Husákove deti: Generácia, ktorá dnes len platí a nikoho nezaujíma

@0silvia0 ono to bolo aj tým ,že som sa v 18 vydala🤦. Nám pridelili byt tesne pred 17 novembrom. Ešte aj novomanzelskú pôžičku sme chytili. Keď by sme sa brali o dva roky neskôr už by sme tiež nič nedostali. Ale ver mi, že v tomto prípade ten byt za to nestál🙃

@tetapetra ty si napisala vseobecne, ze husakove deti dostali zadara do huby. A v zatvorke si napisala, ze nie vsetky husakove deti cakaju. To su dve odlisne veci. Dostat a cakat. S prvou castou nesuhlasim, lebo nie, nedostali zadara do huby. S druhou castou mozeme suhlasit, ze nie vsetky husakove deti cakaju, aj ked neviem co nie vsetky deti cakaju.

@0silvia0 čakajú v zmysle, že sa o nich niekto postará... Svojim spôsobom je to myslené všeobecne.

@tetapetra prikláňam sa názorovo k @0silvia0….. o rok 50ka, v prac. procese od 18ky. Nám nikto zadarmo do huby nic nedal, všetko vydreté. Keď som sa chcela posunúť, chodila som externe 5r na VŠ, kde som platila 17 000sk ročne pri mojom vtedy niečo cez 3000sk plate - a bola to štátna škola, ktorá si to však vedela takto podchytiť. Byt?? Nedal nam stat, ani rodičia, ani družstevný sme neodkupovali. Brali sme prvú hypotéku so 6,5% úrokom. A to všetko bez podpory štátu, žiadne príspevky, dávky….
Áno, vlastným úsilím posunuli sme sa s mužom, ale napriek tomu aktuálnu hypotéku budem platiť do mojej 70ky.
Nesťažujem sa, nebedakam len ozrejmujem….a v podstate autorke rozumiem.

@pomoni písala som nie všetci, aby som nebola chytana za slovíčka. Čast z nich výhody mala.

@tetapetra len tých bolo žalostne malo. Hej vždy boli výhody napr v štátnej správe, na správnych miestach…. A vlastne to je aj teraz prostr.nejakych príspevkov na bývanie, cestovanie a pod. Ale napr.ja som odpracovala 20r v štátnej správe ako “civil”, a na tých sa žiadne výhody či úľavy nevzťahovali.
No každý si voli sám, rozhoduje o svojom živote, povolaní - takze sťažovať by sa nikto nemal. Aj keď - soc. systém je tu veeelmi využívaný a zneužívaný a vôbec tým nemierim na dôchodcov.

Len pre upresnenie všetkým. Husákove deti su deti narodené v čase normalizácie, čiže PO 69 roku. V sedemdesiatych rokoch, vďaka masívnej panelovej výstavbe, budovaniu škôl, škôlok, nastalo prudké zvýšenie pôrodnosti. Sú to deti sedemdesiatych rokov. V roku 1989 mali od 19 do 9 rokov 😏 Koľkí teda ešte stihli "byty zadarmo"? Môj muž bol prvák na VŠ, ja som končila základku. Keď sme sa spoznali, žiadne byty a ani žiadne dostupné úvery, či hypotéky, aj keď sme chceli. Nič. Práve sa rozbehla brutálna nezamestnanosť, padli štátne podniky, družstvá, začalo sa privatizovať. Mnoho našich spolužiakov muselo odísť zo svojho odboru muklovať do zahraničia. Nie preto, lebo tu zle zarobili. Preto, lebo ŽIADNA PRÁCA NEBOLA. Vrátili sa ako slobodní tridsiatnici, ktorí si len začali zakladať rodiny. Aby platili dane tu, kde na nich se.ie pes. A nie domov, k mamkinej sukni, pekne sme sa osamostatnili, nezdieľali svoj preťažký život na instagrame, vychovávali deti bez MK 😏 a bez frflania. Áno, každá generácia je nejaká, a aj my sme veľmi špecifická a dosť silná. Riešime dosť tvrdé detstvo a zranenia z neho a zároveň posilňujeme naše krehké "vločky". Budem rada, ak sa nejakého dôchodku vôbec dožijem. Nastresovala som sa a narobila za dva životy 🫤 a nemám z toho nič

Len pre upresnenie všetkým. Husákove deti su deti narodené v čase normalizácie, čiže PO 69 roku. V sedemdesiatych rokoch, vďaka masívnej panelovej výstavbe, budovaniu škôl, škôlok, nastalo prudké zvýšenie pôrodnosti. Sú to deti sedemdesiatych rokov. V roku 1989 mali od 19 do 9 rokov 😏 Koľkí teda ešte stihli "byty zadarmo"? Môj muž bol prvák na VŠ, ja som končila základku. Keď sme sa spoznali, žiadne byty a ani žiadne dostupné úvery, či hypotéky, aj keď sme chceli. Nič. Práve sa rozbehla brutálna nezamestnanosť, padli štátne podniky, družstvá, začalo sa privatizovať. Mnoho našich spolužiakov muselo odísť zo svojho odboru muklovať do zahraničia. Nie preto, lebo tu zle zarobili. Preto, lebo ŽIADNA PRÁCA NEBOLA. Vrátili sa ako slobodní tridsiatnici, ktorí si len začali zakladať rodiny. Aby platili dane tu, kde na nich se.ie pes. A nie domov, k mamkinej sukni, pekne sme sa osamostatnili, nezdieľali svoj preťažký život na instagrame, vychovávali deti bez MK 😏 a bez frflania. Áno, každá generácia je nejaká, a aj my sme veľmi špecifická a dosť silná. Riešime dosť tvrdé detstvo a zranenia z neho a zároveň posilňujeme naše krehké "vločky". Budem rada, ak sa nejakého dôchodku vôbec dožijem. Nastresovala som sa a narobila za dva životy 🫤 a nemám z toho nič

Mám 67 rokov, do dôchodku som išla vo veku 61 rokov a 7 mesiacov. Patrím do vekovej kategórie, ktorej sa zabudlo odpočítať 1/2 roka na skorší odchod do dôchodku za druhé dieťa. Prvá dcéra nar. 1981, MD platená 1/2 roka, potom nasledoval rod. príspevok, ale bez akéhokoľvek peňažného príspevku, takže od 1 roku dcéry som išla späť do zamestnania. Druhá dcéra nar. 1988, vtedy sa už vyplácal v akejsi sume príspevok do 3 rokov veku dieťaťa. Dcéra mala od 4 mesiacov atopický ekzém s pridruženou prieduškovou astmou, no žiaden rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa neexistoval, od 3 rokov išla do škôlky. Obidve dcéry majú VŠ vzdelanie a sú už dávno samostatné.
Odrobila som celkovo okolo 43 rokov, z toho väčšiu polovicu som bola zamestnaná v štátnej správe. Keď bol predsedom vlády p. Mečiar, bol prijatý zákon, že všetci štátny zamestnanci musia k akémusi dátumu mať ukončený I. alebo II. stupeň VŠ, v opačnom prípade výpoveď. Tak som, ako aj veľa mojich kolegov, začala externe študovať a ako 52 ročná som ukončila II. stupeň VŠ. Stálo ma to neskutočné peniaze vzhľadom na výšku môjho príjmu, neskutočne veľa energie a času, ale bola som na seba hrdá, že som to zvládla.
Dôchodok mi bol vypočítaný na necelých 600 € kompenzáciami sa mi o niečo zvýšil. No nesťažovala som sa, nikdy som nebalila kufre s úmyslom odísť do zahraničia, aj keď som mala a mám rodinu, či v USA, či vo Švajčiarsku, lebo som si uvedomovala, že všade je "chlieb o dvoch kôrkach."
Dôchodok si užívam, aj keď sa pridružili choroby, cestujem, venujem sa svojej domácnosti, záhrade, maľujem obrazy, vyrábam rôzne dekorácie do záhrady, ako aj domácnosti.
Čo je však hlavné, nepodlieham čiernym myšlienkam, čo bude v budúcnosti, žijem prítomnosťou a teším sa zo života.

@nika1971 nestihla som dopísať.
@ibatanecnica pomaly sa vekom dotahujem aj na teba. Nesťažujem sa. Presne ako ty. Poznám, takých čo stihli ešte "využiť" byty zadara.

@pomoni písala som nie všetci, aby som nebola chytana za slovíčka. Čast z nich výhody mala.

Len pre upresnenie všetkým. Husákove deti su deti narodené v čase normalizácie, čiže PO 69 roku. V sedemdesiatych rokoch, vďaka masívnej panelovej výstavbe, budovaniu škôl, škôlok, nastalo prudké zvýšenie pôrodnosti. Sú to deti sedemdesiatych rokov. V roku 1989 mali od 19 do 9 rokov 😏 Koľkí teda ešte stihli "byty zadarmo"? Môj muž bol prvák na VŠ, ja som končila základku. Keď sme sa spoznali, žiadne byty a ani žiadne dostupné úvery, či hypotéky, aj keď sme chceli. Nič. Práve sa rozbehla brutálna nezamestnanosť, padli štátne podniky, družstvá, začalo sa privatizovať. Mnoho našich spolužiakov muselo odísť zo svojho odboru muklovať do zahraničia. Nie preto, lebo tu zle zarobili. Preto, lebo ŽIADNA PRÁCA NEBOLA. Vrátili sa ako slobodní tridsiatnici, ktorí si len začali zakladať rodiny. Aby platili dane tu, kde na nich se.ie pes. A nie domov, k mamkinej sukni, pekne sme sa osamostatnili, nezdieľali svoj preťažký život na instagrame, vychovávali deti bez MK 😏 a bez frflania. Áno, každá generácia je nejaká, a aj my sme veľmi špecifická a dosť silná. Riešime dosť tvrdé detstvo a zranenia z neho a zároveň posilňujeme naše krehké "vločky". Budem rada, ak sa nejakého dôchodku vôbec dožijem. Nastresovala som sa a narobila za dva životy 🫤 a nemám z toho nič

Mám 67 rokov, do dôchodku som išla vo veku 61 rokov a 7 mesiacov. Patrím do vekovej kategórie, ktorej sa zabudlo odpočítať 1/2 roka na skorší odchod do dôchodku za druhé dieťa. Prvá dcéra nar. 1981, MD platená 1/2 roka, potom nasledoval rod. príspevok, ale bez akéhokoľvek peňažného príspevku, takže od 1 roku dcéry som išla späť do zamestnania. Druhá dcéra nar. 1988, vtedy sa už vyplácal v akejsi sume príspevok do 3 rokov veku dieťaťa. Dcéra mala od 4 mesiacov atopický ekzém s pridruženou prieduškovou astmou, no žiaden rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa neexistoval, od 3 rokov išla do škôlky. Obidve dcéry majú VŠ vzdelanie a sú už dávno samostatné.
Odrobila som celkovo okolo 43 rokov, z toho väčšiu polovicu som bola zamestnaná v štátnej správe. Keď bol predsedom vlády p. Mečiar, bol prijatý zákon, že všetci štátny zamestnanci musia k akémusi dátumu mať ukončený I. alebo II. stupeň VŠ, v opačnom prípade výpoveď. Tak som, ako aj veľa mojich kolegov, začala externe študovať a ako 52 ročná som ukončila II. stupeň VŠ. Stálo ma to neskutočné peniaze vzhľadom na výšku môjho príjmu, neskutočne veľa energie a času, ale bola som na seba hrdá, že som to zvládla.
Dôchodok mi bol vypočítaný na necelých 600 € kompenzáciami sa mi o niečo zvýšil. No nesťažovala som sa, nikdy som nebalila kufre s úmyslom odísť do zahraničia, aj keď som mala a mám rodinu, či v USA, či vo Švajčiarsku, lebo som si uvedomovala, že všade je "chlieb o dvoch kôrkach."
Dôchodok si užívam, aj keď sa pridružili choroby, cestujem, venujem sa svojej domácnosti, záhrade, maľujem obrazy, vyrábam rôzne dekorácie do záhrady, ako aj domácnosti.
Čo je však hlavné, nepodlieham čiernym myšlienkam, čo bude v budúcnosti, žijem prítomnosťou a teším sa zo života.

Mám 67 rokov, do dôchodku som išla vo veku 61 rokov a 7 mesiacov. Patrím do vekovej kategórie, ktorej sa zabudlo odpočítať 1/2 roka na skorší odchod do dôchodku za druhé dieťa. Prvá dcéra nar. 1981, MD platená 1/2 roka, potom nasledoval rod. príspevok, ale bez akéhokoľvek peňažného príspevku, takže od 1 roku dcéry som išla späť do zamestnania. Druhá dcéra nar. 1988, vtedy sa už vyplácal v akejsi sume príspevok do 3 rokov veku dieťaťa. Dcéra mala od 4 mesiacov atopický ekzém s pridruženou prieduškovou astmou, no žiaden rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa neexistoval, od 3 rokov išla do škôlky. Obidve dcéry majú VŠ vzdelanie a sú už dávno samostatné.
Odrobila som celkovo okolo 43 rokov, z toho väčšiu polovicu som bola zamestnaná v štátnej správe. Keď bol predsedom vlády p. Mečiar, bol prijatý zákon, že všetci štátny zamestnanci musia k akémusi dátumu mať ukončený I. alebo II. stupeň VŠ, v opačnom prípade výpoveď. Tak som, ako aj veľa mojich kolegov, začala externe študovať a ako 52 ročná som ukončila II. stupeň VŠ. Stálo ma to neskutočné peniaze vzhľadom na výšku môjho príjmu, neskutočne veľa energie a času, ale bola som na seba hrdá, že som to zvládla.
Dôchodok mi bol vypočítaný na necelých 600 € kompenzáciami sa mi o niečo zvýšil. No nesťažovala som sa, nikdy som nebalila kufre s úmyslom odísť do zahraničia, aj keď som mala a mám rodinu, či v USA, či vo Švajčiarsku, lebo som si uvedomovala, že všade je "chlieb o dvoch kôrkach."
Dôchodok si užívam, aj keď sa pridružili choroby, cestujem, venujem sa svojej domácnosti, záhrade, maľujem obrazy, vyrábam rôzne dekorácie do záhrady, ako aj domácnosti.
Čo je však hlavné, nepodlieham čiernym myšlienkam, čo bude v budúcnosti, žijem prítomnosťou a teším sa zo života.

Mám 67 rokov, do dôchodku som išla vo veku 61 rokov a 7 mesiacov. Patrím do vekovej kategórie, ktorej sa zabudlo odpočítať 1/2 roka na skorší odchod do dôchodku za druhé dieťa. Prvá dcéra nar. 1981, MD platená 1/2 roka, potom nasledoval rod. príspevok, ale bez akéhokoľvek peňažného príspevku, takže od 1 roku dcéry som išla späť do zamestnania. Druhá dcéra nar. 1988, vtedy sa už vyplácal v akejsi sume príspevok do 3 rokov veku dieťaťa. Dcéra mala od 4 mesiacov atopický ekzém s pridruženou prieduškovou astmou, no žiaden rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa neexistoval, od 3 rokov išla do škôlky. Obidve dcéry majú VŠ vzdelanie a sú už dávno samostatné.
Odrobila som celkovo okolo 43 rokov, z toho väčšiu polovicu som bola zamestnaná v štátnej správe. Keď bol predsedom vlády p. Mečiar, bol prijatý zákon, že všetci štátny zamestnanci musia k akémusi dátumu mať ukončený I. alebo II. stupeň VŠ, v opačnom prípade výpoveď. Tak som, ako aj veľa mojich kolegov, začala externe študovať a ako 52 ročná som ukončila II. stupeň VŠ. Stálo ma to neskutočné peniaze vzhľadom na výšku môjho príjmu, neskutočne veľa energie a času, ale bola som na seba hrdá, že som to zvládla.
Dôchodok mi bol vypočítaný na necelých 600 € kompenzáciami sa mi o niečo zvýšil. No nesťažovala som sa, nikdy som nebalila kufre s úmyslom odísť do zahraničia, aj keď som mala a mám rodinu, či v USA, či vo Švajčiarsku, lebo som si uvedomovala, že všade je "chlieb o dvoch kôrkach."
Dôchodok si užívam, aj keď sa pridružili choroby, cestujem, venujem sa svojej domácnosti, záhrade, maľujem obrazy, vyrábam rôzne dekorácie do záhrady, ako aj domácnosti.
Čo je však hlavné, nepodlieham čiernym myšlienkam, čo bude v budúcnosti, žijem prítomnosťou a teším sa zo života.

@daseng tie vysoké školy dali aby dohodili študentov súkromným VŠ ktoré si založili ich kamaráti.