• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Interrupcia - voľná diskusia

24. apríla 2017 
ešte by som predsa niečo dodala (odporučili mi v inej téme, že sa to hodí aj sem):

k tým UPT-čkam, ...jaj, toto je moja boľavá téma...aj kvôli tomu robím toto, čo robím...vždy a za každých okolností som proti UPT (nie proti ženám, ktoré to urobia... :frowning2: ) a vždy som to tak aj prezentovala (dokonca veľmi verejne aj počas svojej "zdravotníckej" praxe..., každý to o mne vedel, že som bojovník proti UPT), zároveň sa však očakávala (resp, sama od seba som očakávala), že preto aj niečo spravím, že nebudem len slovne bojovať proti zabíjaniu najbezbrannejších, že ich bude "zachraňovať"-aspoň takýmto spôsobom...že budem "ďakovať" matkám za to, že dieťatko porodia a "ja sa im oňho postarám"..., preto máme detičky, ktoré matky nechceli... chcem ich milovať (milujem ich) ako svoje, pretože chcem, aby ukázali svetu, že mu majú čo dať i napriek tomu, že matky ich nechceli, chceli ísť na potrat, ale napokon im dovolili narodiť sa...a tieto detičky (zatiaľ všetkých sedem, čo sme mali doteraz) sú naozaj JEDINEČNÉ... :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: ...všetky sú nesmierne vďačné, láskavé, milujúce a každé jedno má nejakú špeciálnu charizmu... VĎAKA BOHU, ŽE SA mohli narodiť...
a pokiaľ viem, k tej zákonnej stránke: v prípade postihnutia je dovolené UPT do 24 týždňa... vtedy to však už neprebieha klasickým kyretom, ale (hrozná už len predstava... ) zabitím plodu slaným roztokom pichaným priamo do brucha a následným vyvovalním pôrodu v klasických pôrodných bolestiach... :frowning2: ...
a toto je aj jeden z momentov, ktorý som ja nepriamo zažila..., keď som ležala v nemocnici pred pôrodom najstaršieho syna...ach, nikto na oddelní v tú noc, keď zomieralo bábätko v bruchu jednej matky, nikto na oddelení nespal, všetci sme cítili, ako sa tam vznáša akýsi "prízrak smrti"... :pensive: (a maternica matky, ktorá mala byť kolískou bola zrazu rakvičkou... :cry: )..
prepáčte... :pensive: , nechcela som tu zaniesť divnú atmosféru..., len som musela objasniť svoje dôvody, prečo nenávidím zabíjanie bezbranných...ešte raz prepáčte... :pensive:
2. jan 2009 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Magimary-super prispevok :pensive:
2. jan 2009 o 10:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Magimary, pokiaľ sa situácia s adopciami a najmä s detskými domovmi natoľko za tých niekoľko rokov čo to nesledujem zmenila, tak si s radosťou uznávam chybu a ospravedlňujem sa za predošlé príspevky... je fajn, že to tak je a najmä že je viac takých profi rodín ako ste Vy :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
...a k UPT zo zdravotných dôvodov dieťatka... neviem si to predstaviť ani do 12tt nie to ešte keď už bábätko mamina cíti :frowning2: :cry: :cry: :cry: z tohto dôvodu som na tie kadejaké testy ani nešla-... resp. som nechcela vedieť výsledky...
2. jan 2009 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
magimary- tvoja odpoved bola uplne super, ani to neviem slovami vysvetlit...Dufam, ze si tvojim prispevkom otvorila niektorym oci, a zatvorila usta. Uplne trefne, vycerpavajuce... :wink:

aviril- si moja krvna skupina, presne tymi istymi slovami ako ty, som to opisala aj ja... :wink:
2. jan 2009 o 12:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Magimary, taká som rada, že sem chodíš :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:

Mňa veľmi oslovili slová matky Terezy z Kalkaty, ktorá sa vyjadrila, že na svete nikdy nebude mier, pokiaľ budú niekde matky zabíjať svoje vlastné deti :frowning2: Všetko zlo totiž vychádza z vnútra človeka...
2. jan 2009 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maji, mna oslovili slová: "ujímajte sa sirot a vdov"... :wink: a kedze na vdovy si netrúfam, sluzim ako viem... :dizzy_face:

sue, myslím, ze tato vec sa ozaj pohla o hodný kus dopredu / a verím, ze sa este pohne-o to sa posnažíme... :wink: /...dokonca sme v tomto predbehli aj "bratov čechov"... :wink: a fakt je to nepomerná zmena oproti tomu, co bolo ked som ja este pred 12 rokmi praxovala v dojčaku... naštastie... :wink: ...
2. jan 2009 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Magimary-supeeeer :slight_smile: Asi by sa malo o tom viac hovorit-aj v mediach
2. jan 2009 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maja,tak prene ta myslienka od matky Terezy napadla aj mna.Suhlasim s vami.
magimary si nam DAROM :dizzy_face:
2. jan 2009 o 14:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
rada by som sa vyjadrila k pár názorom, čo tu odzneli

- my máme dve z troch neplánovaných detí a interupcia nás nenapadla nikdy. nedokázali by sme to urobiť, pretože sa ľúbime.
- veľmi silno si myslím, že tehotenstvo je záležitosť oboch partnerov. škoda, že to muži nechápu a rozhodujú sa, či so ženou /dieťaťom/ ostanú alebo nie. toto ja nikdy nepochopím.
- my sa nachádzame a hlavne sme sa nachádzali v zlých finančných podmienkach.
- je mi ľúto, že táto konzumná spoločnosť 20.ho a 21.storočia poskytuje vôbec možnosť uvažovať nad interupciou. dôvody ako nemám dokončenú školu, frajer ma nechal, mám len 18 ja neuznávam. my sme tiež nemali na ružiach ustlané a narodením dieťaťa sa život nekončí, ani u ambicióznych ľudí. veď práve tak môžu dokázať, čo v nich je.
- kamarátka sa prihlásila na vysokú v 30-ke, ked čakala druhé dieťa a nechal ju partner. do školy cestuje s miminkom, ktoré kojí cez celú českú republiku. tak prečo by to nezvládli ženy, ktoré sú do takej situácie donútene okolnosťami, keď to zvládnu iné aj dobrovolne????
- mám kamarátky, ktoré šli na interupciu, rešpektujem ich rozhodnutie, ale nikdy ho nepochopím.
- nepáčia sa mi slová, že keď nechce dieťa, tak nech sa chráni. ja som sa chranila tabletkami a aj tak som otehotnela.
- chcela by som byť silná ako magimary
- v poslednom tehotenstve som prišla o jedno s detičiek a tak sme zrušili všetky testy, ktoré sme predtým podpísali, bolo nám jedno, aké dieťatko sa narodí, chceli sme len, aby som ho šťastne donosila. a to bolo neplánované a maximálne v nevhodnom čase
- kamarátka týžden pred rozvodom zistila, že čaká druhé dieťa a požiadala o UPT. ja som ju vôbec nechápala. našťastie ju odmietli pre vysoké štádium. pretlka sa, ale s čistým svädomím.
- myslím, že taká 18ka ani nevie, do čoho ide, navyše, keď jej to tak prezentuje vlastná mama, že o nič nejde. horšie to prežívajú ženy, ktoré už deti majú.
- že alkoholičky bijú deti? tak nech sa konzumná spoločnosť o nich postará! starajú sa a vyšetrujú rodiny, ktorým zomrelo dieťa na SIDS a kašlú na rodiny, kde deti hladujú a sú bité :cry:
-
2. jan 2009 o 15:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
magimary :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: máš môj úprimný a ničím neohraničený obdiv :dizzy_face: :dizzy_face:

luciauk, presne tak, ako hovoríš... :wink:

Ja som zááááááásadne na 100000% proti potratom..Teraz som na materskej, ale v práci som od niektorých, skôr mladších kolegýň nemala pochopenie..Vlastne som sa snažila pochopiť ich myšlienku, že sex medzi nimi a partnerom, medzi nimi a kamarátmi navzájom-skrátka krížom-krážom na večierku je vlastne záľuba a je to úplne normálne...Ak sa stane "nepríjemná nehoda", tak je úplne bežné, že sa "toho" zbavia..Aj keď som im to vysvetľovala, zbytočné..Na materinským citom a zdravým rozumom prevládali rozmary, blahobyt, kariéra... :unamused:

Ako som už v iných témach spomínala, tiež sme sa brali ako mladé uchá, s "holým zadkom"I keď sme spolu chodili 4 roky, nikto nečakal, že by sme čakali bábo..Myšlienku na potrat sme si ani nepripustili-a rodičia ju radikálne odmietli tiež..ale vďaka Pánu Bohu, sme sa z toho dokonale za veľmi krátky čas vylízali.. :slight_smile: Narodila sa dcérka, začali sme bývať vo svojom a manžel získal dobrú prácu..

Preto si myslím, že každému sa v živote vráti všetko, čo kedy pre druhého urobil zlé alebo dobré..Ženy, ktoré sa hrdia tým, že nemali výčitky svedomia po potrate, alebo razia myšlienku, že potrat je humánejší, ako dieťa porodiť a stratiť tým prácu, nemať peniaze, alebo že by dieťa trpelo nedostatkom oblečenia, hračiek...atď,,,je vlastne sebaobrana pred ich vlastným svedomím..Čím sa tvária sebavedomejšie, čím viacej vykrikujú do sveta, že potrat nie je nič zlé, čím sa viacej hádajú, obhajujú a útočia..tým viacej trpia, vidia prízraky vo svojej vlastnej duši, prekrikujú vlastné svedomie...A najhoršie je, že to dieťatko, ktoré si dali zobrať-zostáva stále pri nich, na celý život-i keď iba jeho dušička-a to bolí a nikdy neprestane... :unamused: :unamused:
2. jan 2009 o 16:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maruschka, neviem neviem. mám kamarátku, ktorá šla na UPT, potom si našla super priatela, ktorý miluje jej dieťa z predchádzajúceho vzťahu a sú veľmi šťastní....

poznám ženy, ktoré odložili VŠ, ktoré napriek opusteniu partnera našli ešte lepšieho tatina pre svoje dieťa, ale aj také, ktorých tatino sa neskôr spamätal a o dieťa sa stará. môj bratanec donútil kolegyňu ktorú priviedol do druhého stavu neísť na UPT, dieťa si brával 3x do týždňa aj na noc, no, musím povedať, že sa staral príkladnejšie ako mnohí manželia, ktorý dieťa akože chceli. keď sa chce, tak sa dá aj o dieťa postarať, aj nájsť výhovorka a ospravedlnenie pre UPT.
2. jan 2009 o 17:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luciauk, pre mňa neexistuje dostatočne dobrý dôvod a ospravedlnenie pre potrat..Ani rozvratené manželstvo, ani finančné problémy, ani nič iné..Ja by som na potrat nikdy,nikdy,nikdy neišla..

Keď sme čakali prvú dcérku/tú neplánovanú :grinning: /, vyšli mi zlé výsledky a musela som ísť na amniocentézu..bolo nás tam 7 na izbe-ja najmladšia, všetko staršie ženy s rôznymi osudmi, s rôznymi rodinami, s rôznymi diagnózami..jedna mala dokonca niekoľkonásobný výskyt mentálnej retardácie v svojej blízkej rodine..samozrejme sa tam jednalo o to, či budú bábätká zdravé..A mali sme 3 dni na to, aby sme sa porozprávali, čo by sme robili, keby nám zistili, že je bábätko postihnuté, choré..či by sme si ho dali zobrať.Ani jedna z nás by si ho nedala zobrať-aj keby sa malo narodiť choré..A veru, boli to 3 dlhé týždne strachu o bábo-u každej z nás, pokiaľ nám neprišli výsledky z genetestov..Chvala Bohu, všetko bolo v poriadku, ale vidíš, ani choroba dieťaťa nás neprinútila rozmýšlať nad potratom... :wink:
2. jan 2009 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maruschka, ved ani ja nie som za. len som ti chcela povedať, že nie vždy sa asi ľudom vráti to, čo napáchajú.
2. jan 2009 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luciauk, udalosti v mojom okolí za posledné 2 roky ma utvrdili v tom, že zlo sa vždy vráti 10 násobne..A veru, najskôr som tomu nechcela veriť, ale keď som sa nad tým začala zamýšlať a sledovať tie udalosti, čo sa diali v našej ulici, nestíhala som oči otvárať, ako to je na tomto svete zariadené..Takže som presvedčená, že skôr, či neskôr sa všetko vráti-dobré za dobré, zlé za zlé.... :wink:
2. jan 2009 o 18:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby....nestiham vsetko precitat....ale som videla UPT na vlastne oci....16 rocne decko....mame povedala ze berie tabletky, ale klamala....tak skoncila tam.......ked ju uspali, anesteziologicka povedala ze ma chut ju prefackat ze toto nikdy nepochopi..... vydrzala som tam takmer dokonca...potom som vysla von a takmer som sa pogrcala...

moji krstni si adoptovali dcerku...cakali na to 11 rokov.....ale maju ju...jej pravej matke rodicia prikazali aby dala dieta na adopciu...boli to nejaki zazobanci, viac nevieme...

moja kamaratka isla na UPT...lebo jej mama ju k tomu donutila ze ju vyhodi z domu...a to nie su nejaki asociali...nastastie druhykrat sa nevzdala a ma krasne dievcatko

nechapem aj tych "starych rodicov"..ved moji rodicia aj svokrovci ziaria stastim... :unamused:
2. jan 2009 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moji rodicia boli tiez soknuti :sweat_smile: ked sa dozvedeli novinku ze budu babka a dedko,ale vzali to v klude s chladnou hlavou i ked boli samozrejme obavy-ako to zvladneme-obaja studenti VS-a zvladli sme :pensive:
2. jan 2009 o 22:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moja sestra čaká štvrté bábenko... keď zistila, že je tehotná, chvíľu jej trvalo, kým to "rozchodila"... Ale ani náhodou nepomyslela na interupciu... /vo februári nám zomrel ocko a brali sme to ako dar..., aj keď sestra konštatovala, že ho mohol dať mne :slight_smile: / Potom jej vyšli zlé AFP testy, bola na aminocentéze... našťastie sa rozhodovať nemusela.... neviem ako by to dopadlo a ani to nechcem domyslieť...
Môj bratranec čakajú s manželkou tretie dieťa, majú tiež zlé výsledky testou, na aminocentézu nepmýšľajú, pretože ak by bol výsledok akýkoľvek sú rozhodnutí dieťatko si nechať...
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre UPT si netrúfam súdiť... nemyslím, že to majú ľahké... Ja by som na UPT nikdy nešla /možno preto, že naše deti boli doslova "odmakané"... a o to prvé som prišla.../
Myslím si, že pri rozhodovaní je toľko vecí o ktorých budúca "matka" rozmýšľa, že zhrnúť ich do vety: "Nemám dokončenú školu"... je len zjednodušením...
2. jan 2009 o 22:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tutifruti-suhlas :pensive:
2. jan 2009 o 22:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maruschka, súhlasím s Tvojim prvým príspevkom (a aj ostatnými,a le v prvom je vysvetlené všetko :wink: )
a ďakujem... :pensive:
ale nemyslím si, že robím niečo až tak špeciálne... robím len to, čo vy...milujem deti... tak ako vy...
a idem za svojim snom...

moja švagrinka s bratom tiež čakajú štvrté... a nie sú na tom nijako dobre...ale na UPT by v živote ani nepomysleli...
2. jan 2009 o 22:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a ešte som zabudla, kamarátka bola na amnio kvôli zlým AFP-čkam a vyšlo jej, že sa narodí dievčatko s Dawnovým sy... veľa sa trápila, mnohí naňu tlačili, nech ho dá preč (mala doma ešte prvé a malinké bábo), bola dlho v strese, ale odolala tlakom
a keď sa jej narodilo bábo, bol to chlapček a úplne zdravý... :fearful: :wink: :dizzy_face:
2. jan 2009 o 22:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pridam sa ..som proti potratom..mala som 2 spontanne a jeden zamlknuty potrat a dodnes sa neviem z toho poriadne spamatat...bol to najhorsi zazitok, isla som na ultrazvuk ze uvidim svoje babatko a miesto toho mi dr. oznamila ze " je mi luto ale babatko nezije" teraz to povedat manzelovi, mame..vsetci cakali ze pridem z dobrou spravou a toto fakt nikto necakal. bola to hrozne, ked som maleho videla ako si len tak plava vo mne bez pohnutia...na druhy den este robili kontrolny ultrazvuk. predomnou tam bola mamina a dr. pustil odozvu srdiecka..plakala som, lebo moje babatko nemalo ziadnu odozvu..dost dlho som sa z toho spavatavala...
neviem si to ani predstavit ze zena ide dobrovolne na potrat...jeden den citi ze je plna a na druhy den citi prazdno, ale bolestne prazdo....a tie vycitky o tom sa nehovori ze potrat nie je riesenie ale zhorsenie, vela zien potom skonci n a psychiatrii a nevie sa stym vyrovnat. dieta nie je nador...

a neuznavam ze zena ma pravo si vybrat...ma pravo si vybrat ci z nieky vleze do postele alebo nie...ale nie ze uzivajme si a ak tak...
je mala ucta k zivotu, uz chcu detom v skolach tlacit do hlavi, ze je normalne striedat partnerov a vyskusat vsetko a ake ochrany existuju, ale nehovori sa o vztahoch o laske vpravom zmysle slova a o manzelstve..
2. jan 2009 o 23:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorry, nedá mi to a musím edšte jeden príbeh, downov syndr´m potvrdený pri amnio:
Ešte minulý rok by som tvrdila, že downik je downik a je to jednoznačné (či už podľa čiary, či už podľa viditeľlných znakov alebo podľa genetiky...), no teraz už to nenapíšem...!
Mám dobrú kamarátku, ktorej sa narodil synček, cca tak ako "naše" dvojičky, takže sme spolu kočíkovali, komentovali výviny našich deti a tak -no u nej bol problem ešte pred narodením, resp. uu jej synčeka-robili jej amniocentázu, lebo mala zlé výsledky AFP (AFP-alfafetoproteiny vyšli na "morbus down"-potrebovali potvrdiť z amnio, ale žiaľ aj tam vyšlo "MB"... )-jej muž ju vtedy veľmi odhováral od toho, aby to donosila (bolo to už ich tretie behom troch rokov) a dosť naňu tlačil-bola v strese, ale napokon sa rozhodla a donosila- i s vedomim, že to bude malý-milý downik...
Ale nič také sa nekonalo-narodil sa na pohľad krásny, zdravý chlapček a BEZ príznakov MB!!!
To by mohol byť aj koniec príbehu (happyend), doteraz podobného tomu predošlému, ale nebol...
keďže mal už prenatálne potvrdenú downovu chorobu, doktorom to nedalo a poslali ho na kontrolu genetiky po narodení...a výsledok? Znova ten istý! Mornus down...
Chlapčiatko už má viac ako rok, presne napreduje vo vývine vo všetkých smeroch tak, ako má a už má za sebou ďaľšie tri genetické vyšetrenia-všetky s rovnakým záverom--) podľa nich je downik, no v skutočnosti NIE JE ! Ani lekári tomu nerozumejú a nevedia, čo si majú o tom myslieť...
Takže tak... "down and up"...
nie sú výsledky ako výsledky... :wink: , hoci to priamo nesúvisi s UPT, rozhodovanie o upt to obnášalo (a u monhých mamín aj obnáša, no nie vždy to musí skončiť tak, ako lekári potvrdia, viď vyššie... :wink: )
2. jan 2009 o 23:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
maruschka, asi máš pravdu, ale niektorý na to čakajú dlho. kamarátka čakala druhé dieťatko. malo x diagnóz. mentálnu retardáciu, srdcovu chybu... ale dieťa donosila a dnes má malý 2 roky, vôbec nič mu nie je. a to ju celé tehotenstvo odsudzovalo okolie, prečo nejde na prerušenie. potom jej opilec zrazil dcérku. už pol roka behajú po vyšetreniach s hlavickou. ale vyzerá to tak, že nebude maťžeiadne následky. kedy sa už dočká pokoja?

emily pekne si to napísala
3. jan 2009 o 10:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslim,ze ked je prva tema zamknuta,mozeme pokracovat tu.
Zabka-urcite sa nam ozvi
28. jan 2009 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Cez iné témy som sa dostala až sem a nedá mi ,aby som vám napísala moj vlastný príbeh. Otehotnela som v 40-tke. Nebola som tým nadšená, no na UPT som ani nepomyslela. Nie som vzorová matka,ale nie až taká "hrozná" aby som si dala zabit vlastne dieta. Po genetických vyšetreniach-amniocenteza atd-mi genetička oznamila,že sa mi na 90% narodí postihnuté dieta s mentálnou retardáciou a ešte všeliake ine postihnutia, čo som si ani nebola schopná zapamatat. A že či si to nechám,alebo či má vypísat papiere na UPT, lebo čas suril. Muž sa nezmohol na slovo, bol uplne z toho hotový, ja som suhlasila s UPT s tým, že ked si to rozmyslím tak tam nepojdem, lebo ja som už na druhy den mala ist do nemocnice na zakrok, no nie na kiret, ale boli by mi vyvolali porod, babetko by zomrelo, oni by ho dali do mrazaka, poslali na genetiku a tam by skumali aku by mal geneticku vadu. Doma sme plakali cela rodina a ja som mala vo svojom vnutri potrebu,kedže som veriaca, porozprávat sa aj s lekárom duše, nielen s lekárom tela. Tak sme s manželom ešte večer navštívili "nášho farára" a po priatelskom a uprimnom rozhovore, som bola spokojná a rozhodnutá že si dieta necháme. Ja som tuto chvílu považovala a považujem za zázrak. Nehovorím,že ma počas tehotenstva nanapádali všeliake myšlienky, ale zahánala a ukludnovala som sa modlitbou /modlili sme sa cela rodina/ za nášho Miška. Dnes ma Miško 2 roky 8 mesiacov a je to náš krásny zdravý anielik. Bola to pre mna najvačšia skuška v živote a vdaka mojej rodine, mojmu manzelovi a aj našmu farárovi som štastna že som sa rozhodla pre život. Už by som nikdy nešla na takéto vyšetrenia, aj ked ma tato skusensot posunula o velký kus dalej.
28. jan 2009 o 19:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elle, krásny príbeh Zázraku... :dizzy_face:
Bˇuďte zdraví a šťastní!!!
Verím tomu, že ste pri malom omladli o dobrých 15 rokov... :wink:
28. jan 2009 o 19:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Elle-si obdivuhodna zena :pensive:
28. jan 2009 o 19:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Elle, to je neuveriteľné, ako je možné že sa genetička pomýlila? Vysvetlili ti to nejako? :confused: No v prvom rade prajem aj naďalej moc šťastia a zdravia celej tvojej rodinke :slight_smile:
28. jan 2009 o 19:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zabka???? :confused:
28. jan 2009 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ele, to je naozaj krásny záver :slight_smile:
čo ma ale desí je, že koľko takých zdravých detí si dajú matky zobrať, pretože im povedia že budú postihnuté :cry:
tvoj príbeh nebol jediný čo som počula, že sa tak stalo, vyšetrenia tvrdili postihnutie, narodilo sa zdravé bábo... a že vyspelá technologia... :stuck_out_tongue_closed_eyes:
28. jan 2009 o 23:02  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok