivosť a Lásku, s ktorou riadi svety i náš vlastný osud. Ak budeme žiť svoje životy v súlade s princípmi Jeho Lásky a Spravodlivosti, musíme skôr alebo neskôr dospieť k prežívaniu čistej, prostej radosti. A táto radosť nás bude povznášať stále viac a viac, až do blízkosti Pána, ktorý je Zdrojom a Darcom všetkej radosti.
Naopak strach je dôsledkom absencie dôvery v Pána. Strach je dôsledkom sklamanej dôvery v niečo iné, ako je Pán. Dôvery v peniaze, dôvery v matériu, dôvery v iného človeka, dôvery v slávu alebo vo vysoké postavenie, dôvery v množstvo iných svetských vecí, ktoré sú však nestabilné a permanentne sa rúcajú. A z tejto nestability a možnosti zrútenia pramení strach, ako dôsledok materialistickej neistoty.
Istota je len v Pánovi! Je to istota, presahujúca pozemský život a poskytujúca dôvod k pravej radosti. Všetko ostatné je neisté a vedie ku strachu. Preto zahoďme všetok strach a staňme sa deťmi radosti. Tešme sa a radujme sa v Pánovom stvorení, pretože všetko, čo sa nám v ňom deje, sa deje pod ochrannými krídlami Jeho veľkej Lásky a Spravodlivosti.
A ak máme dojem, že sa nám deje niečo zlé, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou iba dopad Pánovej Spravodlivosti, ktorá nám prináša nevyhnutné vyrovnanie našich vlastných minulých negatívnych činov, aby sme po tomto vyrovnaní a zaplatení účtu mohli o to viac poznávať Jeho veľkú Lásku.
Nie, nie je nijaký dôvod na strach, alebo obavy! Je dôvod iba na radosť!
@markus777 ty vole!!!! Toto su ake fantazmagorie.
Ake problemy moze mat take rocne dieta ked skuli okrem toho, ze ma nerovnomerne vyvinute ocne svaly. Farboslepost je vrodena ocna vada, pri ktorej su poskodene capiky na sietnici. z vidim ako ju liecis. Sivy zakal je dengeneracia sosovky podmiena vekom a genetikou. Zeleny zakal je zvyseny ocny tlak, ktory sposobi odumieranie sietnice a zaoaly spojiviek su infekcie.
To co za magot tieto kraviny spisal. Daj aspon jeho fotku.
@viestta Ľudia ako tento blázon vedia písať, ale nie čítať. Neodpovie na nič.
Choroba nám ukazuje, v čom sa máme zmeniť
Človek netuší, ako nesmierne inteligentne je utvorený svet v ktorom žije. A jedným z prejavov tejto neuveriteľnej inteligencie je choroba. Choroba, ako ten najpoctivejší, najpravdivejší a najpresnejší ukazovateľ nášho odklonu od stavu harmónie, ktorý je požiadavkou univerza.
Vnútorný, citový a myšlienkový život človeka je zákonitosťami univerza podriadený nevyhnutnosti zachovávania určitého, chceného stavu harmónie. Zachovávanie tejto harmónie sa potom na fyzickej úrovni tela prejavuje ako zdravie.
Ak však vo vnútornej, duševnej, citovej a myšlienkovej rovine dôjde k vybočeniu zo stavu harmónie a toto vybočenie trvá dlhšiu dobu, v telesnej rovine sa časom nevyhnutne prejaví ako choroba.
Vybočenie z požadovaného stavu vnútornej harmónie sa teda prejavuje disharmóniou fyzického tela, ktorú nazývame chorobou. Každá jednotlivá choroba je dokonalou signalizáciu toho, v čom konkrétne sme požadovaný stav harmónie dlhodobo prekračovali.
Choroba je našim najlepším priateľom, ktorý nás úprimne a pravdivo upozorňuje, v čom stojíme nesprávne, i keď to neraz býva upozornenie prísne a bolestné. Ak ho však príjmeme, ak sa ho vynasnažíme pochopiť a napokon aj vnútorne, duševne zrealizovať, čiže zmeniť sa lepšiemu, nastolíme opäť chcenú harmóniu, na základe ktorej sa choroba ako ukazovateľ disharmónie stane bezpredmetnou.
Predstavme si napríklad dva extrémy: na jednej strane nadmerný pohyb a na druhej strane nedostatok pohybu. Harmónia, čiže to pravé a správne sa nachádza presne uprostred. Je to presný stred medzi aktivitou a pasivitou.
Ak človek vybočí k nejakému extrému, trebárs k nadmernej aktivite a v tomto extréme dlhodobo zotrváva, príde časom choroba presne takého druhu, aby vytvorila určité protizávažie voči disharmónii nadmernej aktivity a prinútila človeka k zmierneniu tempa. Aby ho jednoducho postupne donútila korigovať extrém a priviedla ho k harmónii stredu, čiže k presnej rovnováhe medzi aktivitou a pasivitou.
Takto inteligentne pôsobí choroba. Človek by mal načúvať jej hlasu a nechať sa pochopením jej príznakov a samozrejme zjednaním nápravy priviesť k požadovanej harmónii.
A teraz buďme úplne konkrétni a povedzme si, čo nám o našej odchýlke od univerzom vyžadovaného stavu harmónie hovoria jednotlivé choroby:
Nespavosť poukazuje na neschopnosť odpútania sa od hmotného a na nedostatok odovzdanosti.
Nadmerná spavosť zase na únik z reality do sveta snov.
Bolesti hlavy poukazujú na preťažovanie mozgu nadmernou rozumovosťou, na príliš ambiciózne kombinovanie, na snahu preraziť múr hlavou, na kŕčovité hľadanie najvýhodnejšieho. Takýto dlhotrvajúci stav vedie k nedostatku vitálnej energie v mozgu s následnou mozgovou mŕtvicou.
Očné vady:
Krátkozrakosť – silná subjektivita a prehnané videnie detailov.
Ďalekozrakosť – nevidenie vlastného podielu v tom, čo je v živote pociťované ako negatívne. Nevidenie dôležitosti detailov.
Farbosleposť – slepota pre rozmanitosť života.
Škúlenie – nevidenie viacrozmernosti problémov.
Zápaly spojiviek – zatváranie očí pred konfliktami života.
Šedý zákal – nechce vidieť konfliktné situácie, aby ich nemusel riešiť.
Zelený zákal – vidí len to, čo vidieť chce.
Ušné vady:
Hluchota – nechce načúvať iným ľuďom, vlastnému vnútornému hlasu, precenenie svojej činnosti.
Hučanie v ušiach – pri vytváraní vlastného názoru nadmerné preberanie názorov iných.
Hlasivky – viac hovorí, než by mal.
Chrbtica – nedostatok hrdosti a priamosti ducha.
Bolesti v krížoch – skutočné, alebo domnelé preťaženie.
Nohy:
Celková slabosť – pohodlnosť, strata chuti poznávať nové.
Kolená – nedostatok pokory a schopnosti učiť sa.
Členky – nadmerný, alebo nedostatočný pocit životnej istoty.
Bedrové kĺby – pohodlnosť ducha.
Kŕčové žily – záľuba v stereotype života.
Pľúca – smútok, neradostné prijímanie životnej sily dychom, podvedomá snaha obmedzovať slobodu iných.
Astma – chce len prijímať a nevydávať. Nadutosť, snaha o dominanciu, snaha oddeľovať sa od iných, nadmerná štítivosť a čistotnosť.
Zuby:
Paradentóza – zníženie vôle bojovať so životom, strata sebaistoty.
Nechutenstvo – nedostatok radosti zo života, strach zo sexuality.
Choroby žalúdka – odmietanie niektorých stránok života, nedostatok odovzdanosti.
Slinivka, tenké črevo – existenčné strachy, nadbytok analýzy a kritiky.
Zápcha – materiálna pripútanosť snaha hromadiť materiálne.
Kolika – snaha zapáčiť sa niekomu za každú cenu, strach zo znepáčenia.
Cukrovka – nevďačnosť za sladké stránky života. Nositeľ žne stav nepociťovania telesnej lásky, čo sa prejavuje kyslou povahou.
Choroby pečene – nevyrovnanosť duchovného rozlišovania a hodnotenia, rýchle prechádzanie do extrémov, niečoho v živote veľa a niečoho málo, premrštené priania a ideály, Nereálne hodnotenie sveta, nezladenosť svetonázoru.
Choroby žlčníka – skrývaný hnev a agresivita.
Obličky – porucha ľudského spolunažívania. Nesplynutie so spoločnosťou, porucha komunikácie medzi ľuďmi.
Kamene – potlačená agresivita, nerozlišovanie dobrého, zlého, potrebného a nepotrebného.
Chorí na obličky nevidia svoju roľu v problémoch s druhými, nevidia seba samých v chybách druhých, nezbavujú sa prežitého.
Močový mechúr – človek sa cíti trvalo v tlaku.
Menštruačné problémy – potlačovanie ženskej role, ženskosti.
Impotencia mužov – nepochopenie a necenenie si ženskosti.
Vysoký krvný tlak – obavy z nesplnenia budúcich úloh, chýba pracovná sebadôvera, psychické preťaženie.
Nízky krvný tlak – nechuť čeliť životným úlohám, nedostatok sebapresadenia, nedostatok sebavedomia.
Ruky – úrazy – znížená schopnosť praktického jednania, zmocňovania sa úloh, ktoré prináša život. Nedostatočná alebo vadná tvorivosť.
Ďalej uvádzam už len veľmi stručný prehľad ďalších psychosomatických vzťahov:
Krv – životná sila, vitalita.
Hrubé črevo – nevedomie, lakomosť.
Tenké črevo – spracovanie dojmov, analýza.
Krk – strach.
Koža – ohraničenie, normy, kontakt.
Srdce – schopnosť lásky, emócie.
Kosti – pevnosť, plnenie noriem.
Žalúdok – pocit, schopnosť prijímania.
Ústa – pripravenosť prijímať.
Uši – poslušnosť.
Ak si zadáte do internetového prehliadača slová „duchovné príčiny chorôb“, nájdete príčiny každej choroby, ale zároveň i ukázanie spôsobu, ako sa duševne zmeniť, a tým chorobu eliminovať. Návšteva lekára nie je samozrejme zakázaná, avšak lekár lieči len fyzické príznaky choroby, zatiaľ čo na každom človeku záleží, aby on sám odstránil jej vnútorné duševné príčiny.